Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/387/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511214357 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511214357.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petr Pečený, advokát, Holíč, proti povinnému: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Hermanovský, so sídlom úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti na sumu 248,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.03.2012, č. k. 37Er/3908/2011-12, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.03.2012, č. k. 37Er/3908/2011-12, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 13.03.2012, č. k. 37Er/3908/2011-12 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.04.2011, sp. zn. PEC-F 25/2011, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol dňa 09.01.2007 uzavretím Úverovej zmluvy č. 3612340165 (v ďalšom iba „zmluvy“). Súd prvého stupňa skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zmluvu treba v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej iba „zákon o spotrebiteľských úveroch“) posudzovať ako spotrebiteľský úver. Na uvedený právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať v prvom rade ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má účinky normy lex specialis vo vzťahu k úprave zmluvy o úvere obsiahnutej v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v ďalšom iba „Obchodný zákonník“). Nakoľko sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, subsidiárne sa použijú ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občiansky zákonník“), upravujúce spotrebiteľské zmluvy, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba „smernice 93/13/EHS“), vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007). Súd prvého stupňa po preskúmaní rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že túto je nevyhnutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka stanovená v ust. hlavy 14, § 18 (správne hlavy 13, § 18) Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej iba „úverové podmienky“), znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým zmluvným podmienkam oprávneného a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodca vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, tento je v rozpore so zákonom. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru Okresný súd Bratislava V dospel k záveru o tom, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená. Povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom na povinného nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Následne, povinný mal hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodcovského rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Oprávnený sa domnieva, že zo strany Slovenskej republiky došlo k nesprávnej transpozícii ustanovenia smernice 93/13/EHS do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Smernica v skutočnosti nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale skôr konštatuje, aby sa nepodriaďovali pod rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívnou formou, v tom ktorom príslušnom štáte. Rozhodcovskú doložku preto nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený dáva do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Má za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. Na základe uvedeného oprávnený konštatuje, že napadnuté uznesenie, je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie o zamietnutí poverenia zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky s prísl. a trov exekúcie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.04.2011, sp. zn. PEC-F 25/2011, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, kde zistil, že v hlave 13, § 18 úverových podmienok je upravená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Úverové podmienky odhliadnuc, alebo s prihliadnutím na veľkosť písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, podľa obsahu hlavy 13, § 18 úverových podmienok dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale „núti“ klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v hlave 13, § 18 úverových podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so smernicou 93/13/EHS. Súd svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj úverové zmluvné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ len mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa úverovým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ prvý. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského práva a smernica 93/13/EHS. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľského práva a v rozpore so smernicou 93/13/EHS. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie do spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva, alebo či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Nakoľko právomoc rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Ostatne treba uviesť, že pri tomto type rozhodovania (rozhodovanie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), odvolaciemu súdu zákon zveruje možnosť rozhodnutie exekučného súdu len potvrdiť, alebo zrušiť, nakoľko pozitívne rozhodnutie (vydanie poverenia) zákon zveruje výlučne prvostupňovému - exekučnému súdu. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, a dôvodov odvolania oprávneného dospel k záveru, že je vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.