KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 1. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/2/2012 z 29. 1. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2012, sp. zn. 6Co/2/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1510227592.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227592
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510227592.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov
senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Vlastníci bytov
a nebytových priestorov Záporožská 2, 4 a 6, Záporožská 2, Bratislava, zast. Marošovom Rakúsom,
správcom, Rusovská cesta 13, Bratislava, proti žalovaným: 1/ P.. U. T., bytom L. XX, W., 2/ G. T., bytom
L. XX, W., o odstránenie vzduchotechnického zariadenia na bytovom dome, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 43C 593/2010 - 86 z 19. septembra 2011, pomerom hlasov
3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby bola
žalovaným uložená povinnosť odstrániť vzduchotechnické zariadenie umiestnené na bytovom dome
evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. F. a uviesť predmetný dom do pôvodného stavu a žalovaným 1/
a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný 1/ a 2/
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. 1 - 9, ktorý sa nachádza na 1. poschodí
bytového domu na N. X. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 10538-TX2/2008-
Kb-41 zo 17. 12. 2008 bola žalovaným povolená zmena v užívaní nebytového priestoru na stravovacie
zariadenie, pričom k povoleniu užívania stravovacieho zariadenia sa kladne vyjadrili Okresné riaditeľstvo
hasičského a záchranného zboru v Bratislave a aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava
hlavné mesto SR. Žalovaní prenajali nebytový priestor prevádzkovateľovi Ázijského bistra MEKONG.
Vlastníci bytov v bytovom dome sa začali sťažovať na zápach, ktorý bol produkovaný z prevádzky
stravovacieho zariadenia. Žalovaní v snahe vzniknutú situáciu riešiť si dali vypracovať projektovú
dokumentáciu na odvetranie priestorov tak, že mal byť vyvedený vývod nad strechu objektu, toto
riešenie sa však nerealizovalo z dôvodu, že vlastníci ostatných bytov a nebytových priestorov neudelili
súhlas. Následne si žalovaní vyžiadali súhlas od architekta, ktorý projektoval predmetný dom a tento sa
vyjadril tak, že s vyvedením vzduchotechnického potrubia po streche garáží bude súhlasiť. Zápachom
z prevádzky ázijského bistra sa zaoberal aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné
mesto SR, ktorý vykonal dňa 1. 7. 2010 miestne šetrenie, pri ktorom zistil, že v prevádzke na odsávacom
zariadení došlo k výmene filtra s dvojstupňovou filtráciou a vývodom do vonkajšieho prostredia, čím
došlo k zníženiu prenikania pachových látok do okolitého prostredia. Orgán verejného zdravotníctva mal
za to, že prevádzkovateľ vykonal opatrenia na elimináciu prieniku pachových látok na úrovni dostupných
technologických možností. Súd prvého stupňa vykonal obhliadku bytového domu a dospel k záveru,
že stavebné úpravy vykonané žalovanými nie sú takého rozsahu, že by boli spôsobilé negatívnych
spôsobom ovplyvniť celkový vzhľad bytového domu, keď v konkrétnom prípade sa jedná len o vývod



vzduchotechniky umiestnený na strechách garáží, ktorý sa svojím rozsahom a veľkosťou nijako nelíši
napr. od klimatizačných jednotiek, ktoré sú rovnako umiestnené na fasáde bytového domu a ktoré si
tam umiestnili iní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Skutočnosť, že vzduchotechnické zariadenie
vybudované žalovanými nie je spôsobilé výraznejším spôsobom zasiahnuť do vzhľadu celého domu
je podporená podľa názoru súdu prvého stupňa aj tým, že pôvodný architekt celého bytového domu
vyjadril svoj súhlas s umiestnením takéhoto zariadenia na budovu tohto domu s tým, že určil isté
podmienky, ktoré žalovaní dodržali. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že žalovaní svojím
postupom neporušili ust. § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. a teda neexistuje dôvod, aby ich súd
zaviazal na odstránenie dotknutého vzduchotechnického zariadenia. Súd prvého stupňa podotkol, že
zásadný problém medzi žalovanými a vlastníkmi ostatných bytov a nebytových priestorov spočíva v tom,
že žalovaní prenajali nebytový priestor prevádzke ázijského bistra, s prevádzkou ktorého je spojené
unikanie pachov do okolitého prostredia. Podstatou sporu medzi žalovanými a ostatnými vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov nie je teda samo vzduchotechnické zariadenie, ale skutočnosť, že vlastníci
ostatných bytov a nebytových priestorov nesúhlasia s tým, aby v objekte ich bytového domu fungovala
táto prevádzka. Táto skutočnosť bola podľa názoru súdu prvého stupňa základnou pohnútkou, ktorá
viedla vlastníkov bytov a nebytových priestorov k tomu, aby neudelili súhlas so stavebnými úpravami
navrhovanými žalovanými. K uvedenému záveru súd prvého stupňa dospel predovšetkým z toho
dôvodu, že na bytovom dome sa nachádzajú aj iné zariadenia, resp. objekty (klimatizačné jednotky,
satelity a pod.) na umiestnenie ktorých by sa, vychádzajúc z argumentov a tvrdení žalobcu, takisto mal
vyžadovať súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom zo skutočnosti, že sa tieto
objekty na dome nachádzajú možno vyvodiť, že s udelením takéhoto súhlasu ostatní vlastníci bytov
a nebytových priestorov buď nemali problém, alebo že takýto predchádzajúci súhlas nežiadali. Takýto
rozdielny prístup ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov súd prvého stupňa považoval za
snahu nepatričným spôsobom zasahovať do výkonu vlastníckeho práva žalovaných k ich nebytovému
priestoru, nakoľko sa jedná o snahu zasiahnuť do dispozičného práva žalovaných vybrať si subjekt,
ktorému svoj nebytový priestor prenajmú. Na záver súd prvého stupňa uviedol, že pokiaľ sa vlastníci
bytov a nebytových priestorov domnievajú, že ich prevádzka nad mieru primeranú pomerom obťažuje
alebo ohrozuje výkon ich práv, majú možnosť postupovať podľa ust. § 127 Obč. zák.. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd žalobu zmenil a žalobe
vyhovel. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na ust. § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., ktoré znenie nerieši otázku, či je zásah nepatrný alebo
patrný, ale vždy a explicitne vyžaduje súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome s akýmkoľvek zásahom (úpravou), ktorá mení vzhľad domu. Súd prvého stupňa nespravodlivo
uprednostnil záujem dvoch vlastníkov pred právom všetkých ostatných vlastníkov rozhodovať o vzhľade
domu. Mal za to, že strecha je spoločná a ak chce niekto umiestniť vzduchotechnické zariadenie (rúru)
na strechu, musí získať súhlas väčšiny všetkých spolumajiteľov strechy. Tvrdenia súdu prvého stupňa
o iných zariadeniach na fasáde (klimatizačné jednotky) a súhlas architekta nemajú s meritom veci nič
spoločné, nakoľko je len na uvážení vlastníkov, či tieto svojvoľne nainštalované zariadenia tiež napadnú
na súde. Taktiež mal za to, že zásah do vzhľadu domu je patrný a súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil vec, ak de facto konštatoval, že na nepatrné zásahy netreba súhlas väčšiny všetkých
spolumajiteľov strechy.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome,
ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez
súhlasu spoločenstva, ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté.



Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. 1 -
9 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu na N. X v Bratislave. Rozhodnutím Mestskej
časti Bratislava - Petržalka sp. zn. UKSP 10538-TX2/2008-Kb-41 zo dňa 17. 12. 2008 bola povolená
zmena v užívaní nebytového priestoru na stravovacie zariadenie. Následne bol nebytový priestor
prenajatý prevádzkovateľovi ázijského bistra MEKONG. Z dôvodu šíriaceho sa zápachu z predmetného
bistra bol požiadaný architekt bytového domu o stanovisko k riešeniu vzduchotechniky, ktorý listom
z 27. 8. 2008 súhlasil s vyvedením vzduchotechnického potrubia po streche garáží s tým, že
potrubie nesmie presahovať hranu obvodového múra garáží a nie je možné viac zväčšovať prierez
potrubia, alebo dodatočne pridávať ďalšie technologické elementy. Z vyjadrenia Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto zo dňa 26. 7. 2010 vyplýva, že prevádzkovateľ bistra
MEKONG zrealizoval opatrenia na elimináciu prieniku pachových látok do okolitého prostredia na
úrovni dostupných technologických možností s tým, že podstatné účinné riešenie vyvedením vyústenia
vzduchotechniky nad strechu objektu nebolo možné z dôvodu nesúhlasu vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z ust. § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993
Z. z. možno vyvodiť záver, že súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov je potrebné
vyžadovať iba v tom prípade, ak sa jedná o opravy alebo úpravy väčšieho rozsahu, t. j. opravy alebo
úpravy, ktoré by nad primeranú mieru zasahovali do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov
alebo ktoré by závažným spôsobom menili vzhľad bytového domu. Správne preto súd prvého stupňa
vyvodil záver, že úpravy vykonané žalovanými nie sú takého rozsahu, že by boli spôsobilé negatívnym
spôsobom ovplyvniť celkový vzhľad bytového domu a preto na nainštalovanie vzduchotechnického
zariadenia nebol potrebný súhlas ostatných vlastníkov bytového domu.

K odvolacím námietkam žalobcu treba uviesť, že žalovaní si k nainštalovaniu vzduchotechnického
zariadenia zabezpečili i súhlas architekta bytového domu, ktorý svoj súhlas udelil. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaní nezasiahli do celkového vzhľadu domu takým spôsobom, že by došlo k zmene
celkového vzhľadu domu. Odvolací súd má za to, že zásah žalovaných do vzhľadu domu je celkom
nepatrný vzhľadom ku skutočnosti, že na bytovom dome si ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov
taktiež nainštalovali rôzne zariadenia (klimatizačné jednotky, satelity a pod.), ktoré by podľa tvrdenia
žalobcu mali meniť celkový vzhľad domu. Z vyjadrenia samotného žalobcu je zrejmé, že ani títo vlastníci
k nainštalovaniu uvedených zariadení nemali súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
a ani o tento súhlas nežiadali, pričom sa od nich tento súhlas nevyžaduje doposiaľ. Odvolací súd
je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že takýto rozdielny prístup ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov je možné považovať za snahu nepatričným spôsobom zasahovať do
výkonu vlastníckeho práva žalovaných k ich nebytovému priestoru a to vyvíjaním snahy zasiahnuť do
dispozičného práva žalovaných vybrať si subjekt, ktorému nebytový priestor prenajmú.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu
sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
a ich náhradu úspešným žalovaným nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 43C/593/2010

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)