Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/40/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510228513 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510228513.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľky: Q. F. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, D., zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., IČO: 36 866 008, so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, konajúcej prostredníctvom JUDr. Anna Niku, konateľ a advokát, proti odporcovi: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, N. D., adresa na doručovanie K. XX, D., zastúpeného advokátkou Mgr. Marianou Paulíkovou, Advokátka kancelária so sídlom Karloveská rameno 8/A, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu T. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Ú. N., I. C. a W. v D., C. X/A, D., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. júla 2011 č.k. 39C 383/2010-88, v časti o výživnom, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom zo dňa XX. S. XXXXX č.k. XXC XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX, maloletého T. F. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že tohto bude zastupovať a spravovať jeho majetok každý z rodičov, odporcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou XXX,- eur mesačne vopred do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku s tým, že je oprávnený sa s ním stýkať bez obmedzenia po prechádzajúcej dohode rodičov a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O rozvode manželstva účastníkov rozhodol podľa § 18, § 189, § 23 Zákona o rodine, keď mal preukázané zhodným vyhlásením účastníkov, že ich manželstvo je vážne a trvale rozvrátené a ani jeden z nich neprejavil záujme o obnovenie manželského spolužitia, keď za príčinu ustálil citové ochladenie ako dôsledok rozdielnosti názorov účastníkov na manželské spolužitie a nadviazanie známosti navrhovateľky s iným mužom. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému rozhodol podľa § 24, § 25 Zákona o rodine, a to na základe zistení, že účastníci majú len jednu vyživovaciu povinnosť k uvedenému maloletému dieťaťu, navrhovateľka mala za posledných 12 mesiacov priemerný mesačný príjme u svojho zamestnávateľa U. Š., N. X, D. vo výške do XXX,- eur, maloletý navštevoval v roku XXXX-XXXX X. W. U. Š.. Výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého predstavujú výdavky spojené s návštevou školy - družina XX,- eur, strava - XX,XX, osobné potreby - XX,- eur, od roku XXXX zvýšené náklady na lekársku starostlivosť XX,XX eur, každý druhý mesiac plavecký kurz XXX,- eur, každý tretí mesiac platí na malého poistku v sume XXX,- eur, bývajú spolu v byte, náklady spojené s bývaním predstavujú spolu s hypotekárnym úverom XXX,- eur. Odporca bol zamestnaný u spoločnosti I..K.. Q. I., s.r.o. v N. D., podľa potvrdenia zamestnávateľa sa dlhodobo zdržuje v zahraničí ako C. K. J. A. a dosahoval mesačný priemerný príjem XXX,XX eur a cestovné náhrady do výšky X.XXX,- eur mesačne. S maloletým sa stretáva minimálne, za posledný rok to bolo len 3-krát, okrem výživného iným spôsobom na jeho výchovu neprispieva, pričom s navrhovateľkou sa dohodli na dobrovoľnom plnení výživného vo výške XXX,-eur a XX,- eur malo byť šetrenie, odporca nemá zdravotné problémy, ktoré mu znemožňovalo zamestnať sa. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a objektívne odôvodnené potreby maloletého mal za to, že určená výšky výživného je v možnostiach a schopnostiach rodičov a je primeraná na pokrytie objektívnych odôvodnených potrieb maloletého. Proti tomuto rozsudku, v časti určeného výživného, podal včas odvolanie odporca, navrhol tento zmeniť tak, že by prispieval na výživu maloletého T. sumou XXX,- eur mesačne vopred, tvrdiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprihliadol na jeho opodstatnené náklady, keď musí mesačne uhrádzať sumu X.XXX,- eur, a to XX,.- eur na sporenie N. v T. D., XXX,- eur mesačne na rodinné sporenie F. vo L. I. I., XXX,- eur mesačne na splátku mimoriadneho medziúveru v N. I. I., XXX,- eur na splátku Ú.C. U. od I. I. P. F., XXX,- eur mesačne na stravu, XXX,- eur mesačne na oblečenie, XX,- eur na drogériu, XXX,- eur mesačne mobilný telefón a XX,- eur mesačne na životnú poistku. Poukázal na to, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletého rovnakou sumou, a preto celkové výživné vo výške XXX,- eur by bolo prehnané. Rovnako namietal, že súd neprihliadol na ich dohodu ako rodičov, podľa ktorej mal prispievať sumou XXX,- eur mesačne k rukám matky a XX,- eur z tejto sumy malo mať šetriacu povahu, že neprihliadol ku skutočnosti, že mal uzatvorenú so zamestnávateľom zmluvu na dobu určitú do V. XXXX, že náklady navrhovateľky hradí aj jej partner a skutočnosť, že navrhovateľka neuhrádza polovicou svojho dlhu, ktorý vznikol za manželstva, a to úver na auto vo výške XXX,- eur mesačne, stavebné sporenie vo výške XXX,- eur mesačne, pôžičku v Č. vo výške XX,- eur mesačne, spolu XXX,- eur mesačne, ďalej na skutočnosť, že navrhovateľkou hradená poistka pre maloletého je zbytočným výdavkom, keď on hradí maloletému mesačne XX,- eur za poistku, ktorá má šetriacu povahu a maloletý s týmito prostriedkami nemôže nakladať. Taktiež, že zriadil maloletému A. X. sporenie v roku XXXX so spoločnosťou X. Ž. N.V., na ktoré vkladá XX,- eur mesačne a tieto prostriedky budú uvoľnené v prospech maloletého po dovŕšení jeho XX-T. roku a ďalej, že v K. XXXX zriadil v prospech maloletého program sporenia v T. D., na základe ktorého platí sumu XX,- eur mesačne, ktoré budú uvoľnené v prospech maloletého po dovŕšení XX roku života. Poukázal na skutočnosť, že lieky, ktoré užíva maloletý, tento neužíva pravidelne, ďalej, že prispieva na výživu maloletého aj iným vecným plnením, keď mu kúpil lego a hračky, na Vianoce roku XXXX mu kúpil bicykel v hodnote XXX,- eur, dal mu hotovosť XXX,- eur, bol s ním na J., na D., strávil s ním v lete dovolenku v P., za ktorú zaplatil XXX,- eur, zaplatil správny poplatok za vydanie pasu XX,- eur, jednorazový príspevok XX,- eur na začiatku školského roka, má náklady na cestovné v čase návštev maloletého a ďalej neprihliadol na skutočnosť, kto a akým spôsobom sa podieľal na rozvrate manželstva a ďalej na skutočnosť, že cestovné náhrady, tzv. diéty nie sú v zmysle Zákonníka práce považované za súčasť mzdy a nemal by na nich súd prihliadať. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že tento vykonal dostatočné dokazovanie na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil, správne ustálil skutkový aj právny stav a vo veci správne rozhodol. K prehľadu výdavkov odporcu uviedla, že tieto vysoko prevyšujú odporcov príjem a iba časť z nich má charakter nevyhnutnosti, ktoré sú podstatnými pre posúdenie oprávnených výdavkov. Uviedla, že úver, ktorý odporca mesačne spláca v sume XXX,- eur, tento použil na zakúpenie osobného motorového vozidla, ktoré výlučne sám užíval, následne ho na základe vlastného rozhodnutia bez jej vedomia scudzil, finančné prostriedky, ktoré prijal po vyplatení kúpnej ceny použil pre svoju potrebu a tak tento výdavok nemožno hodnotiť ako nevyhnutný, keď odporca mohol splatiť úver z prijatej kúpnej ceny. Pokiaľ tvrdil, že v prospech maloletého zriadil celkovo 3 zmluvy, a to o investičnom sporení, poistku šetriacej povahy, napokon sporiaci program v T. D., uviedla, že uvedenými našetrenými sumami do dovŕšenia plnoletosti maloletého je oprávnený nakladať výlučne odporca, teda môže poistky zrušiť, prevziať nasporenú, resp. odkupnú cenu a rovnako tieto platby nie je možné vyhodnotiť ako dôvodný výdavok odporcu v prospech maloletého. Poukázala na rozpor v tvrdeniach odporcu pokiaľ tento uvádza, že na maloletého postačuje mesačne suma XXX,- eur, ktorú je schopný vzhľadom k svojim príjmom uhrádzať a na strane druhej uhrádza na výživu maloletého mesačne k rukám navrhovateľky sumu XXX,- eur a súčasne je schopný vynakladať na splátky v investičných poisteniach v prospech maloletého XXX,- eur, z čoho vyplýva, že jeho primárnym záujmom je uhrádzať na výživu maloletého k jej rukám čo možno najnižšiu sumu, aby nepoužila tieto na svoje výdavky. Poukázala na to, že výživné má prednostne spotrebný charakter a jeho prostredníctvom je potrebné uhrádzať bežné a pravidelné výdavky dieťaťa, ak je však v príjmových a majetkových možnostiach povinného rodiča istá možnosť je možné zaviazať ho na úhradu výživného na tvorbu úspor; opačný postup by bol v rozpore so záujmami dieťaťa. Ak je teda odporca schopný na potreby maloletého mesačne vynaložiť celkovo sumu XXX,- eur, tak ako to vyčísloval vo svojom odvolaní, je teda nevyhnutné, ale aj dôvodné, aby sa podieľal na výdavkoch spojených s jeho výživou a starostlivosťou sumu XXX,- eur, teda sumou určenú súdom. Pokiaľ išlo o námietku týkajúcu sa uzatvorenia pracovnej zmluvy u jeho zamestnávateľa na dobu určitú, poukázala na správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že k tejto skutočnosti nie je potrebné pri určení výšky výživného osobitne prihliadnuť, pretože zdravotný stav odporcu umožňuje mu riadne sa zamestnať a dosahovať príjem, z ktorého bude možné prispievať na výživu maloletého. Pokiaľ išlo o výdavky na lieky pre maloletého, tieto riadne vyčíslila a spriemerovala, odporca nežije s maloletým v spoločnej domácnosti, o jeho zdravotný stav sa nezaujíma, nemá prehľad o jeho chorobách a OČR. Rovnako uviedla, že nemožno prihliadať ani na to, že jej výdavky, resp. časť sú hradené jej priateľom, pretože vzhľadom na jej nízky príjem, ak by jej finančne nevypomáhal priateľ, resp. mama, nedokázala by zaplatiť všetky výdavky spojené s domácnosťou a starostlivosťou o maloletého. Poukázala aj na to, že jej priateľ nemá vyživovaciu povinnosť voči ich synovi. Pokiaľ išlo o vecné plnenia, ktoré uvádza odporca, poukázala na to, že tieto boli darmi pre maloletého a do tej doby odporca hodnotnejšími vecnými plneniami v prospech maloletého neprispieval. Rovnako nesúhlasila s tvrdením o zavinení rozvratu manželstva, keď jej vzťah s iným mužom bol iba následkom ich nefunkčného vzťahu s odporcu a nie jeho príčinou. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, žiadal zaviazať odporcu prispievať na výživu maloletého T. sumou XXX,- eur, k rukám navrhovateľky tak, ako to navrhol na pojednávaní s tým, že odporca sa podieľa na zabezpečení maloletého tak, že mu šetrí finančné prostriedky, a to poistku dieťaťa, ktoré má šetriacu povahu, A. X. I., program sporenia v T. D., spolu vo výške XXX,- eur mesačne. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Uvedené ustanovenia Zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, závisia od zisťovania celkových majetkových pomerov v širšom zmysle. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie schopné samo sa živiť. Pre posúdenie tejto schopnosti sú v každom konkrétnom prípade rozhodujúce rôzne faktory na strane dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby, majetkové pomery a v neposlednom rade aj existencia reálnej možnosti dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom, resp. zvolenom odbore. Všeobecne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Zákon o rodine uprednostňuje v danom prípade záujem oprávneného tak, že aj v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné. Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Súd prvého stupňa v prípade pri rozhodovaní o výživnom, resp. o výške príspevku rodičov na výživu ich maloletého syna Timoteja na čas po rozvode manželstva účastníkov správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie charakteru a výšky odôvodnených potrieb maloletého a zároveň pomerov oboch rodičov v nadväznosti na úpravu vyživovacej povinnosti odporcu v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine a skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že výživné vo výške 200,- eur mesačne zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa a zároveň zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam odporcu. V posudzovanej veci súd prvého stupňa dôsledne posudzoval či schopnosti a možnosti odporcu zodpovedajú jeho zárobkovým pomerom, ktoré v skutočnosti dosahuje, keď v tomto smere možno považovať za nedôvodnú jeho námietku o tom, že by cestovného náhrady, tzv. diéty, nemali byť posudzované ako jeho príjem, resp. by na ne nemal súd prihliadať pri určení vyživovacej povinnosti, pretože je nepochybné, že takéto plnenie odporca od zamestnávateľa poberá a je súčasťou jeho majetkových pomerov v širšom zmysle, a preto skutkový záver, že odporca dosahuje priemerný mesačný príjem XXX,XX eur a cestovné náhrady vo výške X.XXX,- eur mesačne, zodpovedá vykonanému dokazovaniu na preukázanie majetkových pomerov a príjmov odporcu, pretože len z týchto možno následne určovať rozsah jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Výživné v danom prípade bolo, aj podľa názoru odvolacieho súdu určené v súlade s vyššie uvedenými zákonnými požiadavky tak, že zohľadňuje na jednej strane schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného otca a v širšom zmysle aj vyživovaciu povinnosť matky, ktorá túto vyvažuje poskytovaním osobnej starostlivosti o maloletého T. a na strane druhej zohľadňuje preukázané potreby maloletého T. zodpovedajúce jeho veku, zdravotnému stavu a pod. tak, ako to správne zistil aj súd prvého stupňa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak odporca sám v konaní preukázal, že mu jeho možnosti dovoľujú v prospech maloletého T. mesačne vynakladať peňažnú sumu XXX,- euro na výživné vo forme sporenia a poistky pod., je pri posudzovaní možnosti odporcu prispievať na výživu maloletého z uvedenej sumy potrebné vychádzať a predovšetkým zdôrazniť spotrebnú funkciu (charakter) výživného tak, aby spotrebná, teda primárna a sporiaca, teda sekundána časť celkovej sumy poskytovaného výživného, boli v rozumnom pomere, pretože tak, ako zdôraznila navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu, výživné má prednostne spotrebný charakter a jeho prostredníctvom je potrebné uhrádzať najmä bežné, každodenné pravidelné výdavky dieťaťa, ale len v prípade, ak je zabezpečené krytie týchto výdavkov, existuje možnosť uhrádzať časť výživného na tvorbu úspor. Pokiaľ ide o ďalšie odporcom namietané jeho výdavky týkajúce sa splátok úverových zmlúv, prípadne medziúverov, v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje a poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, tzn., že prvom rade je potrebné zabezpečiť plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti oboch rodičov a až následne, v prípade, že je táto zabezpečená v celom zákonnom rozsahu, môžu uskutočniť rodičia iné výdavky, resp. výdavky na iné potreby. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd neakceptoval odvolacie dôvody, na ktoré odporca poukázal vo svojom odvolaní a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko konanie o výživnom, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania, je konaním o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré možno začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.