Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/346/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511210573 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511210573.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y. L. E., E..A..O.., Ú. X, R., IČO: XX XXX XXX, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Q. na O. E. T., H. XX, D., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 463,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 15. júna 2012 č.k. 12C 447/2011-66, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e.
Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 28,09 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a nariadil, aby bol navrhovateľovi po právoplatnosti uznesenia vrátený súdny poplatok 20,87 Eur. Zastavenie konania odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a tým, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť písomným podaním z 31. januára 2012. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že konanie bolo zastavené z dôvodov na strane navrhovateľa a preto by tento mal podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane nahradiť trovy účelne vynaložené na bránenie sa v konaní. Keďže v danej veci odporcovi žiadne trovy nevznikli a vedľajší účastník ich výšku nevyčíslil, o trovách konania rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. K tomuto rozhodnutiu uviedol, že vedľajší účastník, ktorý bol založený za účelom ochrany spotrebiteľa, by ich mal v súdnych sporoch zastupovať osobami zoskupenými v združení využívaním ich odborných vedomosti tak, aby nebol odkázaný na právnu pomoc advokátov, ktorá sa v danom prípade javí ako samoúčelná, a to aj z toho dôvodu, že z oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania nevyplýva, že by k nemu došlo s vedomím odporcu a ani to, že bol oboznámený s predmetom prejednávanej veci. Náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, i v prípade ak by boli vyčíslené, by podľa názoru súdu prvého stupňa v danej veci nebolo možné priznať preto, že tieto neboli potrebné na účelnú obranu odporcu.
Proti rozhodnutiu o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník konania, žiadal ho zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania spolu s náhradou trov odvolacieho konania. Považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. je v rozpore s jeho skutkovým odôvodnením, že trovy konania nevyčíslil, k čomu poukázal na to, že tak neurobil preto, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa ustanovenia § 151 ods. 4 O.s.p. Vo veci bolo podľa neho nepochybné, že súd s ním konal ako s vedľajším účastníkom zastúpeným
advokátom a nie je dôvod pochybovať, že medzi ním a jeho právnym zástupcom vznikol právny vzťah, na základe ktorého jeho zástupca za neho koná. Aj napriek tomu, že mu žaloba vo veci nebola súdom zaslaná, odporcovi pomohol v spore, pretože navrhovateľ vzal návrh späť práve preto, že sa dozvedel o jeho vstupe do konania. Poukázal na ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého jeho vstup do konania nie je podmienený súhlasom odporcu a na právo EÚ, ktoré podporuje záujmy spotrebiteľov a pripojil rozhodnutia viacerých slovenských súdov, ktoré v obdobných veciach konštatovali, že mu ako vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom v súdnom spore.
Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania ako vecne správne potvrdiť. Stotožnil sa s napadnutým rozhodnutím súdu, pretože v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na bránenie práva. Poukázal na cieľ Q. na O. O. E. T. a na to, že zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, proti čomu sa on nemôže brániť, avšak nevidí význam právneho zastúpenia tohto vedľajšieho účastníka, keď samotný je založené na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť trov vynaložených na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka odôvodňovaných tým, že právny zástupca vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby, ktoré mali vplyv na rozhodnutie súdu. Poukázal na ustanovenie § 150 O.s.p., na ktoré má súd prihliadať a viaceré rozhodnutia, v ktorých súdy v obdobných veciach konštatovali, že náklady vynaložené na právne zastupovanie vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaložené trovy.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Z úpravy postavenia vedľajšieho účastníka v ustanovení § 93 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do tzv. spotrebiteľských sporov môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného právneho predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako môže súd priznať náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným konaním a účelne.
Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravujú ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p..
Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku nemá žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ktorá predpokladá zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný
hradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je stanovená výnimka § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. podľa ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý spať pre správanie odporcu, je tento povinný hradiť trovy konania. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.
V danej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 463,20 Eur s príslušenstvom za poskytnuté telekomunikačné služby odporkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 11.12.2008 uzavretej s postupcom - F. O. E., E..A..O.. Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním doručeným súdu 30.1.2012, ktorým požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh, o čom súd po námietke navrhovateľa uznesením zo 14.06.2012 rozhodol tak, že jeho vstup do konania pripúšťa. Navrhovateľ podaním z 31.05.2012 vzal návrh v celom rozsahu návrh späť bez uvedenia dôvodu, na základe čoho súd prvého stupňa 15.06.2012 uznesením vyneseným pod č.k. 12C 447/2011-66 konanie vo veci zastavil.
Súd prvého stupňa v danej veci späťvzatie návrhu pri rozhodovaní o náhrade trov konania hodnotil z hľadiska stanoveného § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť jeho účelne vynaložené trovy. V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené dôvodne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva, že vedľajší účastník si uplatnil náhradu za jeden úkon právnej služby - prevzatie a prípravu zastúpenia, do ktorej bola zahrnutá aj prvá porada s klientom. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník o predmetnom spore vedel len to, že je vedený na súde, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto právna služba nemohla súvisieť s prejednávanou vecou.
Odvolací súd sa vo veci stotožnil s námietkou vedľajšieho účastníka konania, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval podľa ustanovenia § 151 ods. 4 O.s.p., keďže ho nevyzval na vyčíslenie náhrady trov, ktorú si vo veci uplatnil. Táto vada konania, s ohľadom na dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania, t.j. pre ich neúčelnosť, nemohla mať vplyv na rozhodnutie o trovách a preto na ňu odvolací súd neprihliadal (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, v danej veci podľa zák.č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03, v ktorom tento súd konštatoval, že nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo vyčíslenej výške 28,09 Eur (1/2 z úkonu právnej služby 31,53 Eur, spolu s režijným paušálom vo výške 7,63 Eur a 20% DPH) podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.