Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/16/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510229661 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510229661.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Galant n.o., Znievska 26, 851 06 Bratislava, právne zastúpený: ADVOKÁTI s.r.o., Klariská 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: SK/0622/99/2010 zo dňa 13.12.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného SK/0622/99/2010 zo dňa 13.12.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 77,29,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený v P. J. S..D.., č.: XXX XXX XXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. SK/0622/99/2010 zo dňa 13.12.2010, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave číslo: J/1340/01/2009 zo dňa 20. apríla 2010, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uložená peňažná pokuta vo výške 700,- € pre porušenie § 4 ods. 1 písm. e), § 14b ods. 1, § 16 ods. 1 citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa tak, že za porušenie uvedených povinností uložil žalobcovi pokutu vo výške 600,- €. Táto peňažná pokuta bola uložená za porušenie povinnosti ochrany spotrebiteľa, ktorú zistili Inšpektori slovenskej obchodnej inšpekcie v stránku C 21 dňa 16. decembra 2009 na Vianočných trhoch 2009. Žalobca v žalobe uviedol, že v roku 2009 mu bola ako neziskovej organizácií poskytnutá možnosť prezentovať svoje svojpomocne vyrobené predmety hendikepovanými klientmi v uvedenom stánku počas šiestich kalendárnych dní. Uvedenú účinnosť žalobca vykonával po prvý krát a za celé obdobie mal výnos cca 320,- €. Náklady za použitý materiál činili asi 90 % z uvedenej sumy. Pracovníci, ktorí výrobky predávali sa svojej odmeny vzdali. I keď žalobca pripúšťa porušenie povinností, výšku pokuty považuje za neadekvátnu a pre nadáciu likvidačnú. Ako nezisková organizácia je žalobca odkázaný na dotácie z Bratislavského samosprávneho kraja, ktoré v roku 2009 a 2010 vôbec nedostal. Všetky náklady spojené s prevádzkou a chodom zariadenia hradí z platieb klientov. Klientmi žalobcu sú najmä týrané mamičky s deťmi, hendikepovaní klienti, seniori odkázaní na starostlivosť. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal o zrušenie, respektíve zníženie peňažnej pokuty na minimum. Žalobca podaním zo dňa 28. marca 2011 doplnil svoju žalobu po ďalšie dôvody. Uvedené podanie bolo súdu doručené po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p., pričom s prihliadnutím na ustanovenie § 250h ods. 1 O.s.p., súd na rozšírenie dôvodov žaloby uvedené v predmetnom podaní nemôže prihliadať. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 16. decembra 2009 bolo inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie v stránku C 21 na vianočných trhoch 2009, Františkánske námestie, Bratislava, zistené porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť hygienické podmienky pri predaji výrobkov ako aj porušenie povinnosti počas obdobia duálneho zobrazovania cien predávané výrobky označiť cenami zároveň v slovenskej mene a tiež v eurách podľa osobitných predpisov. Súčasne bolo zistené porušenie povinnosti predávajúceho vydať doklad o kúpe výrobkov. Dňa 20. apríla 2010 bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa o uložení pokuty vo výške 700,- € pre porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. e), § 14b ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o priestupkoch. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Podľa jeho názoru, skutkový stav bol spoľahlivo zistený, pričom žalovaný pristúpil k zníženiu výšky pokuty tak, aby zodpovedala charakteru a rozsahu porušenej povinnosti. Podľa názoru žalovaného, jeho postup bol v súlade so zákonom. Žiadosť žalobcu o zníženie pokuty považoval žalovaný za irelevantnú, pretože žalobca vo svojom návrhu opomenul skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania bola výška peňažnej pokuty znížená na 600,- €. Podľa názoru žalovaného, postupoval pri ukladaní pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorého sa pokuta uloží až do výšky 66 387,83,- €. Je povinnosťou správneho orgánu udeliť za porušenie zákona pokutu. Pri ukladaní pokuty prihliadal na charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení spotrebiteľa. Výška pokuty po znížení odvolacím orgánom zodpovedá charakteru a rozsahu porušenej povinnosti. Skutočnosť, že k porušeniu povinnosti došlo po prvýkrát, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie zákona. Žalovaný upozornil na to, že žalobca porušil viaceré zákonné povinnosti, ktorými poprel práva spotrebiteľa. Žalovaný trval na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 16. decembra 2009, pričom zo zisteného skutkového stavu vyplýva nedodržanie povinnosti zabezpečiť hygienické podmienky pri predaji výrobkov ako aj nedodržanie povinnosti počas obdobia duálneho zobrazovania cien predávané výrobky označiť cenami v slovenskej mene a zároveň tiež v eurách podľa osobitných predpisov a vydať doklad o kúpe výrobkov. Účelom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa je zlepšiť postavenie spotrebiteľa tak, aby sa zlepšilo dodržiavanie uplatňovania jeho práv, čo v uvedenom prípade nebolo dodržané. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žaloby a námietok podaných v zákonom určenej lehote a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonným spôsobom na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej stránke. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie povinnosti podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa na uvedené konanie vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16. decembra 2009 bol inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bratislave vyhotovený inšpekčný záznam z kontroly vykonanej v stánku číslo C 21 na Vianočných trhoch 2009, konaných na Františkánskom námestí v Bratislave za účelom preverenia dodržiavanie statočnosti pri predaji, označovania výrobkov predajnými cenami, označenia stánku, osobnej a prevádzkovej hygieny a iné. Kontrolou bolo zistené, že stánok je označený požadovaným spôsobom. Pracovníci inšpekcie vykonali kontrolný nákup v celkovej hodnote 0,90,- €, za ktorý im však nebol vydaný doklad o kúpe. Ďalej bolo zistené, že cena tovarov nebola označená duálnym systémom t. j. cena nebola označená hodnotou v slovenských korunách a eurách. Duálne zobrazenie cien chýbalo pri 31 druhoch tovarov. Predavač, ktorý predával potravinárske výrobky nebol vlastníkom zdravotného preukazu. Zástupkyni žalobcu, ktorá sa zúčastnila inšpekcie, bola daná možnosť na podanie vysvetlenia ku kontrolným zisteniam. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že si je vedomá nedostatkov, dodatočne zabezpečí zdravotný preukaz pre predávajúceho a i ostatné nedostatky odstráni. Dňa 16. 12. 2009 bolo správnym orgánom vydané opatrenie, ktorým nariadil žalobcovi odstrániť nedostatky, a to zabezpečiť duálne zobrazenie cien výrobkov. Listom doručeným dňa 31. marca 2010 bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania vo veci porušenia vyššie uvedených ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. V oznámení boli popísané zistené nedostatky. Dňa 20. apríla 2010 bolo vydané prvostupňové správne rozhodnutie číslo J/1340/01/2009, ktorým správny orgán uložil žalobcovi pre nasledovné porušenie povinnosti predávajúceho: zabezpečiť hygienické podmienky pre predaj výrobkov (nebol predložený zdravotný preukaz obsluhujúceho zamestnanca), označiť predávané výrobky počas obdobia duálneho zobrazovania cenami zároveň v slovenskej mene a tiež v eurách podľa osobitných predpisov, vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobkov, pokutu za porušenie § 4 ods. 1 písm. e), § 14b ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa § 24 ods. 1 zákona, vo výške 700 €. V odôvodnení rozhodnutia boli popísané zistenia z vykonanej kontroly. Správny orgán odôvodnil uloženú výšku pokuty, pri ktorej vzal do úvahy charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal neprimeranosť uloženej pokuty. Žiadal jej výšku znížiť. Podľa ustálenej súdnej praxe, predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky účastníka správneho konania, ktoré uviedol aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, resp. v správnom konaní, s ktorými sa správny orgán mal možnosť vysporiadať. Súd z uvedeného dôvodu zameral svoju pozornosť na skúmanie primeranosti výšky uloženej pokuty. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľov, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Podľa ust. § 2, písm. a) až c) zákona o ochrane spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín, c) výrobcom 1. osoba, ktorá výrobok vyrobí, vyťaží, obnoví, upraví alebo inak získa a má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu Európskej únie, členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Turecka (ďalej len "členský štát"), alebo ten, kto sa za výrobcu vydáva označením výrobku svojím menom, ochrannou známkou alebo iným rozlišovacím znakom, alebo osoba z dodávateľského reťazca, ktorej činnosť môže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku, 2. osoba, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu a je splnomocnencom 3) výrobcu, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu, 3. dovozca, ak výrobcu nemožno určiť podľa bodu 1 alebo 2, Z uvedeného vyplýva, že zákon o ochrane spotrebiteľov je možné aplikovať na daný prípad, v ktorom mal žalobca postavenie výrobcu a predávajúceho, ktorý uskutočnil predaj na území Slovenskej republiky, i keď tento predaj nesúvisel s jeho obchodnou činnosťou. Účinnosť zákona sa vzťahuje teda na dva prípady predaja výrobkov a služieb, a to v prípade: 1/ ak k nemu dochádza na území Slovenskej republiky, alebo 2/ ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Logickým a gramatickým výkladom ustanovenia § 1 zákona, možno dospieť k záveru, že aplikácia zákona na ochranu spotrebiteľa sa nevzťahuje len na predajcov s oprávnením na podnikateľskú činnosť ale na každého predajcu, ak k predaju dochádza na území Slovenskej republiky. V danej súvislosti si súd dovoľuje upozorniť, že ochrana spotrebiteľa nie je koncipovaná len s prihliadnutím na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý upravuje postup subjektov pri právnych úkonoch súvisiacich s podnikaním. Ochrana spotrebiteľa je predovšetkým upravená príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom sa podľa platnej úpravy (§ 52 ods. 1 OZ) za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V tomto prípade bol žalobca predávajúcim (dodávateľom a zároveň aj výrobcom) tovarov, ktoré predával konečnému spotrebiteľovi. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. a) až i) zákona, predávajúci je povinný a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov, b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely, c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb, e) zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb, f) dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom alebo osobitným predpisom 11) tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, g) predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje, h) zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie, i) poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie. Podľa ust. § 14b, ods. 1 zákona, predávajúci je povinný počas obdobia duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt (ďalej len "duálne zobrazovanie") predávané výrobky a ponúkané služby označiť cenami zároveň v slovenskej mene a tiež v eurách podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 16 ods. 1, písm. a) až e) zákona, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil. Podľa ust. § 26 zákona o ochrane spotrebiteľov, povinnosti výrobcu, predávajúceho, dovozcu alebo dodávateľa majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 písm. b) až e) bez oprávnenia na podnikanie. Podľa ust. § 24 ods. 1 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľov, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000,- Sk (66.387,837,- €); za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000,- Sk (165.782,49,- €). Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Správny orgán pri ukladaní pokuty postupoval síce v medziach zákona, avšak pri odôvodňovaní výšky uloženej sankcie podľa názoru súdu neprihliadal v dostatočnej miere na charakter protiprávneho konania, t.j. na humánny, sociálny a morálny aspekt činnosti žalobcu, pri ktorej došlo k porušeniu zákona s ohľadom aj na primeranosť postihu voči žalobcovi a jeho možnostiam. Napriek okolnosti, že žalovaný v podanom odvolaní namietal neprimeranosť uloženej pokuty vzhľadom na charakter predmetu činnosti a finančné možnosti predmetnej organizácie, správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali primeranosťou výšky uloženej pokuty a túto dostatočným spôsobom z tohto hľadiska nezdôvodnili. Vo svojich rozhodnutiach neuviedli, aké konkrétne následky nastali v dôsledku porušenia zákona žalobcom, a či uložená sankcia je primeraná k týmto následkom. V danom prípade súd vychádzal zo skutkových zistení žalovaného. V konaní neboli zo strany žalobcu spochybnené zistenia správnych orgánov vo vzťahu k porušeniu povinností predávajúceho a súd dospel k záveru, že porušenie povinností žalobcu boli dostatočne preukázané. Ak v správnom konaní o postihu za správny delikt nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov protiprávneho konania u sankcionovanej osoby (závažnosť, dĺžka konania a následky), môže druhostupňový správny orgán znížiť výšku uloženej sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedala aj požiadavke generálnej prevencie. Výška pokuty má okrem sankčnej funkcie plniť aj funkciu preventívnu, musí však vychádzať z finančných možností sankcionovaného. Cieľom sankcie nemôže byť jeho likvidácia. Správne orgány neskúmali z tohto hľadiska finančnú situáciu žalobcu, a preto je ich zistenie z tohto dôvodu pre súd nedostatočné pre posúdenie primeranosti uloženej sankcie a zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p., priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 77,29,- €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), vykonaný v roku 2011 v sume 57,- € (prevzatie veci) podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky, v sadzbe podľa § 11 ods. 4, posledná veta vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu (preskúmanie rozhodnutia o priestupkoch), v paušálnej náhrade prislúchajúcej k úkonu vo výške 7,41,- € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Právny zástupca žalobcu si zároveň uplatnil náhradu DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ktorá predstavuje 20% z odmeny a náhrad a predstavuje čiastku 12,88,- €. Priznaná náhrada predstavuje teda čiastku 77,29,- €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za vyjadrenie zo dňa 28.3.2011, ktorým právny zástupca žalobcu reagoval na výzvu súdu ohľadom súhlasu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Predmetným podaním zároveň doplnil žalobu. Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. žalobca môže doplniť svoju žalobu len v lehote podľa § 250b O.s.p. Predmetné podanie žalobcu bolo doručené súdu po uplynutí zákonom určenej lehoty na doplnenie žaloby, na toto vyjadrenie vo veci súd nemôže prihliadať a tento úkon preto nepovažoval za účelne vynaložený. Rozhodnutie bolo odsúhlasené členmi senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.