Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/127/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511217979 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511217979.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, proti povinnému: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX P., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu ul. 26. novembra 1, 066 01 Humenné, pre vymoženie uloženej povinnosti na sumu 2.684,43 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.09.2011, č. k. 37Er/5055/2011-13, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.09.2011, č. k. 37Er/5055/2011-13, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 29.09.2011, č. k. 37Er/5055/2011-13, zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jána Harvana o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 02.08.2010, sp. zn. RK-1144/10-MK, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol dňa 04.07.2007, uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100000806 (v ďalšom iba zmluvy). Súd zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto uvedenú zmluvu posudzoval v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako spotrebiteľský úver. Na právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné aplikovať v prvom rade ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako normy lex specialis, podporne treba postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (v ďalšom iba „Obchodného zákonníka“). Právomoc rozhodcu na rozhodovanie v predmetnej veci bola pritom založená na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia spol. s r. o. (v ďalšom iba „zmluvné dojednania“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie podrobil rozhodcovskú doložku súdnej kontrole, na podklade ktorej dospel k záveru, že táto je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko bráni spotrebiteľovi (povinnému) v uplatnení práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na iný orgán ako arbitrážny, resp. od spotrebiteľa (povinného) vyžaduje, aby riešil spory výhradne v rozhodcovskom konaní. V danom konkrétnom prípade vzhľadom na čas uzavretia zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom iba „Občianskeho zákonníka“) týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, nakoľko ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovalo výpočet zmlúv, ktoré bolo možné v tom čase považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pričom zmluva o úvere sa medzi nimi nenachádzala. Avšak v prípade, ak by totožná zmluva bola uzavretá v súčasnosti, bolo by potrebné bez ďalšieho považovať ustanovenie zmluvy obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Takýmto spôsobom uzavretá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi účastníkmi právneho vzťahu na škodu spotrebiteľa (povinného), pričom súd považoval na tomto mieste za nevyhnutné poskytnúť spotrebiteľovi potrebnú ochranu v záujme nastolenia opätovnej rovnováhy medzi účastníkmi právneho vzťahu. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený s tým, že podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Z § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva prekážka res iudicata. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmaniu. Z § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Oprávnený sa odvolal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08. Z európskeho práva nie je možné vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. Z formulácie č. 18 ods. 18.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Pri závere, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa postupovať výlučne v rozhodcovskom konaní, by nemohlo ísť o neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len o neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jána Harvana o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd preskúmava aj exekučný titul ex offo pričom pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy, alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve. Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok zo dňa 02.08.2010, sp. zn. RK-1144/10-MK, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, kde zistil, že v čl. 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere je upravená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Obchodné podmienky, resp. zmluvné dojednania odhliadnuc, alebo s prihliadnutím na veľkosť písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, podľa obsahu čl. 18 zmluvných dojednaní, dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale „núti“ klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve uzavretej medzi účastníkmi bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou a neplatnou podmienkou v zmysle výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba „smernica 93/13 EHS“), ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré spolu so zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa zakotvujú vnútroštátnu úpravu spotrebiteľských zmlúv z rozhodnom čase (ku dňu uzavretia zmluvy). Od počiatku bola neplatnou aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Ak by teda totožná zmluva medzi oprávneným a povinným bola uzavretá po 01.01.2008, bolo by potrebné bez ďalšieho považovať ustanovenie zmluvy obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Aj v čase pred uvedenou novelizáciou Občianskeho zákonníka mala smernica 93/13/EHS (aj stále má) i tzv. nepriame účinky, takže bola a je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva, alebo či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa názoru odvolacieho súdu aj rozhodcovská doložka, ktorá by formálne oprávnenému (žalobcovi) poskytovala možnosť podať žalobu na všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd, keďže iniciovanie sporu zo strany povinného je možné hodnotiť viac menej iba v akademickej rovine. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v drvivej väčšine veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 zmluvných dojednaní spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so smernicou 93/13/EHS. Súd svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, resp. zmluvné dojednania. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského práva a smernica 93/13/EHS. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľského práva a v rozpore so smernicou 93/13/EHS. Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, a dôvodov odvolania oprávneného dospel k záveru, že je vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.