Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/393/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511211492 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511211492.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - F.. P. Q., bytom B., J. X, zast. JUDr. Ing. Štefanom Neszmérym, advokátom, AK Dunajská Streda, Námestie priateľstva 2172/31, a otec - D.. J. Š., bytom Q., X. XX, prechodne bytom O. XXXX/XXX, Q., zast. JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou, AK MARTINKOVÁ Bratislava, Záhradnícka 64, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 189/2011-73 zo dňa 27.09.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti - zastupovanie a spravovanie majetku maloletého p o t v r d z u j e. V časti určenia výživného, výživného na tvorbu úspor a výroky s tým súvisiace sa rozhodnutie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd svojim rozhodnutím zveril maloletého T., nar.XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že maloletého T. budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia spoločne. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého T. od XX.XX.XXXX v sume XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej sume X.XXX € povolil otcovi splácať v splátkach po XX € mesačne spolu s bežným výživným od októbra XXXX, pod stratou výhody splátok. Zároveň určil otcovi povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého T. v sume XXX € mesačne, ktoré bude zasielať na účet maloletého T. vždy do 15-teho dňa v mesiaci od XX.XX.XXXX. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume X.XXX € povolil otcovi splácať v splátkach po XX € mesačne na účet maloletého, počnú dňom nasledujúcim po oznámení čísla účtu maloletého matkou pod stratou výhody splátok. Matke uložil povinnosť do X dní od právoplatnosti rozhodnutia písomne oznámiť otcovi číslo účtu maloletého a peňažný ústav, v ktorom je účet maloletého zriadený. Určil, že na nakladanie s prostriedkami maloletého je potrebný súhlas súdu. Vo zvyšku návrh zamietol. Konanie o návrhu matky v časti úpravy styku zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 36 ods. 1,§ 24 ods. 1, § 62, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Prvostupňový súd mal preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli. Prvostupňový súd konal na návrh matky a zistil, že maloletý je od narodenia v osobnej starostlivosti matky a otec na výživu syna prispieval sumou X.XXX,-Kč mesačne do roku XXXX a následne po XX.XXX,-Kč do 11-teho mesiaca roku XXXX. Výživné na syna v decembri XXXX nezaplatil, od januára XXXX do apríla XXXX platil po XXX € mesačne a od mája XXXX do septembra XXXX po XXX € mesačne. Synovi zriadil stavebné sporenie v roku XXXX, na ktoré prispieva v splátkach po XXX € mesačne. Prvostupňový súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, s čím súhlasili obaja rodičia, ako aj kolízny opatrovník. Otca zaviazal bežným výživným v sume XXX € mesačne od XX.XX.XXXX s čím súhlasil otec i kolízny opatrovník a takto určená výška výživného je adekvátna veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. Matka pôvodne žiadala zaviazať otca výživným v sume XXX €, neskôr súhlasila so sumou XXX €, čomu súd prvého stupňa nevyhovel, nakoľko výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter a vyživovaciu povinnosť má aj matka, ktorá odôvodnené náklady dieťaťa v ňou navrhovanej výške výživného nepreukázala. Prvostupňový súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na tvorbu 11CoP 393/11-102 úspor v sume XXX € mesačne od XX.XX.XXXX, keď zohľadnil, že ďalšou sumou XXX € mesačne od roku XXXX prispieva otec na stavebné sporenie, ktoré synovi zriadil. Takto podľa názoru súdu prvého stupňa bude zabezpečená rovnaká životná úroveň dieťaťa so životnou úrovňou jeho otca. Otec má pozitívny vzťah k synovi, riadne sa o neho zaujíma, navštevuje ho, čo nemohol robiť v období jeho hospitalizácie a práceneschopnosti. Chcel prispieť na polovicu nákupu školských potrieb a pomôcok pre syna, čo však matka odmietla. Preukázal ochotu naďalej hradiť polovicu ďalších mimoriadnych zvýšených nákladov dieťaťa. Prvostupňový súd zohľadnil, že rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, že časť životných potrieb hradí matka z prídavkov na dieťa vyplácaných vo výške XX,XX € mesačne. Výživné, ktoré otec platí je určené len pre potreby maloletého dieťaťa, matka sa musí riadne zamestnať, aby aj ona dosiahla príjem a mohla si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k synovi a neprenášala ju na otca. Svoju vyživovaciu povinnosť matka už neplní vzhľadom na vek dieťa len svojou osobnou starostlivosťou. Matka podľa zistenia súdu nie je ani evidovaná na úrade práce, svoju snahu riadne sa zamestnať súdu nepreukázala. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Vzhľadom na späťvzatie návrhu matky v časti o úpravu styku, súd konanie podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. Zročné výživné povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozhodnutiu tomuto podala odvolanie matka maloletého. Odvolanie podala v časti určenia vyživovacej povinnosti na maloletého, pričom zdôraznila, že pri určení výživného má súd prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, poukázala na náklady spojené s bývaním, a to mesačné nájomné, spotreba elektriny, služby UPC, platba plynu, poistenie bytu, stravu, náklady na hygienu, oblečenie, poistenie auta, paliva a údržby. Nestotožnila sa ani so záverom súdu, že sa má riadne zamestnať, aby dosiahla taktiež príjem a mohla si plniť vyživovaciu povinnosť voči synovi. Poukázala na to, že je bývalý profesionálny vojak, poberá výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX €. Pretože u profesionálnych vojakov sa neodvádza poistenie v nezamestnanosti, nie je možné zo zákona zaevidovať na Úrade práce. Dostáva mesačný a pravidelný príjem, ktorý používa na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Je potrebné vo veku syna vyvážiť bežné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča, pričom zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého rodiča. V prípade ak dieťa žije s tým rodičom, ktorého životná úroveň je preukázateľne nižšia, podľa okolností konkrétneho prípadu bude možné považovať z jeho strany za naplnenú vyživovaciu povinnosť v plnej miere alebo z časti výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Poukázala na príjem otca ktorý predstavuje X.XXX,XX €, ako aj skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 16C 24/08, súd zaviazal otca platiť výživné v sume XXX € z príjmu X.XXX € na štvorročné dieťa. Poukázala aj na prednes kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške XXX € a výživné na tvorbu úspor vo výške XXX €, čo prvostupňový súd nerešpektoval. Nesúhlasila ani s určením splátok výživného, keď podľa jej názoru povolené splátky po XX € mesačne neprimerane predĺžila splatnosť tejto sumy. Vzhľadom k schopnostiam a možnostiam otca má za to, že tento je spôsobilý zaplatiť uvedené sumy do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti a zároveň bude ona zastupovať a spravovať majetok maloletého. Otcovi bude uložená povinnosť platiť na maloletého T. od XX.XX.XXXX výživné vo výške XXX € mesačne, pričom zročné výživné je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na tvorbu úspor bude otec povinný prispievať sumou XXX € mesačne od XX.XX.XXXX. Zročné výživné na tvorbu úspor je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet maloletého, počnúc dňom nasledujúcim po oznámení čísla účtu maloletého T. matkou. Matka je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku písomne oznámiť otcovi číslo účtu maloletého T. a peňažný ústav, v ktorom je účet zriadený. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Poukázal na to, že súdom určené výživné vo výške XXX € a suma XXX € na tvorbu úspor korešpondujú s vekom a oprávnenými potrebami dieťaťa, ako aj s možnosťami a schopnosťami otca. Otec na odvolanie matky navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Uviedol, že matka preferuje súčasnú materiálnu stránku veci pred kvalitným rodičovským vzťahom, svedčí o tom skutočnosť, že pôvodne žiadala 11CoP 393/11-103 v návrhu na začatie konania výživné XXX €, následne navrhovala XXX €, on navrhol sumu XXX €. + XXX € na tvorbu úspor, čo je XX € viac oproti návrhu matky. S takouto výškou sa stotožnil aj prvostupňový súd. Taktiež poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd nesprávne uviedol jeho zárobok, keď jeho mesačný príjem je uvedený XX.XXX,-Kč za obdobie od júna XXXX do decembra XXXX, ale skutočný príjem jeho bol XX.XXX,-Kč, čo je o XX.XXX,-Kč menej ako vypočítal súd. Za prvých osem mesiacov roku XXXX bol podľa súdu priemerný príjem XX.XXX,-Kč, ale reálny priemerný mesačný príjem bol XX.XXX,-Kč, čo je o XX.XXX,-Kč menej, ako uviedol súd. K chybnej kalkulácii došlo pri opätovnom zarátaní prémie, pričom tieto už boli zarátané v jeho čistom príjme. Pokiaľ ide o zastupovanie a správu majetku maloletého na pojednávaní matka prejavila súhlas s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. V odvolaní sa vracia k názoru, že toto právo by malo prislúchať len jej. Podľa jeho názoru toto právo má prislúchať obom rodičom. prisúdenie tohto práva len jednému z rodičov pri preferovanie pozície jedného z rodiča na úkor druhého. Správanie sa matky maloletého sa javí ako účelové, zamerané na dosiahnutie maximálneho výživného v súčasnej dobe bez akceptovania kontextu situácie a snahy o zameranie na pozitívnu rodičovskú úlohu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné čiastočne vyhovieť. Ako vyplýva z obsahu spis predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ prvostupňový súd určil, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia, v tejto časti odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné a považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. V konaní pred súdom prvého stupňa matka nepredniesla iný návrh a ani nemala námietky voči návrhu otca, či kolízneho opatrovníka. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné takto obmedziť rodičovské práva otca maloletého. Z uvedených dôvodov v tejto časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p.. V časti určenia výživného na maloletého a určenia výživného na tvorbu úspor odvolací súd má za to, že za danej situácie nemožno ustáliť, či je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a v tejto časti sa javí rozhodnutie súdu prvého stupňa ako predčasné. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností ako aj majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Prvostupňový súd sa dôsledne týmito ustanoveniami neriadil a z uvedeného dôvodu sa jeho rozhodnutie v tejto časti javí ako nepreskúmateľné. Predovšetkým prvostupňový súd nezisťoval odôvodnené potreby maloletého, keď z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka ako náklady na maloletého uviedla poplatok za maľovanie XX € mesačne a poplatok za kung-fu XX € mesačne. Bude preto potrebné, aby súd prvého stupňa zistil odôvodnené potreby maloletého, ktoré nie sú len potreby na stravovanie, ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Tieto závisia najmä od veku, zdravotného stavu oprávnenej osoby. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výživné má spotrebný charakter. Táto zásada je však prelomená v § 63 11CoP 393/11-104 ods. 3 Zák. o rodine, ktorý umožňuje aj tvorbu úspor z výživného, ak sú na to dané majetkové pomery povinného rodiča. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napr. tieto ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného, s rekreačnými potrebami dieťaťa, prípravou na budúce povolanie. Na tieto potreby musí súd prihliadnuť pri určovaní výživného. Ďalej je potrebné zistiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne jednak majetok povinného, jeho životný štandard, tu je potrebné dať za pravdu otcovi maloletého, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletého namietal výšku deklarovaného zárobku súdom prvého stupňa. Odvolací súd sa oboznámil so zárobkom otca, pričom nie je mu zrejmé s akými úvahami sa prvostupňový súd riadil pokiaľ dospel k priemernému zárobku tak, ako uvádza vo svojom rozhodnutí. Z obsahu potvrdenia o zárobku vyplýva ( č.l. 52 spisu ), že otec má deklarovaný zárobok ako hrubú mzdu, čistú mzdu, prémie a náhrady. Priemerný zárobok, ktorý prvostupňový súd vypočítal nekorešponduje tomto potvrdeniu. Naviac je potrebné zaoberať sa aj námietkou otca, že prémie už boli zahrnuté do hrubej mzdy, čo však podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného dokladu nevyplýva, tento rozpor je potrebné odstrániť. Je teda potrebné zistiť čistú mzdu otca maloletého a podľa nej posúdiť výšku vyživovacej povinnosti, v prípade, že to majetkové pomery otca dovoľujú rozhodnúť aj o tvorbe úspor podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine. Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa taktiež nevyplýva, či pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti bral do úvahy aj výsluhový dôchodok matky. Matka maloletého podala odvolanie aj pokiaľ ide o splátky zročného výživného. Dlžné výživné za minulé obdobia súdy zväčša povoľujú aj bez návrhu splácať v splátkach spolu s bežným výživným vo vopred určenej výške. Zo zákona však vyplýva, že by malo ísť skôr o výnimočné riešenie § 160 O.s.p. v ods. 1 určuje ako všeobecné pravidlo zásadu, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť ( v tomto prípade doplatiť dlžné výživné ) je potrebné ju splniť riadne, čiže v celej výške do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ustanovenie o tom, že súd určí dlhšiu lehotu alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonať v splátkach je formulované len ako výnimka. Použitie takéhoto výnimočného riešenia by malo byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami, najmä na strane povinného ( bez vlastného zavinenia nepriaznivá finančná situácia ). Z obsahu spisu rozhodne nevyplýva, že by otec maloletého mal nepriaznivú finančnú situáciu, preto povolenie splátok, o ktoré otec ani nežiadal nie je na mieste. Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, čím zaťažil svoje rozhodnutie procesnou vadou podľa § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p., pre ktorú musí odvolací súd rozhodnutie vydané v takomto konaní vždy zrušiť. Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil, pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 2 O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude pri ďalšom prejednaní veci vyhodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadne ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy. V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.