Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215043 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511215043.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci zvýšenia výživného na pl. Z. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom U.. I. XX, XXX XX I., dieťa rodičov: matka - D. Z., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. I. XX, I., prechodne bytom Y. XX, I., zastúpená: Centrum právnej pomoci, IČO: XX XXX XXX, so sídlom Nám. slobody 12, P. O. BOX XX, 810 05 Bratislava 15, a otec - X. Z., bytom U.. I. XX, I., prechodne bytom Z. X, Ž., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.11.2011, č.k. 17P 245/2011-91, jednohlasne ä pomerom hlasov 3: 0 ) takto r o z h o d o l : Späťvzatie návrhu sa p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Patrikovi Procházkovi, nar. 27.02.1994, z doterajšej sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 170,- eur mesačne od 01.05.2011, ktorú by mal otec platiť vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred matke maloletého. Zročné výživné za obdobie od mája do novembra 2011 v celkovej sume 507,- eur súd povolil otcovi splácať po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od decembra 2011. Napadnutým rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.06.2007, č.k. 13P 357/2006-73, v časti o výživnom na maloletého Patrika. Dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.06.2007, č.k. 13P 357/2006 - , bola schválená rodičovská dohoda o zverení vtedy ešte maloletého A. Z., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a výšky výživného zo strany otca v sume X.XXX,- Sk mesačne a o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. na sumu X.XXX,- Sk mesačne od 01.05.2007, avšak v tej dobe boli rodičia rozvedení a bez iných vyživovacích povinností. Kolízny opatrovník odporučil zvýšenie výživného na sumu XXX,- eur mesačne od podania návrhu na súd. Súd skúmal osobné, majetkové pomery oboch rodičov, a následne dospel k záveru, že výživné v sume XXX,- eur mesačne je podľa názoru súdu primerané k preukázaným pomerom na strane maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam jeho otca, po zohľadnení pomerov matky. Dôvodiac podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery a podľa § 78 ods. 3 O.s.p., pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd teda vyhovel pozmenenému návrhu matky v časti počiatku zvýšenia výživného, čím vzniklo zročné výživné za obdobie od mája do novembra 2011 v celkovej sume XXX,- eur, ktoré súd otcovi povolil splácať po XX,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od decembra 2011, v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku vo veci samej včas podal odvolanie otec domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že návrh na zvýšenie výživného na jeho syna Z., narodeného XX.XX.XXXX, zamietne, a to dôvodiac, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s tvrdeniami matky o príjme otca, keď bol schopný prispievať na výživu syna Z. nielen v rozsahu určenej vyživovacej povinnosti voči synovi Z., ale aj voči staršiemu synovi A., ktorý ešte nebol plnoletý, a dokázal platiť školné na syna Z. a uhradil školné vo výške XXX,- eur na staršieho syna A., čo bolo nad rámec určenia vyživovacej povinnosti. Otec s týmito závermi nesúhlasil, nakoľko žiadny ďalší príjem nemá. Majetkové pomery má také, ako aj deklaroval prvostupňovému súdu. Skutočnosť, že uhrádzal výživné a školné svojim deťom riadne a včas vďačí svojej terajšej partnerke, s ktorou žije už niekoľko rokov a finančne ho podporuje, dôvodiac že zdieľajú spoločný názor, že deti potrebujú vzdelanie, aby sa dokázali uplatniť v dnešnej náročnej dobe. Otec nevidí skutkový základ na zvýšenie výživného v tom, že jeho partnerka je veľkorysá, nakoľko jeho príjmy by boli nepostačujúce. Rozhodnutie súdu označil ako nespravodlivé, založené na nesprávnom skutkovom základe zistenom okresným súdom a vyvodeným nesprávnym záverom, pričom súd svoj záver o ďalšom príjme otca ničím konkrétnym neodôvodnil a jeho závery zostali len v rovine tvrdení, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keďže sa stotožnil bez racionálnych dôkazov len s tvrdeniami matky, za absencie akýchkoľvek dôkazov. Vzhľadom na dôvody, k záverom prijatým okresným súdom uviedol, že ide o rozhodnutie náhodilé a neprijateľné. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 26.01.2012 domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uvádzajúc, že tvrdenia otca o svojich majetkových pomeroch a možnostiach platiť vyššie výživné na svojho syna považuje za účelové, nakoľko v priebehu konania sa nevyjadroval, ani nespomínal, že náklady v súvislosti so školným hradí jeho priateľka. Matka uviedla, že otec by nemohol vynaložiť také vysoké náklady na svojich synov, keby si nebol vedomý svojej finančnej situácie a možnosti následne splácať pôžičku za dovolenku v C. pre syna. Bol majiteľom spoločnosti W. S., S..X..F.. v Ž., v súčasnosti pracuje v tejto spoločnosti a majiteľkou tejto spoločnosti je jeho priateľka A. Z.. Matka tvrdí, že otec Z. dostával odmeny vo výške XX,- eur až XX,- eur mesačne mimo oficiálne vyčíslenej mzdy, avšak pokiaľ ide o výdavky, tak nemá zvýšené náklady na telefón, auto, bývanie v garzónke, stravné lístky ani dopravu, ktoré mu platí zamestnávateľ. Vzhľadom na uvedené a aj na fakt, že v roku XXXX, kedy otec žiadal o zverenie do výchovy maloletého Z. Z., jeho vtedajší príjem zo závislej činnosti predstavoval sumu XX.XXX,- Sk, je možné dôvodne predpokladať, že má vyšší príjem ako je oficiálne deklarovaný spoločnosťou. Matka uviedla, že jej možnosti sú obmedzené tým, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. I., nar. XX.XX.XXXX a momentálne je na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku, výživného, ktoré poberá na mal. A. I. a odmeny za prácu pre Spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorú dostáva v zmysle dohody o vykonaní práce. Mesačné náklady na syna Z. predstavujú zabezpečenie základných potrieb v sume XXX,- eur a zahŕňajú náklady na stravu, oblečenie, lieky, cestovné, náklady na školu, školské pomôcky, zdravotné pomôcky, alikvotná čiastka na nájomné. S poukázaním na ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine a uvedené, označila napadnutý rozsudok za správny. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 05.09.2012 pl. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX vzal návrh matky v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť bez priznania práva na náhradu trov konania dôvodiac tým, že jeho otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas i v miere prevyšujúcej platiť výživné, ktoré mu bolo súdom určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. Odvolací súd vyzval prípisom zo dňa 10.09.2012 otca plnoletého Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, aby oznámil súdu, či súhlasí so späťvzatím návrhu na zvýšenie výživného, ktorý už ako plnoletý Z. Z. vzal späť, s poučením, že v prípade ak sa nevyjadrí, odvolací súd bude mať za to, že so späťvzatím súhlasí. Keďže do dnešného dňa sa otec pl. Z. nevyjadril, tunajší súd má za to, že so späťvzatím súhlasil, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol ešte (v dôsledku včasného podania odvolania otca) právoplatnosť, bolo ho možné vziať späť v zmysle § 208; § 96 ods. 1 O. s. p., a pretože zo strany pl. Z. Z. došlo k účinnému späťvzatiu návrhu v celom rozsahu, s ktorým späťvzatím návrhu vyjadril súhlas i otec, odvolací súd späťvzatie návrhu plnoletým pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie, vzhľadom na to, že týmto dispozitívnym úkonom pl. Z. Z. zanikol predmet konania, tunajší súd konanie zastavil (§ 208; § 222 ods. 2 O. s. p.). O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené a nebol zistený žiaden dôvod pre použitie výnimky podľa § 146 ods. 2 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.