Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/283/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511203372 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511203372.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti povinným: 1. Bc. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX Z., 2. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX Z., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Páričkova 18, 821 08 Bratislava, pod č. Ex 85/2011, na vymoženie uloženej povinnosti na sumu 2.925,15 Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie, na odvolanie povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 36Er/898/2011 - 81 zo dňa 14.05.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 36Er/898/2011 - 81 zo dňa 14.05.2012 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. 36Er/898/2011, č. Ex 85/2011. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 26.01.2011 začalo exekučné konanie proti povinným na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 20Cb/39/2007-144 zo dňa 05.02.2009. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 097573 zo dňa 16.02.2011 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Eva Ondrejková. Dňa 07.06.2011 povinný v 2. rade podal sťažnosť Krajskému súdu v Bratislave za porušenie práva, ktorá bola podaním zo dňa 15.08.2011 doplnená v zmysle výzvy súdu. Súd podľa obsahu posúdil predmetné podanie a jeho doplnenie ako návrh povinného na zastavenie exekúcie s poukazom na ust. § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Povinný uviedol, že v konaní 20Cb/39/2007-144 vznikla chyba, a to protiprávny výpočet dlžnej sumy vo výške 2.925,15 Eur. Podľa povinného súd nesprávne započítal platbu povinného v roku 2008 vo výške 110.000,- Sk. Skutočný nedoplatok na istine je podľa jeho názoru 1.961,94 Eur. Protiprávny výpočet uvedený v exekučnom titule poškodil povinného o 963,21 Eur. Súd prvého stupňa vychádzal z podania povinného ako aj z vyjadrenia oprávneného. Bol toho názoru, že návrh na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnený, pretože nezakladá ani jeden z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“), na podklade ktorých môže dôjsť k zastaveniu exekúcie. Súd uviedol, že povinný nemôže prostredníctvom exekučného súdu efektívne uplatňovať hmotnoprávne alebo formálnoprávne prostriedky, ktoré mohol uplatniť v pôvodnom konaní, z ktorého vzišiel exekučný titul vykonávaný v exekučnom konaní, pretože návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Zdôraznil, že skutočnosti, ktoré povinný v 2. rade uviedol v tomto exekučnom konaní, mali byť predmetom základného konania v rámci podania opravného prostriedku proti exekučnému titulu. Nakoľko povinný tak nekonal, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 20Cb/39/2007-144 zo dňa 05.02.2009 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.04.2009 v časti schváleného zmieru a stalo sa tak spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 1 Ex. por.. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v tomto štádiu exekučného konania sa toto rozhodnutie považuje za vecne i právne správne a je tak riadnym a spôsobilým exekučným titulom. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal povinný v 2. rade. Zdôraznil, že v predmetnej veci v rokoch 2008-2009 prebiehalo súdne konanie pod sp. zn. 20Cb/39/2007. Navrhovateľ sa na súdnych pojednávaniach nezúčastňoval. Hrozila mu súdna pokuta. Keď sa právny zástupca dňa 05.02.2009 dostavil na pojednávanie, predložili povinní v 1. a 2. rade návrh súdu na ukončenie sporu zmierom. Dôvodom bola úhrada istiny vo výške 110.000,- Sk vkladom povinného v 2. rade na účet J. obchodnej banky Z.-B.. Povinný v 2. rade uviedol, že súd vyhovel jeho návrhu na zmier a z dôvodu jeho zrakovej indispozície nemohol si overiť výšku požadovanej dlžnej sumy na istine. Podpísal súdny zmier z dôvodu dôvery k súdu a navrhovateľovi, veril, že mu nepoškodia. Uviedol, že pre zrakovú indispozíciu si nemohol skontrolovať ani uznesenie o zmieri. Zdôraznil tiež, že právny zástupca navrhovateľa predložil súdu nepravdivú informáciu o výške dlhu na istine. Poukázal tiež na to, že toto zistil až keď mu bola doručená exekúcia od JUDr. Ondrejkovej. Istinu, ktorá činila sumu 150.000,- Sk uhradil v plnej výške v roku 2008. Uviedol, že všetky tieto skutočnosti uviedol aj v sťažnosti, ktorá bola adresovaná na krajský súd. Zdôraznil, že okresný súd však nepostúpil jeho sťažnosť na Krajský súd v Bratislave a posúdil jeho sťažnosť ako návrh na zastavenie exekúcie, čo je v hrubom rozpore s jeho sťažnosťou a zamietol ju na základe vyjadrenia navrhovateľa, ktorý je v rozpore s matematickou logikou. Zdôraznil tiež, že si pamätá, že sudkyňa sa na zmierovacom konaní vyjadrila, že nechápe, na základe akého kľúča bola vypočítaná výška dlžnej istiny. Dokonca v exekučnom titule je uvedená výška vymáhanej istiny vo výške 2.925,15 Eur. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd spravodlivo rozhodol, keďže je ťažko chorý a boli poškodené jeho práva. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok - „Ex. por.“), súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por., súd zastaví exekúciu, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ust. § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa ust. § 58 ods. 4 Ex. por., proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie. Podľa ust. 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Ex. por.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie povinného podľa ust. § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je v zmysle § 202 ods. 2 OSP prípustné, a preto odvolací súd odvolanie povinného v zmysle § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol. Exekučný poriadok v ust. § 57 ods. 1 ukladá exekučnému súdu povinnosť zastaviť exekúciu (či už na návrh alebo aj bez návrhu), ak sú dané dôvody uvedené pod písm. b) až k) tohto ustanovenia. Ustanovenie § 58 ods. 4 zároveň výslovne ustanovuje, že proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie. Odvolanie teda pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov uvedených pod označenými písmenami. Pod rozhodnutiami podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Ex. por. možno tiež rozumieť len uznesenia o zastavení exekúcie, ak je daný niektorý z vyslovene označených dôvodov. Uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym takýmto rozhodnutím nie je. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu výslovne nezakladalo (ani v súčasnej dobe nezakladá) prípustnosť odvolania aj proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Takýto výklad príslušných ustanovení Exekučného poriadku je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je donútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodnutím o opravnom prostriedku proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Ex. por., nie je rozhodujúcim navrhovateľom tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti. Takýto právny názor odvolacieho súdu korešponduje s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení č. k. 6Cdo/171/2012, kde Najvyšší súd SR navyše konštatoval, že pri takomto odmietnutí odvolania odvolacím súdom sa účastníkovi neodníma možnosť konať pred súdom. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v tomto prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho predchádzajúce konanie. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.