Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010979 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511010979.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci proti obžalovanému P. O.Á., stíhanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 5T/201/2011 zo dňa 02.03.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. mája 2012 r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. O., nar. XX.X.XXXX v O. sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný P. O. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že Dňa 31.08.2011 v čase okolo 10.10 hod. v Bratislave na Rovniankovej ulici oproti VÚB banke na parkovisku bol prichytený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Petržalka - stred po tom, ako poškodil motorové vozidlo zn. Volkswagen Multivan, farby strieborná metalíza, ev. č.: W.-XXXZP a to tak, že neznámym predmetom rozbil ľavé stredné okno na strane vodiča, následne na to sa dostal do vozidla, odkiaľ odcudzil lovecký nôž s čiernou plastovou rúčkou, potom poškodil stolík, pevne zabudovaný v uvedenom motorovom vozidle a to tak, že ho zlomil, pričom ako opúšťal uvedené motorové vozidlo, poškodil dva bezpečnostné pásy nachádzajúce sa v treťom rade na konci vozidla tak, že ich rozrezal, čím majiteľovi vozidla - poškodenému U. O. spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške 20,-Eur a poškodením vozidla vo výške 700,-Eur, pričom uvedeného skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3T 78/2010 zo dňa 31.05.2010, právoplatným dňa 18.09.2010, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Súd I. stupňa pre uvedený prečin obžalovaného P. O. podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/, písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. odsúdil k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie proti výroku o vine a treste obžalovaný P. O., ktoré odôvodnil písomným podaním zo dňa 22.03.2012 na č.l. 143. V tomto uviedol, že uvedené skutky nespáchal, tak ako sa mu kladú za vinu a cíti sa byť v celom rozsahu nevinný. V čase údajného spáchania skutku, t.j. 31.08.2011 o 09.55 v Bratislave - Petržalke na parkovisku pri vozidle VW Multivan sa nenachádzal, ale bol na inom mieste a to v parku pri ramene v blízkosti Kauflandu v Bratislave, v Petržalke, medzi ulicami Markova a Romanova. V ďalšom upriamil pozornosť na skutočnosť, že prečin krádeže spáchaný vlámaním v zmysle obžaloby podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. predpokladá prekonanie prekážky, ktorá mala slúžiť na zabránenie vniknutia, avšak na predmetnom motorovom vozidle nie je žiaden náznak takéhoto konania. Rozbitie skla nastalo podľa výpovedí svedkov až pri vychádzaní obžalovaného z predmetného vozidla, preto sa do neho nemohol dostať vlámaním a teda nie je mu možné klásť takto tento skutok za vinu. Čo sa týka uvádzaného skutku obžaloby podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. odvolateľ má za to, že výška škody nebola náležite preukázaná a preto nie je možné dávať skutok v zmysle tohto ustanovenia obžalovanému za vinu, pretože skutok je trestným len v prípade poškodenia alebo zničenia cudzej veci ak je škoda na majetku aspoň malá, teda 266 Eur. Záverom odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.05.2012 obhajca obžalovaného P. O., Mgr. T. N. uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a správne a zákonné vyhodnotenie skutkových a právnych okolností a aplikovanie príslušných právnych predpisov. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuť, mala za to, že napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch správny. Obžalovaný P. O. záverom nenavrhol nič. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Obžalovaný P. O. v prípravnom konaní vo výpovedi zo dňa 29.11.2011 na č.l. 37-41 v plnom rozsahu priznal s tým, že ho spáchal tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom však učinil vyhlásenie, že je nevinný a následne využil svoje zákonné právo a k veci odmietol vypovedať. Poškodený U. O. uviedol, že priamym svedkom činu nebol, iba popísal, kedy prišiel k vozidlu, kde bola hliadka polície a zadržaný obžalovaný. Následne popísal rozsah poškodenia svojho vozidla. Svedkovia B. E. a P. M., príslušníci hliadky Mestskej polície, zhodne potvrdili skutočnosť, že videli obžalovaného, ako sa snaží cez rozbité okno na ľavej strane vyliezť von z vozidla. Po výzve sa snažil ujsť, avšak bol zadržaný. Svedok F. W. uviedol, že počul, ako sa na nejakom aute rozbilo sklo a keď pribehli k tomuto autu Volkswagen Multivan, videli neznámeho muža, ktorý bol v aute. Vyzvali ho, aby zostal v aute, načo nereagoval a snažil sa vyjsť z auta cez rozbité okno, čo sa mu aj podarilo a snažil sa ujsť, ale bol zadržaný. Z listinných dôkazov odvolací súd poukazuje najmä na zápisnicu o ohliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva rozsah poškodenia interiéru predmetného vozidla, ako aj okna, úradné záznamy polície a napokon aj odborné vyjadrenia. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé, Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú vyššie uvedené obhajobné tvrdenia obžalovaného nelogické a preto súd I. stupňa správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného. Čo sa týka obhajobných tvrdení obžalovaného, že v čase skutku sa nachádzal na inom mieste a teda na mieste činu nebol, toto je v plnom rozsahu vyvrátené výpoveďami svedkov E., M. a W., z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol prichytený priamo na mieste činu. Čo sa týka obhajobných tvrdení obžalovaného, že nenaplnil formálny znak vlámania, pretože sklo na okne predmetného vozidla sa rozbilo až pri vychádzaní z vozidla, toto je vyvrátené výpoveďou svedka W., ktorý najskôr počul rozbíjanie skla a až následne videl obžalovaného v predmetnom vozidle práve v čase, keď cez rozbité okno sa snažil vyliezť von. Je teda nesporné, že obžalovaný prekonal prekážku, t.j. sklo okna na vozidle, ktoré rozbil za účelom vniknutia do vozidla. Napokon, čo sa týka obhajobných tvrdení obžalovaného, že nebolo dostatočne preukázaná výška škody pri prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., toto je vyvrátené listinným dôkazom na č.l. 71, kde výška škody spôsobená v interiéri predmetného vozidla bola ustálená sumou 700,-€ na základe odborného vyjadrenia. S poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného uznal za vinného zo prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., pretože v danom prípade boli naplnené všetky formálne znaky uvedených prečinov. Formálny znak uvedený v § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vlámaním, je daný § 138 písm. e/ Tr. zák. a § 122 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého sa vlámaním rozumie vniknutie do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia, alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou, pričom násilné rozbitie skla na okne predmetného vozidla možno subsumovať pod tento pojem. Formálny znak uvedený v § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., t.j. že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, je daný trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3T 78/2010 zo dňa 31.05.2010, právoplatným dňa 18.09.2010, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Formálny znak uvedený v § 245 ods. 1 Tr. zák. spôsobenie malej škody, je daný § 125 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého je malou škodou škoda minimálne 266,-€, pričom obžalovaný túto hranicu jednoznačne prekročil, čo preukazuje už spomínané odborné vyjadrenie na č.l. 71. Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Keďže obžalovaný P. O. spáchal najprísnejší prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., základná sadzba je daná rozpätím až na 6 mesiacov až 3 roky. Správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu dvoch priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že už bol v minulosti odsúdený za trestný čin a v § 37 písm. h/ Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných činov, v tomto prípade dva, pričom poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 0:2, v dôsledku čoho podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica najprísnejšej základnej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu na rozpätie 16 mesiacov až 3 roky. V súlade so zákonom teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, čo pri upravenom rozpätí 16 mesiacov až 3 roky, je v hornej polovici uvedeného rozpätia. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, uložením trestu v danej výmere, pričom zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetnej trestnej činnosti sa dopustil práve počas plynutia skúšobnej doby iného odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť.. Taktiež súd I. stupňa postupoval v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keď obžalovaného P. O. pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti ešte nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku a preto odvolanie obžalovaného P. O. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. O., nar. XX.X.XXXX v O. sa z a m i e t a . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.