Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/96/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511217336 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511217336.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletú M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky O. I., trvale bytom, N., G. XX, toho času N. XX, XXXX N., Š. G., zastúpenej JUDr. Zuzanou Motáčkovou, advokátkou, so sídlom Kellenbergerova 2, Modra a otca nebohého A. G., na návrh matky o schválenie právneho úkonu za maloletú, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.01.2012, č .k.22P/267/2011-49, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu matky na schválenie právneho úkonu za maloletú M.. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 8 ods. 1., čl. 17 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003, čl. 5 ods. 1,2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z.z., § 103, § 104 ods. 1 O.s.p., keď z obsahu spisu mal za preukázané, že obvyklým pobytom maloletej je Š., kde maloletá spolu s matkou žijú a maloletá tu riadne navštevuje školu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Mala za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to tým, že obvyklý pobyt maloletej určil vo Švajčiarsku z dôvodu, že tam maloletá študuje. Zastala názor, že samotné štúdium v zahraničí neznamená zmenu pobytu a to ani v prípade, že sa tam o maloletú stará matka, ktorá inak nepracuje, pričom tak matka ako aj maloletá sú slovenské štátne občianky, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Mala za to, že za daných okolností nie je teda úplne jednoznačné, kde má maloletá obvyklý pobyt, nakoľko prázdniny aj spolu s matkou trávi na Slovensku v Bratislave, kde má celú svoju rodinu. Zároveň mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo žiadosť o schválenie právneho úkonu vychádza z § 485 OZ, teda ide o povinnosť vydať oprávnenému dedičovi jeho podiel. Je preto akýmsi pokračovaním dedičského konania, kde je v zmysle § 44 zákona č. 97/1963 Zb daná vždy právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva, ak poručiteľ bol v čase svojej smrti slovenským štátnym občanom, pričom táto podmienka splnená bola. Navyše je majetok na území Slovenskej republiky a podľa § 37d zákona č. 97/1963 Zb je v takomto prípade daná výlučná právomoc slovenského súdu v konaní, nakoľko predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky. Navyše mala za to, že nie je v záujme maloletej, aby sa konanie prenieslo do inej krajiny. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že za súčasného skutkového stavu nie je možné posúdiť, či rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. V danej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o nedostatku právomoci vo veci konať oprel o zistenie, že maloletá nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Uvedené vyvodil z návrhu matky, keď z neho vyplynulo, že maloletá spolu s matkou žijú vo Švajčiarsku a maloletá tu riadne navštevuje školu. 11CoP 96/2012-59 Pokiaľ ide právne zdôvodnenie napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa v ňom nesprávne aplikoval čl. 8, čl. 17 Nariadenia Rady ( ES ) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach, vo veciach rodičovských práv (ďalej len Nariadenie) a čl 5 ods. 1, 2 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 344/2002 z dôvodu, že Švajčiarska konfederácia nie je signatárom tohto Nariadenia, a teda na právnu úpravu vzťahov medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou mal byť správne aplikovaný zákon č. 97/1963 Z.z. medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že predmetom daného konania je schválenie právneho úkonu za maloletú, tak do úvahy pripadá iba aplikácia § 39 zákona č. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.. Podľa § 39 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti dostatočne vyložený súdnou praxou. Výkladom tohoto pojmu sa zaoberal aj Európsky súdny dvor (napr. vec 76/76 Di Paolo (1977) ESD 315, odst. 17-20 a vec C-102/91 Knoch (1992) ESD I-4331, ods. 21 a 23). Podľa tohoto súdu je obvyklý pobyt miesto, ktoré dotknutá osoba určila s úmyslom udeliť mu stály charakter a je stálym alebo obvyklým centrom jej záujmov. V tomto kontexte by mala byť braná do úvahy najmä rodinná situácia, dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu, dĺžka a kontinuita jej pobytu v danej krajine, skutočnosť, že má v mieste stabilné zamestnanie a ako sa javí jej úmysel zdržiavať sa tu zo všetkých okolností. Pojem „obvyklý pobyt“ nebýva definovaný v právnych predpisoch jednotlivých štátov, tak ako sú definované pojmy „trvalý pobyt“, „prechodný pobyt“,, „domicil“ apod. Jedná sa teda o výraz, ktorý má vo vzťahu k jednotlivým právnym predpisom autonómne postavenie. Tým je umožnené, aby aplikujúci orgán zvážil všetky okolnosti prípadu a životné pomery osoby a vychádzal z nich pri určení jej obvyklého pobytu v určitom štáte aj keď podľa predpisov tohto štátu osoba nesplňuje formality pre „trvalý pobyt“, bydlisko“ apod. V danej veci je potrebné uviesť, že súd pri posudzovaní otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Bude brať do úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, či študuje. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa bude brať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, kde má dieťa sociálne a rodinné väzby, keďže obvyklý pobyt má zodpovedať miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Pri posudzovaní, kde má osoba obvyklý pobyt sa musí samozrejme brať do úvahy aj cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc orgánov, či voľbu rozhodného práva sledovalo. Týmto cieľom bola snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie, a to tak v rovine právnej, ako aj praktickej. Kritérium „obvyklého pobytu“ by malo zabezpečiť, aby sa na posudzovanie právneho vzťahu určitej osoby použil ten právny poriadok, s ktorým má fakticky najužšiu väzbu, t.j. aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe najbližší. V tomto sa prejavuje aj praktická stránka kritéria, keď konať by mal súd miesta, kde sa osoba prevažne nachádza, aby sa táto osoba mohla bez problémov konania aj fyzicky zúčastniť a súčasne aj miesta, kde sa nachádzajú všetky dôkazné prostriedky potrebné pre rozhodnutie vo vzťahu k danej osobe. S poukazom na uvedené za situácie, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nezisťoval, kde má maloletá obvyklý pobyt, jeho rozhodnutie o zastavení konania pre nedostatok právomoci súdu vo veci konať treba považovať za predčasné, a pre nedostatok skutkových podkladov pre odvolací súd nepreskúmateľné. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie, v rámci ktorého doplní dokazovanie v naznačenom smere a podľa výsledkov zistenia vo veci rozhodne aj s prihliadnutím na predmet konania - 11CoP 96/2012-60 schválenie právneho úkonu, predmetom ktorého je vydanie zákonného dedičského podielu maloletej k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.