Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/500/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511211009 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511211009.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: Z. C., H.. X.X.XXXX, R. C. C. XX, C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, AK Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 888,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/438/2011-77, zo dňa 14.6.2012 v časti výroku o trovách konania r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/438/2011-77, zo dňa 14.6.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu sumu 40,03 eur na náhradu trov odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi prostredníctvom príslušného daňového úradu vrátil súdny poplatok za návrh. V časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vedľajší účastník zastúpený advokátom si trovy konania nevyúčtoval a aj v prípade, že by sa tak stalo, nejednalo by sa o trovy účelne vynaložené, pretože ide o subjekt založený za účelom ochrany spotrebiteľa, ktorý má disponovať personálnym zázemím s potrebnými odbornými vedomosťami. V zákonom stanovenej lehote napadol uznesenie vedľajší účastník odvolaním, čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa ani nedal príležitosť vedľajšiemu účastníkovi vyčísliť trovy konania. Ak si vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania trovy uplatnil a súd následne rozhodol o zastavení konania, bolo jeho povinnosťou vyzvať vedľajšieho účastníka, aby uplatnené trovy vyčíslil. Namietol konštatovanie súdu, že vedľajší účastník by mal disponovať takým personálnym zázemím a odbornými vedomosťami na vykonávanie samotného predmetu svojej činnosti, že by nemal byť odkázaný na právnu pomoc z radov advokátov, pričom mu nie je jasné, s akých zákonných ustanovení súd vychádzal. Namietol tiež, že mu nebol doručený návrh na začatie konania a prílohy k nemu pripojené, hoci o to súd v oznámení o vstupe do konania požiadal. Uviedol, že v konkrétnej veci išlo zrejme o premlčanú pohľadávku navrhovateľa, ktorý si pri vstupe vedľajšieho účastníka do konania uvedomil, že vedľajší účastník túto procesnú obranu použije, a preto vzal návrh späť, ako to bolo v množstve iných sporov. Vedľajší účastník má záujem poskytovať pomoc čo najväčšiemu počtu spotrebiteľov, avšak pre svoje skromné možnosti tak robiť nemôže. Podpora jeho činnosti štátom je len iluzórna. Spotrebiteľská agenda vyžaduje nie len právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali. Vyslovil názor, že pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka súd postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ a v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť niektorých súdov v Slovenskej republike, ktoré mu náhradu trov konania priznávajú a dokonca Krajský súd v Prešove im ustanovil v jednom konaní, kde vystupovali ako vedľajší účastník aj advokáta. Keďže je nesporné, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. mali byť vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť mu trovy konania vo výške 110,93 eur. Odlišný právny názor na nárok vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania preukázal viacerými rozhodnutiami krajských súdov. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, pričom navrhol aj okruh otázok. Podaním doručeným súdu dňa 1.8.2012, sa k odvolaniu vyjadril navrhovateľ, ktorý považuje právny názor súdu, že by nešlo o účelne vynaložené trovy vedľajším účastníkom za správny. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože by mal vedieť sám poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi aj bez právneho zástupcu. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Navrhovateľ zastáva názor, že ak sa združenie rozhodlo využiť pomoc advokáta v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Na podporu svojho právneho názoru pripojil rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici, v Bratislave a v Prešove. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,03 eur. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia jeho zastavenia. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania. K späťvzatiu návrhu došlo po tom, čo do konania vstúpil vedľajší účastník. Táto skutočnosť determinuje aj existenciu nároku odporcu a vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.. Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno o tejto otázke rozhodnúť bez aplikácie aj ďalších zákonných princípov a podmienok priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. V danom prípade okrem oznámenia vstupu do konania vedľajší účastník neurobil žiaden úkon v prospech odporcu, a právny zástupca, ktorý v mene vedľajšieho účastníka tento vstup súdu oznámil, ešte nemohol ani prevziať zastupovanie v tomto konaní. Ako sám vedľajší účastník uviedol, s vecou ešte nebol oboznámený, pretože mu nebol pred zastavením konania zaslaný návrh na začatie konania s prílohami. Z týchto dôvodov nie je zrejmé, či vedľajšiemu účastníkovi vôbec vznikli nejaké trovy v spojení s právnym zastúpením v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., a ak by aj vznikli, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že by vzhľadom na skončenie veci zastavením konania pre späťvzatie návrhu nešlo o účelne vynaložené trovy. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. Návrh vedľajšieho účastníka, aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke, nie je pre súd záväzný v tom zmysle, že by bol povinný z iniciácie účastníka konania konanie prerušiť a požiadať o rozhodnutie o predbežnej otázke. To, či súd podá návrh na Súdny dvor Európskych spoločenstiev závisí od úvahy súdu, či navrhovaná otázka súvisí s okolnosťami, ktoré môžu viesť k vzniku pochybností o správnom výklade a aplikácii komunitárneho práva. Keďže odvolací súd nedospel k takému záveru, nie je podľa jeho názoru potrebné ani realizovať postup v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého uznesenia a po vyhodnotení odvolacích námietok, považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v danom štádiu konania, t.j. po zastavení konania vo veci nepovažuje za potrebné, aby súd vedľajšiemu účastníkovi zasielal návrh na začatie konania a k nemu pripojené listiny. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 1.8.2012 vo výške 25,75 eur (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004), s paušálnou náhradou výdavkov 9,16 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20 %-tnou DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Hoci celková suma presahuje uplatnenú náhradu právneho zastúpenia v sume 40,03 eur, odvolací súd nemohol priznať viac ako bolo uplatnené, a preto trovy priznal v uvedenej výške. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.