Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/403/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511203816 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511203816.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú R. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - I.Ň. I., bytom D., Q. X, zast. AS Legal s.r.o., AK Bratislava, Hlučínska 1, a otec - S. K., bytom D., Q. XX, zast. JUDr. Miloslavom Krausom, advokátom, AK Bratislava, Jasovská 23, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 53/2011-91 zo dňa 28.09.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd svojim rozhodnutím zveril maloletú R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej vo výške XXX € mesačne od septembra XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za mesiac september XXXX uložil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac október XXXX. Prvostupňový súd upravil styk otca s maloletej v každom párnom kalendárnom týždni od soboty X.XX hod. do nedele XX.XX hod., a v každom kalendárnom roku dňa XX. decembra od X.XX hod. do XX.XX hod., vo Veľkonočný pondelok od XX.XX hod. do XX.XX hod. s tým, že otec si maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. Konanie o pravidelné informovanie sa o maloletej zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, keď mal preukázané, že rodičia spolu nežijú a je nutné upraviť práva a povinnosti k maloletej. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, určil výživné zodpovedajúce všetkým kritériám stanoveným zákonom, keď posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj skutočnosť, že otec uvedenú sumu dobrovoľne matke na výživu maloletej poskytuje. Matkou požadované výživné vo výške XXX € považoval za neprimerané vo vzťahu k nárokom maloletého dieťaťa, keď na strane otca neboli zistené také pomery, ktoré by odôvodňovali takéto výživné stanoviť. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou vychádzal prvostupňový súd zo zistených pomerov u dieťaťa, t.j. veku, zdravotného stavu, vzťahov k rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomné vzdialenosti bydlísk, tiež denného režimu dieťaťa, ako aj pomerom na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť. Prvostupňový súd skúmal osobné predpoklady a schopnosti zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o dieťa vo veľmi útlom veku je nevyhnutné zohľadňovať aj jeho určitú závislosť na matke a spôsobilosť otca riadne poskytnúť dieťaťu základnú starostlivosť v dobe určenej na styk. Prvostupňový súd mal preukázané, že rodičia sa nedokážu dohodnúť o úprave tohto styku, preto bolo nutné upraviť styk súdnou cestou. Z obsahu vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia zdieľali spoločnú domácnosť do veku X roka maloletej, následne boli stretnutia otcom s maloletou vyplnené rôznymi aktivitami, ako návštevami cirkusu, kina, a to niekedy na želanie maloletej aj za účasti matky. Otec má záujem na tom, aby sa čo najviac mohol s maloletou stretávať, matka sa bráni tým, že maloletá odmieta u otca spať a ňou navrhovaný styk považuje za dostatočný. Prvostupňový súd skonštatoval, že maloletá je vo veku, ktorý si jednoznačne nevyžaduje neustálu prítomnosť matky, ako škôlkarka musí byť do istej miery sebestačná, navyknutá aj na iné než domáce prostredie, pričom u otca boli zistené dostatočné bytové podmienky, aby mohol vytvoriť maloletej pohodlné a pútavé prostredie vo svojej domácnosti. Rodičia majú nezastupiteľné miesto u každého dieťaťa, absencia spoločného bydliska a spoločného výchovného 11CoP 403/11-112 prostredia ešte nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti nárok na to, aby si vyhradzoval výsostne dominantné postavenie v citovom živote dieťaťa. V prípade, že druhý rodič nebude mať možnosť na dieťa výchovne vplývať, hoci len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi nim a dieťaťom rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti. Prvostupňový súd v konaní nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by otec nebol spôsobilý zabezpečiť maloletej potrebnú opateru po dobu určenú na ich spoločné stretnutia, podľa takej úpravy styku ako je obsiahnutá vo výrokovej časti rozhodnutia. V konaní neboli preukázané žiadne závadné vlastnosti otca, z výpovede otca tiež vyplynulo, že k svojej dcére má silný citový vzťah a dokonca má citovú väzbu aj k jej matke. Matka síce navonok prezentuje, že otcovi v styku s maloletou nebráni, zároveň ju však zjavne nevedie k tomu, aby sa styk realizoval bezproblémovo, keď ho ponecháva na vôli dieťaťa akceptujúc jeho vyjadrenia. Matka si musí uvedomiť, že jej dcéra s ohľadom na svoj nízky vek nemôže dostatočne posúdiť obsah a dosah svojich detských prednesov a nemôže si sama určovať rozsah a dobu stretnutí s otcom. Je práve na matke, aby na dieťa výchovne v tomto smere vplývala a usmernila ho a viedla ho k tomu, aby malo záujem s otcom sa stretávať a vnímať ho ako rodičovskú autoritu. Zároveň apeloval na rodičov, aby dokázali medzi sebou ohľadne svojho dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keď v časti rozhodovaní o informovaní o maloletom dieťati bol návrh vzatý späť. Proti tomuto rozhodnutiu v časti úpravy styku podala odvolanie matka maloletej, ktorá vytýkala súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy stanovisko maloletej, ktorá sa s otcom chce stretávať, avšak nechce u neho spať. Taktiež zdôraznila, že otcovi nebráni v styku s maloletou, avšak sa domnieva, že je potrebné, aby bolo akceptované stanovisko maloletej, že u otca nechce spať. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhla vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolanie vyjadruje len snahu matky sťažiť styk s dcérou, aby znemožnila alebo len aspoň sťažila zblíženie dieťaťa s otcom. Napriek tomu má vytvorené podmienky aby sa s ním mohla stretávať a bezproblémovo tráviť víkendy. Maloletá ho dostatočne pozná, pozná jeho byt, aby mohla prespať u neho, prípadne ísť s ním na výlet. Matka má toto v úmysle skomplikovať a znemožniť, pretože v súčasnosti maloletá odmieta akýkoľvek styk s ním. Kolízny opatrovník upozornil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nekorešponduje s vyjadrením dieťaťa z XX.XX.XXXX, preto ponechal rozhodnutie na zváženie odvolacieho súdu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd v napadnutej časti svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, pričom vykonal aj potrebné dokazovanie. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd úprave styku otca s maloletou venoval náležitú pozornosť a zvážil všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ matka poukazuje na skutočnosť, že nebolo vzaté do úvahy stanovisko maloletej, tu treba upozorniť, že ide o dieťa, ktoré má X rokov a v podstate netlmočí vlastné názory, ale tlmočí názory, ktoré sú jej vštepované z prostredia, v ktorom sa v súčasnosti nachádza. Tak, ako konštatuje súd prvého stupňa obidvaja rodičia majú nezastupiteľnú úlohu v živote maloletého dieťaťa a rodič, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti nemôže túto skutočnosť ponímať tak, že je teraz jeho výlučným právom rozhodovať o živote dieťaťa, jeho citových prežívaniach a vzťahu k druhému rodičovi. Práve preto, že maloletá je silno naviazané na matku, je povinnosťou matky, aby v tomto smere maloletú vhodne usmerňovala, keďže z dokazovania nevyplynuli žiadne také skutočnosti, pre ktoré by nemohol sa uskutočňovať styk otca s maloletou tak, ako ho upravil súd prvého stupňa. odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nejde v žiadnom prípade o širokú úpravu styku otca s maloletou, keď v súčasnosti je tendencia skôr zverovať maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, aby bolo v čo najširšom rozsahu zachované právo dieťaťa na obidvoch rodičov. Odvolací súd taktiež súhlasí 11CoP 403/11-113 s odôvodnením rozhodnutím súdu prvého stupňa, že matka nemôže všetko podriaďovať želaniam maloletej a musí si uvedomiť, že maloletá v súčasnosti nemôže dostatočne posúdiť obsah svojich detských prednesov. Pokiaľ nebude umožnený kontakt otca s maloletou, nebude možné obnoviť a stabilizovať tieto vzťahy. Pokiaľ matka deklaruje, že otcovi nebráni v styku s maloletou je na nej, aby vhodným spôsobom maloletú usmernila, situáciu nesťažovala a viedla ju k dobrému vzťahu k otcovi, ako k druhému rodičovi. Osobné konflikty, ktoré rodičia medzi sebou majú žiadnym spôsobom nemožno riešiť prostredníctvom dieťaťa. Rodičia sú povinní racionálne a vecne komunikovať vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Odmietanie komunikácie s druhým rodičom môže viesť k vytváraniu nevhodného prostredia, prostredia plného napätia voči druhému rodičovi, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Rodičia pokiaľ majú osobné konflikty medzi sebou, tieto v žiadnom prípade nemôžu riešiť prostredníctvom maloletého dieťaťa. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. v napadnutej časti pretože je správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.