Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/222/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227919 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510227919.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: M. Y., K. Z. O., M. XX, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Malým, Bratislava, Cukrová 14, proti odporcovi: Stephan O., K. XXXXX N., N. XX, Y.Ú., zastúpený advokátkou JUDr. Petronelou Kaveckou, Bratislava, Kolískova 1, o zvýšenie výživného a o vzájomnom návrhu odporcu na zníženie, resp. zrušenie výživného, na odvolanie oboch účastníkov konania voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 5C 131/2010-171 z 12.3.2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na zvýšenie výživného ako aj vzájomný návrh na zníženie, resp. zrušenie výživného. Účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Návrhom, ktorý bol súdu doručený 2.12.2010, sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný platiť mu výživné 500 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že povinnosť platiť výživné bola odporcovi uložená rozsudkom súdu č. k. 14C 93/93 zo dňa 8.11.2001 zároveň s určením otcovstva, odporca výživné neplatil, všetky náklady hradí len jeho matka. Od určenia výživného sa pomery podstatne zmenili, výrazne vzrástli náklady na živobytie a primerane veku sa zmenili aj jeho potreby, zvýšené výdavky má v súvislosti so štúdiom na súkromnej strednej škole, so zdravotným stavom a s realizovaním športovej záľuby. Odporca žiadal návrh zamietnuť a vzájomným návrhom sa domáhal zníženia výživného na minimálny rozsah. Uviedol, že je nezamestnaný a žije len z podpory, preto nie je schopný prispievať navrhovateľovi na iné než základné životné potreby, prostriedky na záľuby, zábavu a nadštandardný spôsob života si navrhovateľ musí zabezpečiť vlastnou prácou. Doterajšie výživné je podľa neho na úrovni minimálnej mzdy pracujúceho človeka, pri jeho určovaní neboli nijak skúmané jeho skutočné príjmy ani majetkové pomery a nemal možnosť brániť sa. Odporca možnosť osobne sa pojednávania zúčastniť nevyužil, výpoveď nahradil písomným vyjadrením, dokazovanie preto bolo vykonané výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli. Navrhovateľ svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnil tým, že od 1.9.2008 dennou formou študuje na Súkromnej strednej odbornej škole HOST na Riazanskej ul. 75 v Bratislave. V zmysle zmluvy o štúdiu platí mesačné školné 96,26 eur (962,60 eur za školský rok). Škola je mimo miesta jeho bydliska, s čím sú spojené zvýšené náklady na dopravu, ktoré navrhovateľ odhadol na 1,50 až 2 eurá denne (preukázal, že za trojmesačný celosieťový predplatný lístok na medzimestskú dopravu platí 31,53 eur, ostatné náklady sú za mestskú hromadnú dopravu). Za stravu v škole mesačne platí vyše 21 eur. Do školy si kupuje učebnice, študijné pomôcky, zošity a vzhľadom na študijný odbor je nevyhnutný aj počítač. Okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv, hygienu a pod. potrebuje pre slabozrakosť okuliare (predložil doklad zo dňa 9.5.2011 o úhrade 38 eur za šošovky, doklad o zaplatení 1.855 Sk za okuliare zo 4.10.2004 a o zaplatení 3.900 Sk bez dátumu), má alergiu na rastlinnú pleseň, na ktorú berie 3 druhy liekov, za vyšetrenie v pneumo-alergologickej ambulancii podľa predloženého dokladu zaplatil 13,28 eur dňa 10.3.2009 a u stomatológa podľa potvrdenky z 19.1.2011 zaplatil 9 eur a dňa 14.3.2011 ďalších 15,80 eur. Kvôli plochým nohám musí kupovať ortopedické vložky. Jednorazové výdavky 300 eur mal v autoškole. Ďalšie náklady súvisia so športovými aktivitami, je členom hokejbalového družstva VITAMÍNY B PEZINOK a aktívne pôsobí v Pezinskej hokejbalovej lige, podľa potvrdenia ktorej sú jeho náklady, vrátane členského príspevku a poplatkov za štartovné, mesačne 75 eur. Odporca uviedol, že býva s družkou v dome, ktorý spolu vlastnia, má motorku, inak je nemajetný. V roku 2008 mal priemerný čistý príjem 813,50 eur mesačne, v roku 2009 bol jeho príjem rovnaký, v roku 2011 mu príjmy poklesli na 377,66 eur mesačne (v skutočnosti mal takýto príjem už v roku 2010 a keďže ročná dávka solidarity bola 4.052 eur, z nej vypočítaný priemerný mesačný príjem je 337,66 eur). V roku 2011 bol podľa právnej zástupkyne príjem odporcu v rovnakej výške ako v roku 2010 a z tejto sumy platil mesačné splátky 300 eur na exekúciu pre navrhovateľa. Listinnými dôkazmi odporca preukázal, že je od 3.9.2008 vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie, že mal v rokoch 2008 a 2009 ročný príjem 9.756 eur a v roku 2010 ročný príjem 4.052 eur netto. Z vyjadrenia odporcu súd ďalej zistil, že má vo Francúzsku dve deti - syna Kevina, narodeného 23.1.1988 a dcéru Maëvu, narodenú 3.12.1991. Odporca uviedol, že dcéra ešte študuje, jej výdavky odhadol sumou 670 eur mesačne. Podľa prvej vety § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení výšky výživného sa teda prihliada nie len na odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj na reálne schopnosti a možnosti oboch rodičov dieťaťa, t.j. na výšku ich príjmu, na ich zdravotný stav, vzdelanie, pracovné skúsenosti, pracovné príležitosti, ďalšie vyživovacie povinnosti a pod., ako aj na majetkové pomery, keďže dieťa má podľa druhej vety § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prvého stupňa vyslovil, že nepochybuje, že za dobu vyše 10 rokov od posledného určenia výživného sa pomery navrhovateľa výrazne zmenili a aj s prihliadnutím na vývoj životných nákladov by bolo namieste zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Prihliadnuť však treba aj na to, ako sa zmenili pomery rodičov navrhovateľa. Výživné vo výške 300 DEM bolo podľa odôvodnenia rozsudku č. k. XXC XX/XX-XXX J. X.XX.XXXX určené z vtedajšieho zárobku odporcu 8.000 FRF (cca 1.220 eur, keďže ku dňu 31.12.1998 bol stanovený prepočítací koeficient k euru 6,55957 FRF), pri podstatne nižšom zárobku matky navrhovateľa, ktorý v priemere nedosahoval ani 300 eur mesačne. V súčasnosti síce odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť k synovi Kevinovi, ale podstatne sa znížila aj výška jeho mesačného príjmu, keďže je dlhodobo nezamestnaný. Povinnosť platiť výživné navrhovateľovi majú obaja jeho rodičia, každý podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Matka navrhovateľa mala do 31.12.2011 zárobok o cca 80 eur mesačne vyšší, než bol mesačný príjem odporcu. Dôvod, pre ktorý sa od 1.1.2012 vyššieho zárobku vzdala a zmenila zamestnanie, navrhovateľ neobjasnil. Matka navrhovateľa, a rovnako aj odporca, žijú v spoločnej domácnosti so svojimi partnermi, takže náklady na živobytie a domácnosť znášajú spolu s partnermi, každý z rodičov navrhovateľa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a zhruba rovnaké sú aj nimi deklarované majetkové pomery. Preto možnosti a schopnosti matky navrhovateľa jej umožňujú, aby finančne pokrývala odôvodnené potreby navrhovateľa vo väčšom rozsahu, než odporca. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že síce považuje navrhovateľom uvedené a preukázané náklady za odôvodnené, čo však neznamená, že za dôvodnú považuje aj výšku požadovaného výživného. Bežné náklady na živobytie (stravu, bývanie, ošatenie, hygienu, dopravu, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a pod.) ani po pripočítaní zvýšených výdavkov na školné a športové aktivity nedosahujú sumu 500 eur mesačne. Poukázať treba aj na nesúlad medzi nákladmi, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že sú mesačne na jeho potreby vynakladané a preukázanou výškou mesačného zárobku jeho matky, keďže len z jej príjmu sa mali hradiť. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto ani v prípade, ak by skutočne náklady navrhovateľa dosahovali výšku 500 eur mesačne, nebolo by dôvodné, aby finančné pokrytie výdavkov zabezpečoval výlučne len odporca. Navrhovateľ ako jeden z dôvodov, pre ktorý žiadal výživné zvýšiť, akcentoval skutočnosť, že odporca na jeho výživu neprispieva. Táto skutočnosť je síce závažná, ale len na jej základe nemôže súd neprihliadať na vyživovaciu povinnosť, ktorú má k navrhovateľovi jeho matka, keďže jej vyživovacia povinnosť ani tým, že doteraz sama navrhovateľa vyživovala, nezanikla. Odporca poukazom na výšku svojho príjmu žiadal vzájomným návrhom znížiť výživné na minimálny rozsah počnúc od septembra 2011. Argumentoval najmä tým, že po zrazení 300 eur na základe exekúcie v prospech navrhovateľa ostávajúca suma nepostačuje na pokrytie jeho nevyhnutných nákladov. Odporcu súd prvého stupňa vyzval, aby výšku nákladov na živobytie a iné oprávnené potreby vyčíslil a uviedol aj iné okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť a možnosť platiť výživné, najmä zdravotný stav, znížená pracovná schopnosť, nedostatok pracovných príležitostí a iné. Odporca okrem skutočnosti, že je nezamestnaný a prácu sa mu nepodarilo si zatiaľ nájsť, iné skutočnosti neuviedol a ani nepreukázal. Nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav, znížená pracovná schopnosť alebo iné okolnosti bránili zaobstarať si finančné prostriedky aspoň príležitostnou prácou. Aj keď je vzhľadom na svoje odborné vzdelanie a vek stále schopný pracovať, paradoxne vytýkal navrhovateľovi, že sa popri štúdiu nezamestnal a nehradí zvýšené výdavky zo svojho zárobku. Odporca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynul záver, že mu výška jeho príjmu na živobytie nepostačuje, ani nepreukázal, aké výdavky musí pravidelne hradiť. Len samotná skutočnosť, že mu v roku 2011 bola mesačne zrážaná na exekúciu pre navrhovateľa suma 300 eur, nie je dôvodom, pre ktorý by malo byť výživné znížené. Predmetom exekúcie boli nedoplatky na výživnom z minulých období, nejde teda o novú, či ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ku ktorej by súd mohol pri hodnotení schopností a možností odporcu prihliadať. Vzniknutý stav je jednak len prechodný a jednak ho zavinil odporca dlhodobým neplnením vyživovacej povinnosti, ktorú skutočnosť teraz chce započítať vo svoj prospech na ťarchu navrhovateľa. Súd prvého stupňa po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p. dospel súd k záveru, že i keď sa pomery účastníkov zmenili, nie je namieste rozsudok č. k. 14C 93/93-516 z 8.11.2001 v časti výživného zmeniť. Odôvodnené potreby navrhovateľ úmerne vekom vzrástli, súčasne sa ale znížili schopnosti a možnosti odporcu platiť výživné, ktoré mu neumožňujú plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu, než doteraz. Pomery odporcu sa však nezmenili až do tej miery, že by stratil schopnosť platiť navrhovateľovi výživné v doteraz určenej výške. Preto súd zamietol nie len návrh na zvýšenie výživného, ale aj vzájomný návrh na jeho zníženie, resp. na jeho zrušenie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP a keďže ani jeden z účastníkov nemal vo svojich návrhoch úspech, súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Voči rozsudku, ktorým bolo vo veci samej rozhodnuté, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja účastníci konania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa potvrdí v celom rozsahu a žalovaného zaviaže na úhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal pri vydaní rozsudku vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil a vyhodnotil výšku mojich nákladov na živobytie. Je síce pravdou že spochybnil odporcom preukázané sociálne dávky, bez toho aby túto skutočnosť dokázal, avšak na rozdiel od súdu tieto skutočnosti preukázať nemôže, nakoľko nemá takú kompetenciu. Navrhovateľ má za to, že je v možnostiach odporcu prispievať na výživné v podstatne vyššej sume. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca svojim podaním zo dňa 10.05.2012 v ktorom uviedol, že nemožno súhlasiť s tým, že navrhovateľ sa domáha zmeny rozsudku tak, aby mu bolo návrhu vyhovené. Navrhovateľ sa domáha zvýšenia výživného na 500 euro bez znalostí možnosti odporcu žiadané výživné platiť. V konaní bolo preukázané, že odporca žije zo sociálnych dávok, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nemá žiadne majetky. Požiadavky navrhovateľa sú nereálne, nepredstavujú nutné výdavky, ktoré vzhľadom na možnosti odporcu je potrebné zdôvodňovať. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa voči rozsudku odvolal v zákonom stanovenej lehote aj odporca. V odvolaní žiadal odporca napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že právna zástupkyňa sa pre nutnosť lekárskeho ošetrenia v čase pojednávania o 12,30 hod dňa 12.03.2012 nemohla zúčastniť pojednávania a predložiť v konaní dôkazy na ktoré súd neprihliadal v napadnutom rozsudku. Taktiež súd prvého stupňa nemal prihliadať na náklady odporcu vyvolané navrhovateľom, právny zástupkyňa mala trovy konania uplatniť v zákonnej trojdňovej lehote, avšak vzhľadom k tomu, že doklady právna zástupkyňa odporcu nemohla založiť do spisu do vyhlásenia rozsudku, súd na ne neprihliadal. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania navrhovateľa aj odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniam navrhovateľa a odporcu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci správne vykonal a vyhodnotil všetky dôkazy vzťahujúce sa na posúdenie a určenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi. Súdom prvého stupňa boli správne zohľadnené potreby navrhovateľa ako aj možnosti odporcu pri plnení vyživovacej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa taktiež správne zamietol vzájomný návrh odporcu na zníženie resp. zrušenie výživného voči navrhovateľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). Skutočnosti, ktorými odôvodnila právna zástupkyňa odporcu, že sa nemohla zúčastniť pojednávania konaného 12.03.2012 a súd prvého stupňa neprihliadal na dôkazy, ktoré mu boli doručené 15.03.2012, nie sú skutočnosťami, ktorými možno odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods.2 O.s.p. , nakoľko uvedené dôkazy boli súdu prvého stupňa doručené, napriek poučeniu odporcu podľa § 120 ods. 4. O.s.p. až po pojednávaní na ktorom bol rozsudok vyhlásený. Taktiež skutočnosť, že bola právna zástupkyňa na návšteve u lekára v čase presne pred začatím pojednávania nemôže predstavovať odvolací dôvod v zmysle platnej právnej úpravy. Odvolací súd navyše uvedené lekárske potvrdenie považuje za nedôveryhodné nakoľko bolo vystavené deň po pojednávaní tj. 13.03.2012. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ani jeden z účastníkov nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.