Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/300/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200229 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511200229.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ľ. Š.Č., I. R. XX, XXX XX I., zast. advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, AK Holíčska 28, Bratislava, proti odporkyni: O.. D. G., I. X. XX, XXX XX I., o zaplatenie 183,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 13C/15/2011-33, zo dňa 2.5.2011 r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 13C/15/2011-33, zo dňa 2.5.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 89,54 eur s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 1.12.2009 až do zaplatenia a zaviazal ju aj k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 59,59 eur. Vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu 183,46 eur s príslušenstvom z dôvodu, že odporkyňa dňa 24.5.2009 spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa. Škoda predstavovala sumu 1 000,69 eur, pričom z tejto sumy poisťovňa uhradila navrhovateľovi čiastku 817,23 eur a zvyšná suma mu uhradená nebola. Preto časť neuhradenej škody si uplatňuje od odporkyni. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav tak, že dňa 24.5.2009 odporkyňa spôsobila dopravnú nehodu, na základe ktorej prišlo k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa DAEWOO Espero EČ: I.. Motorové vozidlo po dopravnej nehode a po vykonanej ohliadke o poškodení motorového vozidla bolo opravené v spoločnosti T. I. S..X..F.. a celková oprava motorového vozidla stála sumu 1 000,69 eur. Odporkyňa mala uzavreté zákonné poistenie motorového vozidla v poisťovni D. Z., W..S.. a na základe tejto poistnej udalosti bolo uhradené navrhovateľovi celkom 817,23 eur, zvyšok uhradený nebol. Poisťovňa neuhradenie celej ceny opravy odôvodňovala tým, že pri výpočte sa uplatnila amortizácia v zmysle § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ). Z dokazovania nebolo sporné, že k dopravnej nehode došlo, kto za ňu zodpovedá, kto plnil na základe poistnej udalosti a v akej výške sa plnilo. Medzi účastníkmi ostala spornou skutočnosť, či sa mala plniť plná suma alebo suma po odpočítaní amortizácie. Súd pri posúdení uplatneného nároku vychádzal z ust. § 420 ods.1, § 427 ods.1, § 442 ods. 1 a § 440 OZ. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade škody v prípade havarovaného vozidla treba vychádzať zo zásady, aby poškodenému bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma a v každom prípade treba individuálne posudzovať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a pred vykonaním opravy poškodeného vozidla. Uviedol, že skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Ak poškodený má po vykonanej oprave havarovaného vozidla auto v stave zodpovedajúcom stavu pred poškodením, nemožno hovoriť o zhodnotení vozidla a tu treba rozlišovať stav havarovaného vozidla pred vznikom škody a po oprave vozidla, ak boli použité nové náhradné diely, resp. iný materiál. Súd sa riadil týmito pravidlami a zistil, že celkový náklad na opravu vozidla predstavoval sumu 1 000,69 eur, pričom vo faktúre boli rozpísané jednotlivé položky. Súd na základe týchto položiek vyhodnotil daný stav tak, že výmenou prednej masky vozidla, plastom predného nárazníka, lakovaním použitého materiálu ako aj lakovaním nárazníka, prednej masky došlo k zhodnoteniu vozidla oproti stavu pred jeho haváriou. Zobral pri tom do úvahy tú skutočnosť, že rok výroby vozidla bol 1996 a k dopravnej nehode došlo v roku 2009. Pokiaľ išlo o ostatné položky uvedené vo faktúre, súd zastáva názor, že pri týchto položkách nemožno hovoriť o zhodnotení vozidla, lebo šlo o súčiastky, ktoré boli predtým funkčné, napríklad ako svetlomet, žiarovka a pod.. Na základe vyššie uvedeného poisťovňa D. W..S.. z titulu amortizácie krátila výšku škody o sumu 183,43 eur, čo predstavuje 18,34 % z celkovej škody. Podľa názoru súdu, amortizácia sa má týkať len položiek uvedených vyššie, ktoré v číselnom vyjadrení predstavujú sumu 512,11 eur. Z tejto sumy by mala byť vypočítaná amortizácia, čo predstavuje 93,92 eur a po odpočítaní tejto sumy zo sumy 183,46 eur rozdiel predstavuje sumu 89,54 eur a túto sumu súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi. Podľa názoru súdu tento spôsob výpočtu zodpovedá danému stavu a škode, ktorú utrpel navrhovateľ. Vo zvyšku preto návrh zamietol. O uplatnenom nároku na úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 517 OZ, a keďže mal preukázané, že sa odporkyňa dostala do omeškania, zaviazal ju zaplatiť istinu spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od 1.12.2009 až do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. a priznané trovy konania navrhovateľovi pomerne rozdelil, keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný iba čiastočne. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu. Zároveň požadoval aj priznanie náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania. V prípade, že by podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku navrhol, aby ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predovšetkým poukázal na to, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil uplatnený nárok len ako čiastočne dôvodný s odôvodnením, že výmenou prednej masky vozidla, plastom predného nárazníka a lakovaním použitého materiálu, ako aj lakovaním nárazníka a prednej masky, došlo k zhodnoteniu vozidla oproti stavu pred jeho haváriou. Zdôraznil, že zhodnotenie veci jej opravou tak, ako to popísal vo svojom rozsudku súd prvého stupňa je potrebné v každom osobitnom prípade starostlivo zvážiť. Práve pri motorových vozidlách platí, že vozidlá rovnakého typu, veku a stavu majú, ak je jedno nepoškodené a druhé opravované, na trhu vozidiel rozdielne ceny a to v tom zmysle, že vozidlo opravované má všeobecne nižšiu cenu. Platí to hlavne pre vozidlá nové alebo len málo používané, v prípade škody na vozidle starom a výrazne opotrebovanom dochádza opravou z pravidla k zhodnoteniu. Aj tu je však rozhodujúce, ktorá z jednotlivých hlavných častí vozidla bola pri škodnej udalosti poškodená a opravou prípadne zhodnotená, resp. či oprava predstavuje výrazné zlepšenie úžitkových vlastností vozidla. Je rozdiel, či sa opravou zlepší napr. účinnosť motora, prevodového mechanizmu, stav náprav a ďalších funkčných skupín, oproti stavu pred poškodením, alebo či sa opravou odstraňujú len následky poškodenia napr. karosérie, resp. jej častí, ktoré hoci na staršom vozidle neboli pred nehodou poškodené, opotrebované, resp. výraznejšie znehodnotené a svoju funkciu i na staršom automobile plnili rovnako, ako na vozidle novom. Práve v tomto prípade ide o takú situáciu, keď rozsah opravy predstavoval výmenu prednej masky, plastu predného blatníka a lakovanie jednotlivých vymenených častí na automobile. Navrhovateľ v predmetnej veci požaduje od odporkyne len skutočnú škodu, ktorú musel ako poškodený po oprave motorového vozidla uhradiť. Podľa jeho názoru v danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, ktorá bola na vozidle vykonaná autorizovaným servisným strediskom a smerovala len k odstráneniu následkov skutočnej škody. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na potvrdenie alebo na zmenu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie len na závere, že došlo k určitému zhodnoteniu motorového vozidla navrhovateľa, a to výmenou prednej masky vozidla, plastu predného nárazníka a lakovaním vymenených častí karosérie, pričom vychádzal z faktúry vystavenej po oprave vozidla. Vychádzal z toho, že amortizácia sa má týkať len položiek, ktorými došlo k zhodnoteniu vozidla, teda vyššie uvedených položiek, pričom ich hodnotu ustálil na sumu 512,11 eur. Porovnaním a sčítaním jednotlivých položiek (výmena častí karosérie a lakovanie), ktoré súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozsudku bral do úvahy pri posudzovaní zhodnotenia vozidla navrhovateľa, však odvolací súd nedospel k rovnakému výslednému číselnému vyjadreniu (výslednej sume), ako prvostupňový súd. V odôvodnení rozsudku nie je jednoznačne uvedené, ako súd prvého stupňa dospel k sume 512,11 eur, teda ktoré položky z faktúry sú do tejto sumy zahrnuté. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku cituje ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorých pri rozhodovaní vo veci vychádzal, avšak v odôvodnení chýbajú právne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, hlavne pokiaľ ide o otázku určenia výšky skutočnej škody. V odôvodnení rozsudku absentuje spôsob určenia výšky škody na motorovom vozidle, ktorá má vychádzať z ceny vozidla v čase jeho poškodenia (ust. § 443 OZ), čo v konaní nebolo vôbec zisťované. Podľa § l57 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva/ napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A, Ústavného súdu Slovenskej republiky / nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/ O3 / a Najvyššieho súdu SR / rozsudok sp. zn. 4Cdo/171/2005 / treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie § l57 ods.2 O.s.p.. Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku pritom treba dospieť k záveru, že v ňom uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Aj keď navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania priamo nenamieta nepreskúmateľnosť rozsudku, poukazuje na otázky, ktorými sa súd mal zaoberať a v prípade zrušenia rozsudku ako dôvod takéhoto postupu uvádza aj ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pričom za odňatie konať pred súdom v zmysle vyššie uvedeného sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Okrem toho, pri odňatí možnosti účastníkovi riadne konať pred súdom ide o taký vážny nedostatok, na ktorý odvolací súd prihliada vždy. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1, písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne postupovať podľa ust. § 442 ods. 1 a § 443 OZ, teda zamerať sa na zistenie skutočnej škody pri zohľadnení ceny motorového vozidla v čase jeho poškodenia (vyžiadať spis poisťovne týkajúci sa predmetnej škodovej udalosti, zvážiť nariadenie znaleckého dokazovania), nakoľko ide o zásadné otázky, bez ktorých vo veci nie je možné rozhodnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu bude potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že ku škode došlo zavinením inej osoby ako poškodeného a ide teda o výdavok, ku ktorému bol donútený konaním škodcu, za predpokladu, že bola oprava urobená účelne a smerovala len k odstráneniu škody (náklady potrebné na uvedenie vozidla do predošlého stavu), pričom je nezanedbateľná aj tá skutočnosť, že havarované vozidlo aj po oprave má podstatne nižšiu trhovú cenu. Po doplnení dokazovania svoje nové rozhodnutie vo veci súd presvedčivo a dostatočne odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti podľa ustanovenia § 157 O.s.p.. V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.