Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/397/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227854 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510227854.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého X.Š. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: G. V., bytom G., Na N. X, t.č. bytom G., N. X, zast. Centrom právnej pomoci so sídlom Bratislava, Nám. Slobody 12, a A. N., trvale bytom X. XXX, zast. JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, AK Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, o návrhu rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 21.09.2011, č.k. 17P 429/2010-163, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 21.09.2011, č.k. 17P 429/2010-163 zveril maloletého X.Š. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou XXX € od novembra XXXX. Zročné výživné za obdobie od novembra XXXX do septembra XXXX vo výške XXX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc októbrom XXXX, pod stratou výhody splátok. Upravil styk otca s maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu vždy od X.XX hod. do XX.XX hod. a v každom kalendárnom roku dňa XX. decembra od X.XX hod. do XX.XX hod. a vo Veľkonočný pondelok od X.XX hod. do XX.XX hod. s tým, že otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde ho aj následne odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky odôvodnil ust. § 36 Zák. o rodine, keď mal v konaní preukázané, že rodičia maloletého nežijú spolu, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka v rámci čerpania rodičovskej dovolenky, v jej starostlivosti dieťa prospieva, k výchovnému prostrediu matky súd zo strany účastníkov, ani kolízneho opatrovníka nezistil žiadne negatívne referencie. Výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Výživné vo výške XXX € mesačne ktoré určil považoval za zodpovedajúce všetkým kritériám stanoveným zákonom, t.j. možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj celkovým pomerom na strane matky, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku, a jej aktuálnym príjmom je rodičovský príspevok. Pokiaľ ide o príjem otca konštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vyšší ako minimálna mzda, keďže otec má odborné vzdelanie ako H.Á., v tejto profesii vždy aj doposiaľ pracoval. Podľa názoru súdu prvého stupňa niet dôvodu, aby otec bol odkázaný pracovať iba za minimálnu mzdu určenú pre nekvalifikovanú prácu zamestnanca bez akéhokoľvek vzdelania, praxe a odbornosti. Naviac poukázal na to, že v súčasnom pracovnom pomere ako otec sám priznal dostáva nad rámec v pracovnej zmluve dohodnutej mzdy ďalších XXX € mesačne. Rovnako neprihliadol na obdobia nezamestnanosti otca medzi jednotlivými pracovnými pomermi, keďže tieto boli vždy ukončené formou dohody, ktorú skutočnosť vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške XXX € mesačne, toto považoval za značne nadsadené, nezodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám maloletého pri úrovni preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov otca. Výživné určil od podania návrhu matky na súd s tým, že otcovi do zaplateného výživného započítal sumy, ktoré preukázateľne do rozhodnutia súdu matke poukázal. Styk otca s maloletým upravil v zmysle § 25 ods. 2 Zák. o rodine, keď mal v konaní 11CoP 379/11-185 preukázané, že ohľadne styku sa rodičia nedokážu dohodnúť z dôvodu, že ich predstavy a požiadavky sú v tomto smere nejednotné. Pri určení rozsahu styku vychádzal z veku dieťaťa, ako aj podmienok na realizáciu styku zo strany otca. Pokiaľ otec navrhol styk upraviť aj s prespávaním maloletého u neho, jeho návrhu nevyhovel z dôvodu, že otec nemá vytvorené podmienky na prespávanie dieťaťa, čo zistil šetrením cestou kolízneho opatrovníka. Rovnako nevyhovel návrhu matky na jej prítomnosť pri styku otca s maloletým, majúc za preukázané, že medzi rodičmi maloletého panuje v súčasnosti vzájomné napätie a animozita. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu prvého stupňa by styk otca s maloletým za prítomnosti matky bol z hľadiska záujmov a potrieb maloletého neprijateľný. Zdôraznil, že v žiadnom prípade nie je žiadúce, aby maloletý bol vystavovaný napätým a dokonca aj konfliktným situáciám medzi jeho rodičmi, čo by jednoznačne malo negatívny vplyv na jeho psychiku a celkový zdravý vývoj. Zdôraznil, že pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité výchovné kompetencie, bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. Absencia spoločného bydliska a spoločného výchovného prostredia nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti nárok na to, aby si vyhradzoval výsostne dominantné postavenie v citovom živote dieťaťa. V prípade, že druhý rodič nebude môcť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodiča stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale tiež právom dieťaťa mať umožnené s týmto rodičom pravidelne sa kontaktovať a prežívať s ním určitý časový úsek nerušene, t.j. podľa jeho vlastných rodičovských predstáv, bez manipulácie inou osobou, hoci aj matkou dieťaťa. Obom rodičom dal do pozornosti, že podmienkou úspešného priebehu styku je, aby dokázali medzi sebou ohľadne svojho dieťaťa komunikovať bezkonfliktne, vecne, matke dal do pozornosti, že je jej povinnosťou, aby prispela aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení výšky výživného, určenia splatnosti zročného výživného, ako aj výroku o úprave styku otca s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá v napadnutých výrokoch žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého určiť vo výške XXX € mesačne od novembra XXXX s tým, že zročné výživné od novembra XXXX do novembra XXXX bude otcovi uložené zaplatiť do X dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým navrhla upraviť každý nepárny víkend v sobotu v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. za jej prítomnosti. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom prvého stupňa s touto nesúhlasila, uviedla, že sumu XXX € mesačne navrhla z dôvodu, že otec jej sám takúto finančnú čiastku ponúkol, čo v konaní preukázala aj výpoveďami svedkov I. V. a E. D. N.. Súdu prvého stupňa vytkla, že pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil úverovú zmluvu uzavretú medzi otcom a spoločnosťou E. U. N. M..N.., ktorá obsahuje údaje o čistom mesačnom príjme otca vo výške X.XXX € mesačne. Takisto poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol určiť výživné vo výške XXX € mesačne. S poukazom na uvedené bola toho názoru, že súd sa nesprávne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, nakoľko zárobkové možnosti otca umožňovali určiť výživné vo vyššej sume ako XXX € mesačne. Čo sa týka úpravy styku predovšetkým nesúhlasila s úpravou styku bez jej prítomnosti, relevantným argumentom podľa jej názoru je vek maloletého, ktorý XX.XX.XXXX dovŕšil X roky, ale najmä skutočnosť, že otec sa s maloletým od času, kedy prestali žiť v spoločnej domácnosti nestýkal takmer vôbec, pre maloletého je to v podstate cudzí človek. Pokiaľ ide o rozsah styku poukázala na návrh kolízneho opatrovníka, ako aj právnej zástupkyne otca prednesený v priebehu konania. Vzhľadom na uvedené návrhy podľa jej názoru súd sa s nimi mal podrobnejšie zaoberať a dôslednejšie zvážiť možnosť úpravy styku za jej prítomnosti, a to aspoň počas prvých mesiacov. Pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa jej názoru by mal súd prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. V záujme maloletého dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, harmónie. V tomto smere vyslovila názor, že nie je v záujme maloletého, jeho zdravého duševného vývoja, aby styk s otcom prebiehal bez jej prítomnosti vzhľadom na veľmi dlhé časové obdobie počas ktorého došlo k odcudzeniu otca so synom. Naviac zdôraznila, že v konaní boli na základe svedeckých výpovedí naznačené aj problémy otca s alkoholom, ako aj nezodpovednosť otca pri jazde 11CoP 379/11-186 automobilom, a to aj za prítomnosti maloletého. Naviac súdom určený rozsah styku nekorešponduje ani s denným režimom maloletého, ktorý každý deň medzi XX.XX hod. a XX.XX hod. spí, pričom bolo preukázané, že otec nemá vytvorené podmienky na prenocovanie maloletého u neho. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec a kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník sa pridržal svojho vyjadrenia v priebehu konania. Otec navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v jeho napadnutých výrokoch potvrdiť. Poukázal na to, že zo spoločnej domácnosti bol nútený odísť pre správanie sa matky, ktorá nebola s ničím spokojná, vyvolávala mu výstupy v zamestnaní, neustále mu niečo vytýkala. Po odchode zo spoločnej domácnosti v marci XXXX mu začala brániť v styku s maloletým, pokúsil sa s ňou kontaktovať sám, prostredníctvom svojich rodičov, sestry, neúspešne. Z jej správania jednoznačne vyplýva, že matka maloletého nemá záujem o to, aby realizoval svoje rodičovské práva, stretával sa s maloletým, považuje ho iba za osobu, ktorá je povinná posielať finančné prostriedky. Aj v priebehu konania mu bránila v realizácii styku, a až na naliehanie súdu a jeho právnej zástupkyne mu umožnila stretnúť sa s maloletým. Posledné dva mesiace mu absolútne odmieta umožniť stretávanie s maloletým dôvodiac tým, že rozsudok súdu ju nezaujíma, nakoľko nie je právoplatný. Keďže ho matka v konaní vykresľovala ako alkoholika a nespratníka, založil k odvolaniu potvrdenie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že pracovné povinnosti si plní svedomite, dôkladne, disciplinárne nebol potrestaný. V súčasnosti má už prispôsobený aj byt na prespávanie maloletého, takže nič nebráni tomu, aby sa plnou mierou podieľal na jeho výchove. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom prvého stupňa, táto podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá v súčasnej dobe kritériám rozhodným pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. odôvodneným potrebám maloletého, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Pokiaľ ide o príjem otca treba uviesť, že príjem otca tvrdený matkou v konaní preukázaný nebol, preto súd prvého stupňa správne pri určovaní výšky výživného zo strany otca vychádzal jednak z potvrdení zamestnávateľa otca, pri nezohľadnení jeho nezamestnanosti, ktorú vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine, a to aj s poukazom na dosiahnuté vzdelanie otca a región v ktorom žije. V konaní rovnako ako objektívny dôkaz nebolo preukázané tvrdenie matky o sľube otca prispievať na výživu maloletého vo výške XXX eventuálne XXX € mesačne, naviac treba uviesť, že pri určovaní výživného súdnym rozhodnutím súdy vychádzajú zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov, pričom výšku výživného je potrebné posúdiť vo vzťahu k reálnym možnostiach povinného rodiča, v danej veci otca. Odvolací súd sa stotožnil aj s úpravou styku otca s maloletým v rozsahu určenom súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri styku, táto by vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi rodičmi aj podľa názoru odvolacieho súdu bola kontraproduktívna, čo je zrejmé aj z doposiaľ realizovaných stretnutí otca s maloletým za prítomnosti matky, keďže pri týchto vždy došlo ku konfliktom rodičov, a to aj za prítomnosti dieťaťa. Ktorý z rodičov a akou mierou prispel k eskalácii napätia nie je možné určiť, jednoznačne však treba konštatovať, že rodičia toho času nie sú schopní spolu konštruktívne komunikovať, čo vylučuje prítomnosť matky pri realizácii styku otca s maloletým. Naviac treba uviesť, že konanie vo veci prebieha od XX.XX.XXXX, t.j. viac ako jeden rok, počas celého konania počas ktorého sa otec dožadoval možnosti kontaktu s maloletým mala matka dostatočný časový priestor na nadviazanie prerušeného vzťahu maloletého k otcovi, o čo však nemala záujem. Návrh otca na úpravu styku aj za prítomnosti matky vznesený v priebehu konania bol ústretovým krokom zo strany otca, ktorý však matka dostatočne nevyužila, preto jej poukazovanie v odvolaní na uvedený návrh otca, ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka treba považovať za účelové. S tvrdením matky, že v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, 11CoP 379/11-187 porozumenia, stability, harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností sa možno len stotožniť, avšak zároveň treba konštatovať, že v akom prostredí dieťa bude vyrastať záleží na oboch rodičoch. V konaní bolo preukázané, že otec má záujem o výchovu svojho syna, na styk tak, ako bol upravený má vytvorené vhodné podmienky, rovnako na strane otca neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili v realizácii styku s maloletým. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.