KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/413/2011 z 14. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2012, sp. zn. 11CoP/413/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1511208601.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/413/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208601
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511208601.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloletú Y. K.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovava 7/A, dieťa rodičov: matka - Ľ. I., bytom Z., W. X, a otec - W. K., bytom Z. W.Š., Z. XX, o zvýšenie
výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 140/2011-112 zo
dňa 28.09.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-
Sk mesačne na sumu XXX € mesačne od XX.XX.XXXX, ktorú sumu je otec povinný platiť matke vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné mesiac september XXXX v sume XX,XX € je otec povinný
zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac október XXXX. Týmto zmenil rozsudok súdu Bratislava V,
č.k. 22P 186/06 z 01.02.2007. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový rozhodoval podľa ust. § 62, § 75 os. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Prvostupňový
súd mal preukázané, že sú dané podmienky na zvýšenie

vyživovacej povinnosti, keďže maloletá začala navštevovať vyšší stupeň vzdelávania. Prvostupňový súd
zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, nezohľadnil však výšku otcovho preukázaného mesačného
zárobku, ktorý je v podstate na úrovni minimálnej mzdy. Otec pracuje u rovnakého zamestnávateľa,
ako v dobe určenia doterajšieho výživného, pričom však jeho priemerný zárobok je podstatne nižší.
Zamestnávateľom otca je jeho brat, otec nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia vo vzťahu k
pracovnej spôsobilosti, má odborné vzdelanie, pracuje vo vyštudovanom odbore a má podľa všetkého
aj dlhodobú odbornú prax. Manželka otca nie je zamestnaná, nemá žiadny príjem, otec má mimo
maloletej Lucii ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva,
presťahoval s do novo postaveného domu, ktoré je vlastníkom spoločne s manželkou, je na mieste
dôvodne pochybovať o tom, že jediným zdrojom jeho príjmu je zárobok potvrdený zamestnávateľom.
Tento zárobok by nepostačil ani na bežný chod štvorčlennej domácnosti. Dôvodná pochybnosť o výške
zárobku otca je umožnená aj tým, že otec zámerne pred súdom zatajil svoje skutočné majetkové pomery,
novo postavený rodinný dom s pozemkom, na ktoré upozornila až matka maloletej Lucie. Taktiež otec
fabuloval aj vo veci údajnej evidencie jeho manželky na úrade práce. Na nezamestnanosť otcovej



manželky rovnako súd nemohol prihliadať, nakoľko otec nepreukázal, že by nebola schopná zamestnať
sa pre nejaké závažné okolnosti. Prvoradou povinnosťou otca je riadne prispievať na výživu svojej
najstaršej dcéry v súlade s jej odôvodnenými nárokmi a potrebami primeranými jej veku a v zmysle
výživného určeného súdom a nie len ním prezentovanou starostlivosťou v čase prázdnin, či sviatkov.
Prázdninové pobyty maloletej v domácnosti otca jej príležitostné obdarúvanie nemôžu vynahrádzať
povinnú výživu, ktorá musí pokrývať všetky potreby maloletého dieťaťa. Doterajšie výživné predstavuje
denný príspevok otca len necelé X € a nemôže postačovať na výdaje spojené s výživou bezmála XX
ročného dievčaťa. Podmienky splatnosti zročného výživného určil súd prvého stupňa § 160 ods. 1 O.s.p.,
o trovách konaniach rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa.
Nie je pravdou, že by skresľoval svoje príjmy, pomáha mu jeho rodina, brat a matka. Taktiež nepracuje
vo firme svojho brata, tento bol

11CoP 413/2011-135

kedysi dávno konateľom tejto spoločnosti. Nemá žiadny majetok okrem bytu v Z. W., ktorý bude musieť
predať, pretože nemá prostriedky na živobytie. Jeho brat nemá na výšku jeho príjmu žiadny vplyv.
Manželka je nezamestnaná, pretože sa stará o syna, ktorý má zdravotné ťažkosti. Prvostupňový súd
rozhodol nesprávne, ak by mal dať na každé dieťa XXX € nemal by z čoho platiť poplatky za elektrinu,
vykurovanie, náklady na jedlo, šaty a iné veci pre neho aj pre jeho manželku. Žiadal zmeniť rozsudok
súdu prvého stupňa a návrh zamietnuť.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny.

Matka žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Uviedla, že nie je pravdou, že by
ceny potravín od roku XXXX nevzrástli, s prechodom na euro značne stúpli náklady na živobytie. Otec
mal zabezpečené bývanie v trojizbovom byte, preto kúpu a dokončenie rodinného domu správne súd
nepovažoval za výdavky, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť. Prvostupňový súd správne konštatoval, že
výživné má prednosť pred všetkými dobrovoľnými záväzkami voči fyzickým a právnickým osobám.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver
a v odvolaní nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvého
stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že nie je možné stanoviť náklady na všetky
deti otca v rovnakej výške, keďže tieto sú odstupňované vekom a potrebami maloletých detí. Za danej
situácie maloletá Y. ako najstaršia dcéra má najvyššie potreby, na ktorých je povinný otec maloletej sa
podieľať. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa mal za to, že majetkové

pomery otca dovoľujú platiť výživné tak, ako ho zvýšil súd prvého stupňa. Vyživovaciu povinnosť nemôže
rodič presúvať na druhého rodiča s poukazom na svoje nepriaznivé majetkové pomery. Je to jeho
prvoradá povinnosť, ktorú si musí plniť i na úkor svojich osobných potrieb.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 17P/140/2011

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam