Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/106/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511207785 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511207785.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. F.Í., G.. XX.XX.XXXX Q. Z. F., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ú. O. A. Z. Q. rodiny , Z. F.. Č.. X/A, K., deti rodičov: matka - M. F., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. Bratislave, K. F.. Č.. XX, otec - M. F., G.. XX.XX. XXXX, K. Z. Bratislave, K. F.. Č.. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. októbra 2011, č. k. 22P 121/2011-80, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú V. F., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 77,- eur na sumu 90,- eur mesačne a na M. Z. F., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 69,- eur na sumu 80,- eur mesačne od 01.9.2011 a vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné na maloletú V. vyčíslil za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2011 na sumu 26,- eur, ktorú otcovi povolil splácať splátkami v sume 5,- eur mesačne spolu s bežným výživným od novembra 2011, pod stratou výhody splátok. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2011 na maloletú Z. vyčíslil súd prvého stupňa sumou 22,- eur, ktorú otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným splátkami vo výške 5,- eur mesačne počnúc mesiacom november 2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.02.2009, č. k. 13C 80/2008-18 v časti výživnom na maloleté deti účastníkov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne zmenou pomerov, ktorá od poslednej úpravy výživného u maloletých a ich rodičov nastala a dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo od 01.09.2011, kedy maloletá Z. nastúpila do 1. triedy základnej školy, pričom u maloletej V. došlo k zmene pomerov ešte 01.09.2009, kedy prestúpila na druhý stupeň základnej školy. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že výlučne matka zabezpečuje základné a odôvodnené potreby detí, pričom jej príjem predstavoval od apríla 2010 do decembra 2010 sumu 345,09 eur mesačne a od januára 2011 do augusta 2011 bol vo výške 364,58 eur. Poukázal na to, že matka detí je nemajetná, s deťmi býva v trojizbovom byte svojej matky a 1 hradí náklady spojené s užívaním bytu. Otec maloletých detí bol naposledy zamestnaný v spoločnosti B., A.. P.. U.. od 25.03.2009 do 31.10.2009, kedy jeho priemerný mesačný príjem dosiahol sumu 415,40 eur, ktorý otec detí ukončil dohodou a od 01.02.2011 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a do 31.07.2011 poberal podporu v sume 288,06 eur mesačne. Súd prvého stupňa uviedol, že otec detí je zdravý a schopný riadne pracovať, je vyučený murár a v tomto odbore pracoval jeden rok, žije v ubytovni, za ktorú platí 120,- eur mesačne a zároveň je vlastníkom dvoch motorových vozidiel zn. Škoda Felícia a Hyundai Santa Fe. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zároveň uviedol, že pri určení výšky výživného prihliadol na skutočnosť, že rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú a otec detí podstatným spôsobom nad rámec svojej vyživovacej povinnosti potreby detí nezabezpečuje a v konaní nepreukázal svoju zdravotnú, odbornú alebo inú neschopnosť, zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť a neprenášať ju výlučne na matku detí s tým, že ho neospravedlňuje jeho nepriaznivá finančná situácia, keďže vyživovaciu povinnosť si je povinný plniť aj na vlastný úkor. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a ) O.s.p. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a rozhodol o zročnom výživnom, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý ho navrhol v napadnutej časti zmeniť a jeho vyživovaciu povinnosť znížiť na maloletú V. na sumu 60,- eur mesačne a na maloletú Z. na sumu 40,- eur mesačne z dôvodu, že nepoberá žiadne sociálne dávky a je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Uviedol, že na základe dohody o vykonaní práce, je na dohodu zamestnaný v spoločnosti A. W., A.. P.. U.. a jeho príjem predstavuje sumu 69,- eur mesačne, je nemajetný a vlastníkom iba motorového vozidla Škoda Felícia, rok výroby 1997. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní zároveň uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zo zaujatia zákonnej sudkyne JUDr. Klaudii Talášovej a preto navrhol prideliť vec inému sudcovi. Poukázal na skutočnosť, že počas trvania manželstva mu boli spoločnosťou Cetelem a VÚB a. s. poskytnuté pôžičky, ktoré spláca vo výške spolu 96,- eur mesačne s tým, že od matky maloletých detí nežiada, aby na ne prispievala. Zároveň uviedol, že žije v podnájme, za ktorý platí mesačne sumu 100,- eur a keďže jeho náklady sú vyššie ako jeho príjem, nie je schopný na výživu svojich detí prispievať zvýšeným výživným. Matka maloletých detí a ich kolízny opatrovník, vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedli, že rozsudok v jeho napadnutej časti navrhujú potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Matka zároveň poukázala na skutočnosť, že otec na výživu detí neprispieva pravidelne a jeho dlh na výživnom predstavuje ku dňu 13.12.2011 sumu 490,- eur. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v jeho napadnutej časti vecne správny a preto odvolaniu otca detí nie je možné priznať úspech. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 2 zák. č.601/2003 Z. z. o životnom minime, životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 189,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 132,42 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 86,65 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti otca zohľadnil i to, že matka sa o deti osobne stará. Právne bezvýznamné je tvrdenie otca maloletých detí, že zvýšeným výživným nie je schopný na ne prispievať z dôvodu, že je nezamestnaný a nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Z vyššie uvedeného výkladu totiž vyplýva, že každý rodič je povinný prispievať na výživu svojich detí tak, aby pri plnení si i vyživovacej povinnosti matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletých detí je nezamestnaný dlhodobo a posledný pracovný pomer ukončil dohodou údajne na odporúčanie lekára, avšak je nutné poukázať na skutočnosť, že otec detí žije v Bratislave, v meste s najnižšou mierou nezamestnanosti a keďže je otcom dvoch detí, je jeho povinnosťou venovať všetky svoje schopnosti k dôslednému zabezpečeniu ich výživy tak, aby na ne prispieval v primeranej výške. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zároveň je však povinnosťou každého rodiča venovať všetky svoje schopnosti dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí. Otec maloletých detí žiadnym relevantným spôsobom ani v odvolacom konaní nepreukázal, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 69,- eur mesačne, pričom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedené tvrdenie otca sa javí ako nanajvýš nepravdepodobné. Pokiaľ otec detí preukazoval svoju neschopnosť riadne sa zamestnať zdravotnými problémami, t. j. lekárskou správou zo dňa 24.11.2011, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z tejto správy vyplýva, že otec nie je schopný vykonávať fyzicky náročnú prácu, pri ktorej by musel kľačať, avšak možnosť zamestnať sa, táto správa nevylučuje. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na neexistenciu žiadnych objektívnych príčin, ktoré by bránili sa otcovi dieťaťa zamestnať, je súdom prvého stupňa zvýšené výživné na maloleté deti, opodstatnené. Odvolací súd však zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že ani takto zvýšené výživné na maloleté pri plnení si vyživovacej povinnosti matky a zohľadnení skutočnosti, že si prevažnú časť svojej vyživovacej povinnosti plní výkonom osobnej starostlivosti o ne, nie je táto suma schopná pokryť ich základné a odôvodnené potreby, keďže iba v minimálnej miere pokryje ich nevyhnutné náklady. Odvolací súd dáva otcovi maloletých detí do pozornosti skutočnosť, že je jeho zákonnou povinnosťou vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a tým zabezpečiť výživu svojich detí, ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je prednostnou pohľadávkou. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Z obsahu odvolania otca proti rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že namieta postup zákonnej sudkyne, prejednávajúcej danú právnu vec, avšak z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní a preto odvolací súd na námietku zaujatosti neprihliadal. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď otec maloletých detí v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto, v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok v jeho napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného a zročného výživného ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.