KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/222/2012 z 11. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2012, sp. zn. 5Co/222/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1510227919.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/222/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227919
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510227919.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: M. Y., K. Z. O., M. XX,
zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Malým, Bratislava, Cukrová 14, proti odporcovi: Stephan O., K.
XXXXX N., N. XX, Y.Ú., zastúpený advokátkou JUDr. Petronelou Kaveckou, Bratislava, Kolískova 1, o
zvýšenie výživného a o vzájomnom návrhu odporcu na zníženie, resp. zrušenie výživného, na odvolanie
oboch účastníkov konania voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 5C 131/2010-171 z 12.3.2012
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na zvýšenie výživného ako aj vzájomný
návrh na zníženie, resp. zrušenie výživného. Účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 2.12.2010, sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný platiť
mu výživné 500 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že povinnosť platiť výživné bola odporcovi uložená
rozsudkom súdu č. k. 14C 93/93 zo dňa 8.11.2001 zároveň s určením otcovstva, odporca výživné
neplatil, všetky náklady hradí len jeho matka. Od určenia výživného sa pomery podstatne zmenili,
výrazne vzrástli náklady na živobytie a primerane veku sa zmenili aj jeho potreby, zvýšené výdavky má
v súvislosti so štúdiom na súkromnej strednej škole, so zdravotným stavom a s realizovaním športovej
záľuby.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a vzájomným návrhom sa domáhal zníženia výživného na minimálny
rozsah. Uviedol, že je nezamestnaný a žije len z podpory, preto nie je schopný prispievať navrhovateľovi
na iné než základné životné potreby, prostriedky na záľuby, zábavu a nadštandardný spôsob života si
navrhovateľ musí zabezpečiť vlastnou prácou. Doterajšie výživné je podľa neho na úrovni minimálnej
mzdy pracujúceho človeka, pri jeho určovaní neboli nijak skúmané jeho skutočné príjmy ani majetkové
pomery a nemal možnosť brániť sa.



Odporca možnosť osobne sa pojednávania zúčastniť nevyužil, výpoveď nahradil písomným vyjadrením,
dokazovanie preto bolo vykonané výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli.

Navrhovateľ svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnil tým, že od 1.9.2008 dennou formou študuje
na Súkromnej strednej odbornej škole HOST na Riazanskej ul. 75 v Bratislave. V zmysle zmluvy o
štúdiu platí mesačné školné 96,26 eur (962,60 eur za školský rok). Škola je mimo miesta jeho bydliska,
s čím sú spojené zvýšené náklady na dopravu, ktoré navrhovateľ odhadol na 1,50 až 2 eurá denne
(preukázal, že za trojmesačný celosieťový predplatný lístok na medzimestskú dopravu platí 31,53 eur,
ostatné náklady sú za mestskú hromadnú dopravu). Za stravu v škole mesačne platí vyše 21 eur.
Do školy si kupuje učebnice, študijné pomôcky, zošity a vzhľadom na študijný odbor je nevyhnutný aj
počítač. Okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv, hygienu a pod. potrebuje pre slabozrakosť
okuliare (predložil doklad zo dňa 9.5.2011 o úhrade 38 eur za šošovky, doklad o zaplatení 1.855 Sk za
okuliare zo 4.10.2004 a o zaplatení 3.900 Sk bez dátumu), má alergiu na rastlinnú pleseň, na ktorú berie
3 druhy liekov, za vyšetrenie v pneumo-alergologickej ambulancii podľa predloženého dokladu zaplatil
13,28 eur dňa 10.3.2009 a u stomatológa podľa potvrdenky z 19.1.2011 zaplatil 9 eur a dňa 14.3.2011
ďalších 15,80 eur. Kvôli plochým nohám musí kupovať ortopedické vložky. Jednorazové výdavky 300
eur mal v autoškole. Ďalšie náklady súvisia so športovými aktivitami, je členom hokejbalového družstva
VITAMÍNY B PEZINOK a aktívne pôsobí v Pezinskej hokejbalovej lige, podľa potvrdenia ktorej sú jeho
náklady, vrátane členského príspevku a poplatkov za štartovné, mesačne 75 eur.

Odporca uviedol, že býva s družkou v dome, ktorý spolu vlastnia, má motorku, inak je nemajetný. V roku
2008 mal priemerný čistý príjem 813,50 eur mesačne, v roku 2009 bol jeho príjem rovnaký, v roku 2011
mu príjmy poklesli na 377,66 eur mesačne (v skutočnosti mal takýto príjem už v roku 2010 a keďže
ročná dávka solidarity bola 4.052 eur, z nej vypočítaný priemerný mesačný príjem je 337,66 eur). V roku
2011 bol podľa právnej zástupkyne príjem odporcu v rovnakej výške ako v roku 2010 a z tejto sumy
platil mesačné splátky 300 eur na exekúciu pre navrhovateľa. Listinnými dôkazmi odporca preukázal,
že je od 3.9.2008 vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie, že mal v rokoch 2008 a 2009 ročný
príjem 9.756 eur a v roku 2010 ročný príjem 4.052 eur netto. Z vyjadrenia odporcu súd ďalej zistil, že
má vo Francúzsku dve deti - syna Kevina, narodeného 23.1.1988 a dcéru Maëvu, narodenú 3.12.1991.
Odporca uviedol, že dcéra ešte študuje, jej výdavky odhadol sumou 670 eur mesačne.

Podľa prvej vety § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

Pri určení výšky výživného sa teda prihliada nie len na odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj na reálne
schopnosti a možnosti oboch rodičov dieťaťa, t.j. na výšku ich príjmu, na ich zdravotný stav, vzdelanie,
pracovné skúsenosti, pracovné príležitosti, ďalšie vyživovacie povinnosti a pod., ako aj na majetkové
pomery, keďže dieťa má podľa druhej vety § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Súd prvého stupňa vyslovil, že nepochybuje, že za dobu vyše 10 rokov od posledného určenia výživného
sa pomery navrhovateľa výrazne zmenili a aj s prihliadnutím na vývoj životných nákladov by bolo
namieste zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Prihliadnuť však treba
aj na to, ako sa zmenili pomery rodičov navrhovateľa.

Výživné vo výške 300 DEM bolo podľa odôvodnenia rozsudku č. k. XXC XX/XX-XXX J. X.XX.XXXX
určené z vtedajšieho zárobku odporcu 8.000 FRF (cca 1.220 eur, keďže ku dňu 31.12.1998
bol stanovený prepočítací koeficient k euru 6,55957 FRF), pri podstatne nižšom zárobku matky
navrhovateľa, ktorý v priemere nedosahoval ani 300 eur mesačne.

V súčasnosti síce odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť k synovi Kevinovi, ale podstatne sa znížila aj
výška jeho mesačného príjmu, keďže je dlhodobo nezamestnaný.



Povinnosť platiť výživné navrhovateľovi majú obaja jeho rodičia, každý podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Matka navrhovateľa mala do 31.12.2011 zárobok o cca 80 eur
mesačne vyšší, než bol mesačný príjem odporcu. Dôvod, pre ktorý sa od 1.1.2012 vyššieho zárobku
vzdala a zmenila zamestnanie, navrhovateľ neobjasnil. Matka navrhovateľa, a rovnako aj odporca, žijú
v spoločnej domácnosti so svojimi partnermi, takže náklady na živobytie a domácnosť znášajú spolu s
partnermi, každý z rodičov navrhovateľa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a zhruba rovnaké sú aj
nimi deklarované majetkové pomery. Preto možnosti a schopnosti matky navrhovateľa jej umožňujú,
aby finančne pokrývala odôvodnené potreby navrhovateľa vo väčšom rozsahu, než odporca.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že síce považuje navrhovateľom
uvedené a preukázané náklady za odôvodnené, čo však neznamená, že za dôvodnú považuje aj výšku
požadovaného výživného. Bežné náklady na živobytie (stravu, bývanie, ošatenie, hygienu, dopravu,
zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a pod.) ani po pripočítaní zvýšených výdavkov na školné a športové
aktivity nedosahujú sumu 500 eur mesačne.

Poukázať treba aj na nesúlad medzi nákladmi, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že sú mesačne na jeho
potreby vynakladané a preukázanou výškou mesačného zárobku jeho matky, keďže len z jej príjmu
sa mali hradiť. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto ani v prípade, ak by skutočne náklady
navrhovateľa dosahovali výšku 500 eur mesačne, nebolo by dôvodné, aby finančné pokrytie výdavkov
zabezpečoval výlučne len odporca. Navrhovateľ ako jeden z dôvodov, pre ktorý žiadal výživné zvýšiť,
akcentoval skutočnosť, že odporca na jeho výživu neprispieva. Táto skutočnosť je síce závažná, ale
len na jej základe nemôže súd neprihliadať na vyživovaciu povinnosť, ktorú má k navrhovateľovi jeho
matka, keďže jej vyživovacia povinnosť ani tým, že doteraz sama navrhovateľa vyživovala, nezanikla.

Odporca poukazom na výšku svojho príjmu žiadal vzájomným návrhom znížiť výživné na minimálny
rozsah počnúc od septembra 2011. Argumentoval najmä tým, že po zrazení 300 eur na základe exekúcie
v prospech navrhovateľa ostávajúca suma nepostačuje na pokrytie jeho nevyhnutných nákladov.

Odporcu súd prvého stupňa vyzval, aby výšku nákladov na živobytie a iné oprávnené potreby vyčíslil
a uviedol aj iné okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť a možnosť platiť výživné, najmä zdravotný
stav, znížená pracovná schopnosť, nedostatok pracovných príležitostí a iné. Odporca okrem skutočnosti,
že je nezamestnaný a prácu sa mu nepodarilo si zatiaľ nájsť, iné skutočnosti neuviedol a ani
nepreukázal. Nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav, znížená pracovná schopnosť alebo iné
okolnosti bránili zaobstarať si finančné prostriedky aspoň príležitostnou prácou. Aj keď je vzhľadom
na svoje odborné vzdelanie a vek stále schopný pracovať, paradoxne vytýkal navrhovateľovi, že sa
popri štúdiu nezamestnal a nehradí zvýšené výdavky zo svojho zárobku. Odporca neuviedol žiadne
skutočnosti, z ktorých by vyplynul záver, že mu výška jeho príjmu na živobytie nepostačuje, ani
nepreukázal, aké výdavky musí pravidelne hradiť. Len samotná skutočnosť, že mu v roku 2011 bola
mesačne zrážaná na exekúciu pre navrhovateľa suma 300 eur, nie je dôvodom, pre ktorý by malo byť
výživné znížené. Predmetom exekúcie boli nedoplatky na výživnom z minulých období, nejde teda o
novú, či ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ku ktorej by súd mohol pri hodnotení schopností a možností
odporcu prihliadať. Vzniknutý stav je jednak len prechodný a jednak ho zavinil odporca dlhodobým
neplnením vyživovacej povinnosti, ktorú skutočnosť teraz chce započítať vo svoj prospech na ťarchu
navrhovateľa.

Súd prvého stupňa po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132
O.s.p. dospel súd k záveru, že i keď sa pomery účastníkov zmenili, nie je namieste rozsudok č. k.
14C 93/93-516 z 8.11.2001 v časti výživného zmeniť. Odôvodnené potreby navrhovateľ úmerne vekom
vzrástli, súčasne sa ale znížili schopnosti a možnosti odporcu platiť výživné, ktoré mu neumožňujú plniť
vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu, než doteraz. Pomery odporcu sa však nezmenili až do tej
miery, že by stratil schopnosť platiť navrhovateľovi výživné v doteraz určenej výške. Preto súd zamietol
nie len návrh na zvýšenie výživného, ale aj vzájomný návrh na jeho zníženie, resp. na jeho zrušenie.



O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP a keďže ani jeden z účastníkov nemal
vo svojich návrhoch úspech, súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Voči rozsudku, ktorým bolo vo veci samej rozhodnuté, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obaja účastníci konania.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa
potvrdí v celom rozsahu a žalovaného zaviaže na úhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal pri vydaní
rozsudku vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil a vyhodnotil výšku
mojich nákladov na živobytie. Je síce pravdou že spochybnil odporcom preukázané sociálne dávky, bez
toho aby túto skutočnosť dokázal, avšak na rozdiel od súdu tieto skutočnosti preukázať nemôže, nakoľko
nemá takú kompetenciu. Navrhovateľ má za to, že je v možnostiach odporcu prispievať na výživné v
podstatne vyššej sume.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca svojim podaním zo dňa 10.05.2012 v ktorom uviedol,
že nemožno súhlasiť s tým, že navrhovateľ sa domáha zmeny rozsudku tak, aby mu bolo návrhu
vyhovené. Navrhovateľ sa domáha zvýšenia výživného na 500 euro bez znalostí možnosti odporcu
žiadané výživné platiť. V konaní bolo preukázané, že odporca žije zo sociálnych dávok, má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, nemá žiadne majetky. Požiadavky navrhovateľa sú nereálne, nepredstavujú
nutné výdavky, ktoré vzhľadom na možnosti odporcu je potrebné zdôvodňovať.

Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa voči rozsudku odvolal v zákonom stanovenej lehote
aj odporca. V odvolaní žiadal odporca napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie z dôvodu, že právna zástupkyňa sa pre nutnosť lekárskeho ošetrenia v čase
pojednávania o 12,30 hod dňa 12.03.2012 nemohla zúčastniť pojednávania a predložiť v konaní dôkazy
na ktoré súd neprihliadal v napadnutom rozsudku. Taktiež súd prvého stupňa nemal prihliadať na náklady
odporcu vyvolané navrhovateľom, právny zástupkyňa mala trovy konania uplatniť v zákonnej trojdňovej
lehote, avšak vzhľadom k tomu, že doklady právna zástupkyňa odporcu nemohla založiť do spisu do
vyhlásenia rozsudku, súd na ne neprihliadal.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania
navrhovateľa aj odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniam navrhovateľa a odporcu
nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci správne vykonal a vyhodnotil všetky dôkazy vzťahujúce sa
na posúdenie a určenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi. Súdom prvého stupňa boli
správne zohľadnené potreby navrhovateľa ako aj možnosti odporcu pri plnení vyživovacej povinnosti. Na
základe vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa taktiež správne zamietol vzájomný návrh odporcu
na zníženie resp. zrušenie výživného voči navrhovateľovi.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.).

Skutočnosti, ktorými odôvodnila právna zástupkyňa odporcu, že sa nemohla zúčastniť pojednávania
konaného 12.03.2012 a súd prvého stupňa neprihliadal na dôkazy, ktoré mu boli doručené 15.03.2012,



nie sú skutočnosťami, ktorými možno odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods.2 O.s.p. , nakoľko uvedené
dôkazy boli súdu prvého stupňa doručené, napriek poučeniu odporcu podľa § 120 ods. 4. O.s.p. až
po pojednávaní na ktorom bol rozsudok vyhlásený. Taktiež skutočnosť, že bola právna zástupkyňa na
návšteve u lekára v čase presne pred začatím pojednávania nemôže predstavovať odvolací dôvod
v zmysle platnej právnej úpravy. Odvolací súd navyše uvedené lekárske potvrdenie považuje za
nedôveryhodné nakoľko bolo vystavené deň po pojednávaní tj. 13.03.2012.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
2 O.s.p. a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ani jeden z účastníkov nemal
v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam