Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218079 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511218079.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o O. K., nar. XX.XX.XXXX za dobu maloletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A a mal. S. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: X. K., bytom J.. E. XX, G., a S. K., bytom X. Č.. XX, Y., okres A., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého S. a návrhu na zmenu zverenia maloletej O., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.10.2011, č.k. 20P 4/2011-53, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zverení O. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky sa o d m i e t a. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.12.2011, č.k. 20P 4/2011-63 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 28.10.2011, č.k. 20P 4/2011-53 zveril maloletú O. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať výživným na maloletú O. mesačne sumou XX €, počnúc XX.XX.XXXX. Súčasne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € na sumu XX € mesačne, počnúc XX.XX.XXXX, zročné výživné na maloletého S. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XX,XX € povolil otcovi zaplatiť v X pravidelných mesačných splátkach po XX € a jednej splátke vo výške X,XX €, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok k rukám matky maloletého. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C 414/00-12 zo dňa 13.11.2000 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o zmene zverenia maloletej Diany z osobnej starostlivosti otca do osobnej starostlivosti matky odôvodnil ust. § 26 ods. 1 a § 36 ods. 1 Zák. o rodine, keď mal v konaní preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú. Pri rozhodnutí zohľadnil, že maloletá sa u matky už aj fakticky zdržuje, a teda predmetným rozhodnutím došlo k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym. Rovnako prihliadol na názor kolízneho opatrovníka, ako aj maloletej O.. Pokiaľ otec namietal možný negatívny dopad vzťahu, ktorý maloletá v súčasnej dobe udržiava, súd mal za to, že vzhľadom na vek a vyspelosť je už maloletá sama schopná posúdiť možné následky takéhoto vzťahu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by akýkoľvek spôsobom škodlivo ovplyvňoval či už jej školské výsledky alebo mravný vývoj. Ide o otázku jej osobného života, pričom vzhľadom na zamestnanie muža s ktorým vzťah udržiava by ich stretávaniu nemohol zabrániť ani otec, ak by bola dcéra ponechaná v jeho osobnej starostlivosti. V súlade s rozhodnutím o zmene výchovného prostredia maloletej O. určil súd prvého stupňa povinnosť otca prispievať na výživu maloletej, súčasne rozhodol o zvýšení výživného na maloletého S., u oboch detí v zmysle s ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. Na strane detí zohľadnil ich vek, zhoršený zdravotný stav, skutočnosť, že obe detí navštevujú strednú školu, u S. konštatoval nárast jeho potrieb, a to ako vzhľadom na nárast životných nákladov od poslednej úpravy výživného, tak aj vzhľadom na zvýšenie jeho potrieb v súvislosti s dobou ktorá uplynula od posledného určovania výživného. Na strane rodičov prihliadol na to, že 11CoP 7/12-82 otec od posledného určenia výživného uzavrel manželstvo s inou ženou, každému z rodičov pribudla vyživovacia povinnosť a každý z rodičov zaznamenal nárast majetkovej sfére nadobudnutím nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedených potrieb maloletých detí zvýšených v súvislosti s návštevou strednej školy, ako aj v súvislosti s ich zhoršeným zdravotným stavom, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov a nižšieho príjmu matky, ktorá súčasne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti dospel k záveru, že primeraná suma výživného na každé z maloletých detí je zo strany otca XX € mesačne. Čo sa týka zárobkových schopností otca s poukazom na ust. § 65 ods. 2 Zák. o rodine podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, neprihliadol na výdavky otca spojené so splácaním pôžičky na bývanie, čerpanej až v júli XXXX, keď rodinný dom užíva už od roku XXXX a tiež na lízingové splátky na nové motorové vozidlo. Nepoprel právo otca na zvyšovanie jeho životnej úrovne aj prostredníctvom úverov, avšak až po splnení si zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. U maloletej O. určil vyživovaciu povinnosť v závislosti od rozhodnutia o zmene zverenia, u maloletého S. keďže matka nepreukázala dôvody osobitného zreteľa zmenu pomerov ustálil podaním návrhu matky na súd. Zročné výživné, ktoré otcovi na maloletého S. od XX.XX.XXXX do rozhodnutia súdu vzniklo povolil otcovi splácať v mesačných splátkach, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zmene zverenia maloletej O. zmeniť, návrh na zmenu zverenia maloletej O. zamietnuť, alternatívne navrhol, aby aj pri zmene zverenia bola určená výška výživného maximálne v sume XX € na každé dieťa, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Pokiaľ ide o zmenu zverenia maloletej O. zotrval na svojich vyjadreniach a prednesoch, ktoré v priebehu konania na súde prvého stupňa podložil potrebnými písomnosťami. Aj v odvolaní poukázal na to, že matka vzhľadom na svoju bytovú situáciu nemá vytvorené podmienky na riadnu starostlivosť o maloletú, naviac poukázal na to, že dôvod pre ktorý sa O. domáhala zmeny zverenia je ten, že matka voči nej nie je náročná a dovoľuje jej žiť spôsobom života ktorý by pri ňom nemohla viesť. Pokiaľ ide o určené výživné uviedol, že toto je pre neho absolútne neúnosné, pracuje ako pekár, dochádza do zamestnania z Y., je odkázaný na dopravu autom, obojsmerne cca XXX km, jeho mesačný príjem s maximálnymi nadčasmi je cca XXX €. Tým, že je odkázaný dochádzať za prácou autom, na benzín minie cca XXX € mesačne, mesačne spláca lízing na auto vo výške XXX € mesačne, náklady na bývanie, najmä elektrina ho vyjde XXX € mesačne, ďalšie pravidelné výdavky sú splátky úveru vo výške XXX € a XXX € mesačne. Bežné náklady jeho rodiny zabezpečujú z príjmu jeho manželky príjem ktorej je XXX € mesačne, naviac od posledného rozhodnutia o výživnom mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je žiačkou 4. ročníka základnej školy. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nie je pravdou, že by sa O. domáhala zmeny zverenia z dôvodu, že jej dovoľuje žiť povoľným spôsobom života, je študentkou X. ročníka gymnázia, dosahuje dobré výsledky. Takisto syn S. navštevuje N. E. I. G.. Bytovú situáciu a podmienky pre riadny život a prípravu do školy preveril kolízny opatrovník detí. Pokiaľ ide o určené výživné uviedla, že toto si otec platí svojvoľne, ostatné osobné výdavky uvedené otcom v odvolaní sú voči deťom irelevantné. K otcom vyčísleným výdavkom v odvolaní uviedla, že po ich spočítaní jej vyšla suma X.XXX,XX €, ktorá dosť prevyšuje príjem oboch manželov, na základe čoho spochybnila výšku ich príjmu. Takisto upozornila na to, že otec od augusta XXXX o deti neprejavil žiadny záujem, z čoho vyplýva, že od neho v budúcnosti nemožno čakať žiadne dobrovoľné príspevky na deti naviac okrem určeného výživného. Vo veci žiadala rozhodnúť spravodlivo s prihliadnutím na vek, potreby a zdravotnú starostlivosť detí. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie otca proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o zmene zverenia maloletej O., toto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. e/ 11CoP 7/12-83 O.s.p. odmietol z dôvodu, že dovŕšením plnoletosti O. dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie v tomto smere stratilo účinnosť, t.j. zaniklo inak. Keďže dovŕšením plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov k ich deťom nezaniká, trvá až do doby pokiaľ deti niesú schopné samé sa živiť, odvolací súd preskúmaval správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného na t.č. plnoletú O. a výroku o zvýšení výživného na maloletého S.. Určenú výšku výživného na obe deti považoval za primeranú, zohľadňujúcu všetky kritériá rozhodné pre určovanie výživného uvedené v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. Pri určovaní výšky výživného na strane detí súd prvého stupňa správne zohľadnil ich fyzický vek a s tým spojené náklady na bežné potreby detí, ako sú strava oblečenie, hygienické potreby, správne zohľadnil aj zvýšené finančné náklady súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom detí, ktoré matka v konaní preukázala. Rovnako správne zohľadnil aj náklady detí na ich vzdelávanie, keďže obe deti sa štúdiom na stredných školách pripravujú na svoje budúce povolanie. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov aj odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k ich deťom je ich prvoradou povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona a ako taká má prednosť pred inými výdavkami rodičov. K námietkam otca týkajúcich sa jeho nepriaznivej finančnej situácie treba uviesť, že rovnako nepriaznivá, resp. horšia finančná situácia je na strane matky, príjem ktorej tvorí čiastočný invalidný dôchodok a príjem zo sezónnej práce, ktorý je však limitovaný nepriaznivým zdravotným stavom matky, na rozdiel od otca, ktorý zdravotné problémy nemá a ktorý na rozdiel od matky ktorá žije sama s deťmi žije s manželkou, takže potreby ich domácnosti sú hradené z dvoch príjmov. Ako súd prvého stupňa, tak ani odvolací súd nespochybňuje právo otca na zvyšovanie životnej úrovne, toto však nemôže ísť na úrok jeho detí, keď otec najmä v dôsledku hradenia úverov vo výške XXX a XXX € mesačne, lízingových splátok auta XXX € mesačne je ochotný a podľa jeho tvrdenia aj schopný platiť výživné na deti iba vo výške XX € na každé dieťa. Otcom takto navrhované výživné by nepokrylo ani základné nieto odôvodnené potreby detí, pričom treba konštatovať, že aj určené výživné vo výške XX € na každé dieťa nezodpovedá potrebám detí vo veku XX M. XX rokov, študentov stredných škôl, naviac so zdravotným postihom. Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca k O. treba uviesť, že rozhodnutie o zmene zverenia, ktoré smeruje do budúcna neznamená nemožnosť určenia výživného od doby od ktorej sa v tom čase maloletá O. nachádzala v starostlivosti matky. Keďže však O. už ako plnoletá disponujúca s právom podať odvolanie túto možnosť nevyužila, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere nepreskúmaval. Rovnako nepreskúmaval správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia počiatku zmeny pomerov na strane maloletého Milana, keďže ani matka v tomto smere odvolanie nepodala. Odvolací súd však napriek tomu upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na maloleté deti je rozhodujúcim kritériom zmena pomerov a nie podanie návrhu. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o výške výživného je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.