KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/198/2012 z 11. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2012, sp. zn. 5Co/198/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1511215772.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/198/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215772
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511215772.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: C. Č., A. A., A. XX,
D.. advokátskou kanceláriou: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, proti
odporcovi: J.. W. Č., N.. XX.XX.XXXX, A. A., S. X, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie
odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 40C 361/2011-147 zo dňa 27. januára 2012
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu voči
navrhovateľovi zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2011, vo zvyšku
návrh zamietol. Zároveň bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. XXC XX/XXXX-XX
zo dňa 11.12.2007 v spojení s opravným uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 29.02.2008 v časti
výroku o výživnom. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2011 do 27.01.2012 vo výške 480,-
eur súd prvého stupňa odporcovi povolil uhradiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 20,- eur, zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného zaplatenia s tým, že neuhradením čo i len zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 29.07.2011 domáhal zvýšenia výživného zo
strany odporcu - jeho otca a to počnúc 01.08.2011. Naposledy bolo výživné otca určené rozhodnutím
súdu prvého stupňa č.k. 12C 51/07-69 zo dňa 29.02.2008, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov
navrhovateľa, na základe ktorého bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou
2.000,- Sk /66,39 eur/ mesačne. Zvýšené výživné navrhovateľ požadoval vo výške 200,- eur mesačne.
Návrh bol odôvodnený tým, že v súčasnosti odporca prispieva navrhovateľovi na výživu mesačne sumou
70 eur, avšak uvedená suma nepostačuje ani na pokrytie základných životných potrieb navrhovateľa
(strava, bývanie, ošatenie a pod.). Navrhovateľ je študentom denného štúdia na vysokej škole, z ktorého
dôvodu nie je napriek dosiahnutiu plnoletosti schopný sám sa živiť.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Žiadal mu vyhovieť iba čiastočne a zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť
maximálne na 100 eur pričom poukazoval na súčasnú výšku jeho netto príjmu cca 720 eur mesačne.
Za r. 2010 vykázal príjem 3.992,23 eur, čo je 4 x menší príjem ako príjem matky navrhovateľa. Uviedol,
že rovnaký návrh na zvýšenie výživného podala aj jeho dcéra. V tejto veci bolo pojednávané v júni



2011, odkedy sa jeho finančná situácia mierne zlepšila tým, že zrekonštruoval garsónku na Holíčskej
3 a od 01.10.2011 ju prenajal za 300 eur mesačne. Po jej prenajatí sa presťahoval do jednej izby v
dvojizbovom byte v pôvodnom stave na Kyjevskej 2, kde platí 200 eur mesačne, čím sa mu podarilo
získať 100 eur na viac, s ktorými sa chce podeliť so svojimi deťmi. Podotkol, že obe deti si vybrali štúdium
na súkromných univerzitách, pričom ročné zápisné pre obe deti predstavuje cca 4.000,- eur. S dcérou
a synom komunikuje a obaja ho navštevujú, pokiaľ im to čas a povinnosti dovoľujú. Synovi pri rozdelení
BSM daroval svoju polovicu staršieho automobilu, ktorý predtým spojazdnil a zaplatiť STK. V r. 2011 mu
daroval Notebook, r. v. 2007.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný a rozhodol o zvýšení výživného na 150 euro mesačne.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol, že rozsah vyživovacej
povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej
strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život
kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotné stavu, nadania, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie,
prípadne od vlastných zárobkových pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné
zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov. Pre určenie výživného pre dieťa sú
rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery,
ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp.
vlastnostiam rodičov.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že
navrhovateľ sa vysokoškolským štúdiom v dennej forme pripravuje na budúce povolanie a teda trvá
vyživovacia povinnosť oboch rodičov voči jeho osobe. Pri určovaní výšky výživného zo strany odporcu
vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených potrieb navrhovateľa. Po zohľadnení primeraných
odôvodnených výdavkov spojených s jeho výživou (pomerná časť nákladov na bývanie, strava, telefón,
ošatenie, hygiena, kozmetické potreby, školské potreby, kultúrne vyžitie, šport, zdravotná starostlivosť,
starostlivosť o zrak a lieky na alergiu na ktoré je odkázaný) súd dospel k záveru, že priemerné
odôvodnené mesačné výdavky na jeho výživu, i za zohľadnenia jeho práva podieľať sa na životnej úrovni
rodičov, zodpovedajú sume cca 350 eur. S prihliadnutím k vyživovacej povinnosti matky navrhovateľa
a tiež k ďalšej vyživovacej povinnosti oboch rodičov súd dospel k záveru, že požiadavka navrhovateľa
na zvýšenie výživného zo strany odporcu oproti predchádzajúcej úprave je odôvodnená čiastočne. Súd
prihliadol i na to, že vzhľadom na nárast príjmov matky od poslednej úpravy a rozdiel medzi príjmami
rodičov je naďalej schopná prispievať na výživu navrhovateľa vo vyššom rozsahu než odporca. U
matky vzhľadom na vek navrhovateľa už nemožno zohľadňovať prípadnú kompenzáciu časti vyživovacej
povinnosti jej osobnou starostlivosťou.

S prihliadnutím na uvedené vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov od poslednej úpravy na strane
oboch účastníkov považoval súd za primerané jednak schopnostiam a možnostiam povinného, ako aj
odôvodneným potrebám navrhovateľa ako oprávnenej osoby, zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu
na sumu 150 eur, vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti preukázanej v konaní, že odporca si od podania návrhu
vyživovaciu povinnosť plnil v sume 70,- eur mesačne, od 01.08.2011 do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j.
do 27.01.2012 sa stalo zročným nezaplatené výživné do mesiaca január 2012, spolu v sume 480 eur
(rozdiel 80,- eur mesačne x 6 mesiacov). Dlh na zročnom výživnom súd odporcovi povolil v súlade s
ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 20 eur tak, aby bolo zročné výživné
uhradené do 2 rokov odo právoplatnosti rozsudku, pričom takúto výšku splátok považoval súčasne za
primerané tomu, aby nebola ohrozená životná úroveň odporcu.



O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého náhradu
trov konania nepriznal.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie odporca v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, nakoľko určené
výživné na navrhovateľa je neprimerané vzhľadom na výšku jeho príjmu. Ďalej uviedol, že výživné platí
aj na dcéru, ktorá je študentkou súkromnej univerzity v Brne.

K odvolaniu odporcu sa svojim podaním zo dňa 29.03.2012 vyjadril navrhovateľ, ktorý v ňom
uviedol, že základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného
dieťaťa pravidelne prispievať v súlade so svojimi možnosťami, schopnosťami, majetkovými pomermi
a primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Aktuálny stav má byť však taký, že odporca napriek rozhodnutiu
súdu, ktorým je zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľovej sestre, dcére odporcu 120 eur mesačne,
prispieva každému z detí svojvoľne len vo výške 100 eur. Navrhovateľ ďalej vo svojom vyjadrení
poukázal na výdavky odporcu, ktoré nemajú korešpondovať s jeho deklarovanými príjmami. Odporca
napriek svojim jazykovým a iným schopnostiam nevyvíja snahu o zvýšenie svojich príjmov ako to
vyplynulo zo samotných odporcových vyjadrení. Rodič má pritom vyvinúť maximálnu snahu o plnenie
vyživovacej povinnosti v čo najväčšom rozsahu.

Navrhovateľ sa s napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu stotožnil a odvolaciemu súdu navrhol, aby
ho ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania
navrhovateľa aj odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu a odporcu nie je možné
vyhovieť.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania v prejednávanej veci správne vykonal a
vyhodnotil všetky dôkazy vzťahujúce sa na posúdenie a určenie vyživovacej povinnosti odporcu k
navrhovateľovi. Súdom prvého stupňa boli správne zohľadnené potreby navrhovateľa ako aj možnosti
odporcu pri plnení vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1
O.s.p. , ale navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal nakoľko si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1511215772)

  1. 27. 1. 2012Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 40C/361/2011 z 27. 1. 2012
  2. 11. 6. 2012Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/198/2012 z 11. 6. 2012 (toto rozhodnutie)