Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/537/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208215 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511208215.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, práv. zast. JUDr. Petr Pečený, advokát so sídlom, Nám. Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX R., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Hermanovský, so sídlom Exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti na sumu 215,58 Eur, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 37Er 2070/2011-12, zo dňa 24.08.2011, takto:
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 37Er 2070/2011-12 zo dňa 24.08.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vydaného exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, sp. zn. PEC - A 3410/2010 zo dňa 08.12.2010. V odôvodnení napadnutého uznesenia odvolaním súd prvého stupňa uviedol, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je oprávnený, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), preskúmavať takýto exekučný titul.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie podrobil rozhodcovskú doložku súdnej kontrole na podklade ktorej dospel k záveru, že táto je v rozpore, nakoľko bráni spotrebiteľovi v uplatnení práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na iný orgán ako arbitrážny, resp. od spotrebiteľa vyžadujem, aby riešil spory výhradne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ako aj jej zahrnutie do úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktorých obsah bol určený výlučne oprávneným. Vzhľadom na dátum uzatvorenia úverovej zmluvy (12.07.2007) súd prvého stupňa uviedol v ďalšom odseku napadnutého uznesenia, že v tomto prípade nie je možné na daný konkrétny prípad aplikovať ust. Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ďalej poukázal na skutočnosť, že ak by úverová zmluva bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená v súčasnosti, bolo by potrebné bez ďalšieho považovať ustanovenia zmluvy obsahujúce rozhodcovskú doložku, nakoľko nebola individuálne dojednaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V závere vydaného uznesenia súd prvého stupňa skonštatoval, že poukazujúc na Smernicu rady 93/13 EHS, ktorá vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, a preto sa jedná o nekalé podmienky, vyvolávajúce nerovný stav medzi účastníkmi zmluvy. Súd mal zato, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku, je v rozpore s dobrými mravmi a preto dospel k záveru, že nie je možné na základe takto vydaného rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu vydať poverenie pre súdneho exekútora. Na základe uvedeného v celom rozsahu žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený, navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej právomoci, keďže exekučným titulom je vykonateľný rozhodcovský rozsudok a v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nie je exekučný súd oprávnený posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre nárok priznaný týmto exekučným titulom. Bol toho názoru, že pri výklade významu ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK, treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, resp. či tento je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Takýto výklad považoval za neprípustný najmä pokiaľ ide o prieskum rozhodcovských rozsudkov. Uviedol, že, právny poriadok Slovenskej republiky priznáva plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 ZoRK, ktorý môže preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu a redukovanú kontrolnú jurisdikciu právny poriadok priznáva súdu konajúcemu o zrušení rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, kedy súd môže preskúmať rozhodcovský rozsudok, len z taxatívne vymedzených (obmedzených) dôvodov obsiahnutých v § 40 ods. 1 písm. a) až j) ZoRK. Tiež uviedol, že povinný má postavenie podnikateľa a to, že úver mu poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej činnosti, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je nepreskúmateľné.
Z predloženého spisového materiálu mal odvolací súd zistené, že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený, na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom, sp. zn. PEC - A 3410/2010 zo dňa 08.12.2010, ktorý zaväzoval povinného na zaplatenie istiny 215,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 251,53 Eur odo dňa 30.06.2009 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 13,89 Eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku domáhal realizácie vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 08.04.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie hore uvedenej sumy s tým, že predloženú žiadosť súd prvého stupňa preskúmal a s poukazom na uzatvorenú rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil za neplatnú, a preto bolo potrebné postupom podľa ust. § 44 ods.2 Ex. por. žiadosť o vydanie poverenia v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov, ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie:
- podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a nesporové,
- podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené
subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne).
Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom, tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne odlišných.
V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného. Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy.
Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP.
Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP).
Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané.
Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V tomto prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe zisteného stavu predchádzajúcemu vydaniu samotného rozhodnutia, kde rozhodca v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. PEC-A 3410/2010 zo dňa 08.12.2010.
Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 159 ods. 2 OSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.
Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmito zákonnými ustanoveniami i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b ) teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Ďalej, bez návrhu, skúma, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú:
- predmetom skúmania (vyplývajúcim z § 45 ods. 1 písm. b/) je len rozhodcovský rozsudok a len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod písmenami c) až j) (napr. platnosť rozhodcovskej doložky.)
Súd, ako každý iný orgán, je viazaný doručeným rozhodcovským rozsudkom, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK. Ustanovenie § 159 ods. 2 OSP tu platí podporne a svedčí tomu i dikcia § 40 ods. 2 ZoRK, kedy v základnom konaní (v žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku) súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť, teda musí rozhodnúť, pričom tak nemôže urobiť z vlastného popudu.
- predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie skúmanie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Skúmanie okolností, aj to len v rozsahu návrhu a pozitívneho výpočtu obsiahnutého v § 40 ods. 1 ZoRK (výnimkou je písm. a/ a b/), je umožnené len súdu v základnom konaní pri podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súd prvého stupňa po skonštatovaní neplatnosti rozhodcovskej doložky ako takej v celom rozsahu žiadosť súdneho exekútora zamietol. Navyše dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, exekučný súd riadne nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie súdu bráni následne účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa, v zmysle § 221 ods.
1 písm. f/ OSP, rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V predmetnej veci prvostupňový súd, v odôvodnení svojho rozhodnutia, neuviedol čo ho viedlo k aplikácii ustanovení spotrebiteľského práva v čom dojednania o sankciách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či táto nerovnováha je daná v súvislosti s poplatkom zmenkovým úrokom, či úrokom z omeškania, resp. k ich možnému vývinu, odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu potom nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Úlohou súdu prvého stupňa bude, opätovne prehodnotiť svoj postup, osobitne s ohľadom na osobu povinného, ktorý je podnikateľom (resp. ním, v čase uzavretia úverovej zmluvy, bol) až v prípade, že bude mať za preukázané, že ide o spotrebiteľa a bude zotrvávať na názore odôvodňujúcom zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť.
O trovách odvolacieho konanie odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 OSP tak, že v prípade ich vzniku o týchto trovách rozhodne prvostupňový súd v ďalšom konaní.
Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.