Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215630 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511215630.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, zastúpený: Alžbeta Vojčíková, bytom Bratislava, Bzovícka 26, proti odporcovi: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.3.2012, č.k. 40C 360/2011-29, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou XXX euro počnúc dňom XX.XX.XXXX, ktoré je zročné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca na ktorý sa poskytuje, k rukám navrhovateľa, - otcovi povolil splácať dlh na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX euro v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX euro splatných spolu s bežným výživným , počnúc právoplatnosťou - - tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, - vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhrada trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1, § 77 ods.1 Zákona o rodine, § 154 ods.1 O.s.p., keď po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu navrhovateľa. V rozhodnutí konštatoval, že rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka, ktorých miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu, a ktoré sú závislé od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, nadania, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie, prípadne od vlastných zárobkových pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ sa vysokoškolským štúdiom v dennej forme pripravuje na budúce povolanie a vyživovacia povinnosť oboch rodičov voči jeho osobe naďalej trvá. Matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, si túto voči nemu riadne plní, otec v minulosti na jeho výživu prispieval nepravidelne a v období od podania návrhu si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi neplnil ( táto okolnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná ). Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených potrieb navrhovateľa, kedy po zohľadnení primeraných odôvodnených výdavkov spojených s jeho výživou (pomerná časť nákladov na bývanie, strava, telefón, ošatenie, hygiena, kozmetické potreby, školské potreby, kultúrne vyžitie, šport, zdravotná starostlivosť) dospel k záveru, že priemerné odôvodnené mesačné výdavky na jeho výživu, i za 11Co 27/2012-50 zohľadnenia jeho práva podieľať sa na životnej úrovni rodičov, zodpovedajú celkovo sume vo výške cca XXX euro mesačne . Prihliadnuc k vyživovacej povinnosti matky, u ktorej s ohľadom na vek navrhovateľa už nemožno zohľadňovať prípadnú kompenzáciu časti vyživovacej povinnosti jej osobnou starostlivosťou súd dospel k záveru, že požiadavka navrhovateľa na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu ( XXX euro mesačne ) je odôvodnená čiastočne. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti odporcu prihliadol na to, že vzhľadom na vlastnú aktívnu zárobkovú činnosť a ostatné majetkové pomery je matka schopná prispievať na výživu navrhovateľa vo vyššom rozsahu než odporca. U odporcu, ktorý je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný t.č. už bez nároku na príspevok v nezamestnanosti však v čase do novembra XXXX zohľadňoval ako príjem výšku podpory v nezamestnanosti a v nezamestnanosti a následne vychádzal z jeho schopností a možností, keď mal za to, že napriek preukázaným zdravotným ťažkostiam - srdcovému ochoreniu - má odporca naďalej relatívne širokú možnosť uplatnenia sa na trhu práce v menej fyzicky náročných zamestnaniach. Súčasne má možnosť požiadať o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, k čomu doposiaľ nepristúpil výlučne zo subjektívnych dôvodov. Navyše tvrdenie odporcu o tom, že zostal bez akéhokoľvek príjmu posúdil za účelové vzhľadom na fakt, že sám uhrádza náklady spojené s prevádzkou chaty a spláca debet a úver. Odporca nemal snahu túto skutočnosť súdu žiadnym hodnoverným spôsobom vysvetliť a je pravdepodobné, že vyššie uvedené náklady, ako aj vlastnú obživu hradí s nepriznaného zdroja príjmu. V súvislosti so schopnosťami a možnosťami otca súd zdôraznil, že v súlade s ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, nemohol prihliadať na jeho výdavky spojené so splácaním úveru, resp. debetu. Hoci odporca preukázal zníženie jeho schopností v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, pokiaľ tento od r. XXXX, resp. XXXX nebránil jeho zamestnaniu a dosahovaniu plnohodnotného príjmu mal za to, že do skončenia trvania jeho vyživovacej povinnosti, dokedy má absolútnu prioritu zabezpečenie primeranej výživy jeho syna, je odporca povinný naplno využívať svoj pracovný potenciál, resp. vyvinúť aktívnu snahu o plnú realizáciu svojich schopností a možností v záujme plnenia si tejto svojej zákonnej povinnosti. Opierajúc sa o vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd prvého stupňa za primerané jednak schopnostiam a možnostiam povinného, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľa ako oprávnenej osoby, určenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu v sume XXX euro, a to v súlade s návrhom odo dňa jeho podania, t.j. od XX.XX.XXXX, pričom vo zvyšnej časti návrh zamietol. Keďže súd vychádzal zo skutočnosti preukázanej v konaní, že odporca si od podania návrhu vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom neplnil, od XX.XX.XXXX do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do XX.XX.XXXX sa stalo zročným nezaplatené výživné do mesiaca marec XXXX, spolu v sume X.XXX,XX eur (XXX euro mesačne x X mesiacov + alikvotná čiastka za X dní mesiaca júl XXXX = XXXX + XX,XX). Dlh na zročnom výživnom súd odporcovi povolil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po XX euro, pričom takúto výšku splátok považoval za primerané tomu, aby nebola ohrozená životná úroveň odporcu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého za zohľadnenia porovnateľného procesného úspechu, resp. neúspechu oboch účastníkov, náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 221 ods. 1,2 O.s.p., keďže konajúci súd vec nesprávne právne posúdil z dôvodov nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolateľ poukázal na to, že vzhľadom na vyčíslené náklady navrhovateľa a príjem matky navrhovateľa, sa javí byť v konaní vydokladovaná výška príjmu matky navrhovateľa za rok XXXX nepochybne nereálna. Je pravdou, že do X. X. XXXX bol zamestnaný ako vodič v Slovenskom národnom W. v Bratislave , tento pracovný pomer ukončil dohodou k X. X. XXXX z organizačných dôvodov a s vyplateným odstupným vo výške troch priemerných mesačných zárobkov (cca XXXX euro ) a dňa XX. X. XXXX sa prihlásil na Obvodnom úrade práce Bratislava V, na ktorom je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Príspevok v nezamestnanosti poberal do konca novembra XXXX v celkovej výške XXXX euro a od decembra XXXX nemá žiaden oficiálny príjem. Jeho žiadosť o poskytnutie sociálnej podpory bola odmietnutá z dôvodov, že voči nemu má vyživovaciu povinnosť matka navrhovateľa a základné prostriedky na obživu si má zabezpečiť žiadosťou o výživné voči matke 11Co 27/2012-51 navrhovateľa. Návrh v tomto smere doposiaľ nepodal vzhľadom na to, že s matkou navrhovateľa sa rozviedol XX. X. XXXX a rozsudok Okresného súdu Bratislava V mu ešte nebol v písomnej podobe doručený. Zdôraznil, že s matkou navrhovateľa a s navrhovateľom nebýva v spoločnej domácnosti od apríla XXXX a od mája XXXX býva v nehnuteľnosti, ktorú má s bývalou manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Z odstupného a príspevku v nezamestnanosti si nejaké peniaze usporil, ale vzhľadom na dĺžku času bol nútený v marci tohto roku si požičať od svojej sestry sumu XXXX euro, ktorú sa jej zaviazal vrátiť do konca roku XXXX. Je síce vyučený autoopravár, nikdy však v tejto profesii nepracoval a vždy pracoval ako vodič z povolania. Po operácii srdca v roku XXXX jeho ošetrujúca odborná lekárka nemala výhrady proti tomu, aby prácu vodiča osobného motorového vozidla aj naďalej vykonával. Je zrejmé, že prácu vodiča osobného motorového vozidla sa mu nepodarí nájsť, fyzicky náročnú prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav vykonávať nemôže, a preto sa rozhodol pre predčasný starobný dôchodok, ktorý si začal vybavovať. Súd si všetky tieto okolnosti riadne neoveril a bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu urobil závery, ktoré nie sú adekvátne a ktoré nemôžu byť dostatočným podkladom pre právne posúdenie veci a spravodlivé rozhodnutie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd zaviazal odporcu k povinnosti prispievať mu na výživu mesačne sumou XXX euro mesačne splatných vždy k 10- temu dňu v tom, ktorom mesiaci vopred s tým, že zmeškané výživné od XX. X. XXXX až do zaplatenia je mu odporca povinný zaplatiť do troch dní. Vo vyjadrení poukázal na to, že v súčasnosti je študentom X. ročníka denného nadstavbového štúdia. Jeho matka i napriek tomu, že je vo veku XX rokov, musí i napriek zdravotným problémom (so srdcom, je po myocarditíde s trvalými následkami, s kompletnou BPTR, má chronické ochorenie chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici, postmenopauzálnu osteoporózu a lieči sa na urológii ) pracovať a snaží sa, aby slušne žili a neboli odkázaní na žiadnu sociálnu výpomoc. Odporca mu zo svojho príjmu za rok XXXX v celkovej výške XX XXX euro prispel na jeho výživu len sumou XXX euro, neprejavuje o neho žiaden záujem a žije si svoj sebecký život. Navrhovateľ vo vyjadrení napokon uviedol, že i on začína mať problémy so srdcom, má zvýšený krvný tlak a na odporučenie odborného kardiológa užíva prípravky na zníženie tlaku, s čím súvisia náklady vo výške cca XX euro mesačne. Tvrdenému záujmu odporcu ohľadne hľadania práce neverí, podľa jeho vedomostí odporca pravidelne hráva hazardné hry - tipuje G., J. a I.. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie vyživovacej povinnosti odporcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou XXX euro počnúc dňom XX.XX.XXXX, ktoré je zročné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca na ktorý sa poskytuje, k rukám navrhovateľa a povolil mu splácať dlh na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX euro v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX euro splatných spolu s bežným výživným , počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní 11Co 27/2012-52 nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie výšky výživného na plnoletého B. O., nar. XX.X.XXXX z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného, ktorú napadol odvolaním odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa v súčasnosti študujúceho v X. ročníku nadstavbového štúdia, tak aj v konaní zisteným súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom na strane odporcu, ktorého plnenia vyživovacej povinnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáha. V nadväznosti na námietky otca týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť ku všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade sa odvolaciemu súdu v otázke hľadania si zamestnania javí byť postoj odporcu, ktorý je od mája XXXX nezamestnaný, a ktorý od decembra XXXX nemá žiaden príjem, za nie dostatočne zodpovedný. Okolnosť, že odporca má zdravotné problémy v dôsledku ktorých sa však nestal osobou so zníženou pracovnou schopnosťou a to, že si podľa jeho tvrdenia v súčasnosti vybavuje predčasný starobný dôchodok, nemôže sama osebe znamenať to, že ťarcha starostlivosti o dieťa odkázané výživou bude v plnej miere prenesená na druhého rodiča, v tomto prípade na matku, ktorá je rovnako v preddôchodkovom veku a rovnako ako odporca má zdravotné komplikácie. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že určená výška výživného i pri zohľadnení výživného, na ktorom sa vo väčšej miere spolupodieľa matka navrhovateľa, predstavuje plnenie určené na pokrytie len základných potrieb dospelého dieťaťa súvisiacich so zabezpečením bývania, stravovania , nákladov na vzdelávanie a ostatných nevyhnutných životných potrieb vrátane nákladov vynakladaných na zdravotnú starostlivosť. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa o nesprávnych skutkových záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd 11Co 27/2012-53 uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané odporcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX euro v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX euro splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku a i s rozhodnutím súdu o trovách konania ( § 142 ods.2 O.s.p. ),odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 v spojení s ust. § 151 ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľ si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a tieto trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.