Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/218/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511204841 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511204841.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o mal. deti O.: F., Z.. XX.XX.XXXX, T. Mat, Z.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: I. O., trvale bytom L. F. XXX, X. B., prechodne bytom B., T. X, a Ľ. O., bytom X. XX, t.č. Ú. na V. K. H. Q. L. Z. V., zast. JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, AK Považská Bystrica, Tatranská 8, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 61/2011-81 zo dňa 12.05.2012, jednohlasne r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V svojim rozsudkom zo dňa 12.05.2011, č.k. 22P 61/2011-81 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku XXXX dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na mal. deti. Pokiaľ ide o zárobkové pomery otca konštatoval, že otec posledný pracovný pomer ukončil dobrovoľne, takže v ďalšom vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa. Pri rozhodovaní neprihliadal na to, že otec nie je schopný v súčasnom období plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške, pretože je vo V.A. K. H. Q.. Zdôraznil, že otec B. R. V. I. I. K. H. B. T. zverenej, čo si spôsobil vlastným zavinením, spôsobom života otca však nemôžu byť ukrátené mal. deti. Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé materiálne pomery, pretože vyživovaciu povinnosť si musí plniť ako svoju prvoradú povinnosť a nemôže ju prenášať na druhého rodiča, v danom prípade na matku. Pri rozhodovaní prihliadol i na skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom neplní dlhodobo. Navyše otcom navrhovaná výška výživného XX a XX € mesačne nezodpovedá ani minimálnej výške výživného určenej ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine, ktorú si musí plniť každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a majetkové pomery. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane mal. detí, u mal. F. nezistil žiadnu zmenu pomerov, u mal. F. zistil nástupom do X. triedy základnej školy výraznú zmenu pomerov v zmysle zvýšenia jeho potrieb, čo by odôvodňovalo zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec mal. detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného v intenciách ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine. Súdu prvého stupňa vytkol, že neuskutočnil správne dokazovanie, keď síce svoje rozhodnutie oprel o ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine, zamietol však celý návrh čím ponechal v platnosti enormnú výšku výživného, ktorá mu sústavne narastá ako nezaplatené výživné. Podľa jeho názoru súd mal výživné znížiť aspoň na výšku podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine, s čím by bol súhlasil. Súd prvého stupňa tiež nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď síce konštatoval, že bol na základe úrazu PN, poberal len dávky nemocenského poistenia, čo je skutočne objektívnym dôvodom pre ktorý nemohol vykonávať prácu, nesprávne však vyhodnotil skutočnosť, že o vyplácanie dávok v hmotnej núdzi nepožiadal, čo nie je pravdou, pretože žiadne dávky mu neboli priznané, keďže na ne nemal nárok. Z jeho pohľadu 11CoP 218/11-112 súd jednoznačne držal stranu matke, žiadne dôkazy ním produkované nebral do úvahy, alebo si ich vyhodnotil po svojom. Nesúhlasil tiež s tvrdením súdu prvého stupňa, že pracovný pomer skončil dobrovoľne, stalo sa tak na žiadosť zamestnávateľa, ktorý pre neho nemal prácu. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka mal. detí, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že otec si vyživovaciu povinnosť k deťom neplní od mája XXXX, pričom vo V. K. H. Q. je až od XX.XX.XXXX, čo je dôkazom toho, že vyživovaciu povinnosť k deťom si jednoducho plniť nechce. Zdôraznila, že ak by sa znížila vyživovacia povinnosť otca, tak by sa jej automaticky znížilo aj náhradné výživné. S deťmi býva t.č. na ubytovni, ktorá patrí nemocnici v ktorej pracuje, z jej príjmu dokáže len tak - tak vyžiť. Ona ako matka sa o deti riadne stará, vyživovaciu povinnosť k nim si plní. Rozhodnutím o znížení vyživovacej povinnosti by súd jednoznačne poškodil záujmy mal. detí a vystavil ich ohrozeniu zanedbania starostlivosti. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnym záverom ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. V danej veci predmetom ktorej je návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. deti, súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, a v rámci zisťovania skutkového stavu svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane mal. detí, ako aj rodičov za obdobie od poslednej úpravy výživného v roku XXXX, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že súd prvého stupňa sa svojim rozhodnutím podpísal na jeho A.. K zárobkový pomerom otca pred nástupom do výkonu trestu treba uviesť, že otec pracovný pomer v spoločnosti V.-F. Q..J..H.. skončil dohodou, tvrdenia, že ho prepustili aby mu nemuseli platiť odstupné, ktoré bolo cca XX.XXX,-Sk je nevieryhodné a ničím nepreukázané. Na skutočnosť, že otec vo V. K. H. Q. má obmedzenú možnosť pracovať a tým aj dosahovať príjem, súd prvého stupňa správne neprihliadal. Pri rozhodovaní naň neprihliadal ani odvolací súd, a to z dôvodu celkových majetkových pomerov otca, keď tento je vlastníkom nehnuteľností vedených v A..Ú.. X., E. Č.. XXXX T. LV . XXX ( v súčasnej dobe sú predmetnom M. na výživné na mal. deti ) a z dôvodu, že otec okrem K. Č. K. H. B. alebo I. bol uznaný V. T. I. trestn Č. I. X. V. ( K. J. OkresnÉ. Q. B. V. z 18.XX.XXXX, Q..I.. XT XXX/XXXX ), ktorá skutočnosť sama o sebe vylučuje možnosť zníženia výživného na mal. deti. Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj výtku otca na adresu matky, že sa sama postarala o to, že nemá z čoho platiť výživné, keď podala na neho trestné oznámenie a M., keďže podanie M. bolo jednou z podmienok podľa zákona č. 201/2008 Z.z. v platnom znení o náhradnom výživnom na priznanie takéhoto druhu výživného. Náhradné výživné vo výške XXX € pri príjme matky XXX € mesačne a zvyšujúcich sa potrebách oboch mal. detí bolo pre matku nevyhnutným krokom na zabezpečenie aspoň základných potrieb detí. Pri rozhodovaní odvolací súd napokon, keďže rozhoduje predovšetkým v záujme mal. detí nemohol neprihliadnuť aj na skutočnosť, že znížením výživného v zmysle návrhu otca, ako aj jeho odvolacieho petitu by došlo k priamemu ohrozeniu základných, nieto odôvodnených potrieb mal. detí. Za danej situácie rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 11CoP 218/11-113 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.