KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava25. 9. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/330/2012 z 25. 9. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2012, sp. zn. 22CoE/330/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1512201931.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/330/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512201931
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1512201931.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petr Pečený, advokát, Holíč, proti povinnému: W. Y., nar.
XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX Z., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Hermanovský, so
sídlom úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti na sumu 1.490,49
eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.03.2012,
č. k. 37Er/564/2012-11, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.03.2012, č. k.
37Er/564/2012-11, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 15.03.2012, č. k. 37Er/564/2012-11 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa
návrhu oprávneného exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok zo dňa 26.01.2011, sp. zn. PEC-
DUO-D 330/2010, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Právny vzťah medzi oprávneným a
povinným vznikol dňa 27.10.2006 uzavretím Úverovej zmluvy č. 3610205656 (v ďalšom iba „zmluvy“).
Súd zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ale
konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Súd prvého stupňa skúmal žiadosť o udelenie
poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Zmluvu treba v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej iba „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) posudzovať ako spotrebiteľský úver. V takomto prípade má zákon o
spotrebiteľských úveroch účinky normy lex specialis vo vzťahu k úprave zmluvy o úvere obsiahnutej v
zákone č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba „Obchodný zákonník“), pričom sa na predmetný
právny vzťah subsidiárne použijú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské
zmluvy, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba „smernice 93/13/EHS“), vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky



upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v
znení účinnom do 31.12.2007).

Súd prvého stupňa po preskúmaní rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že túto je nevyhnutné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka stanovená v ust. hlavy
14., § 18 Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej iba
„úverové podmienky“), znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým úverovým zmluvným podmienkam oprávneného a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. V prípade, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rozhodca vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, tento je v rozpore so zákonom.

V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru okresný súd Bratislava V dospel
k záveru o tom, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, bez toho, aby skúmal
podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená. Povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú
zmluvu, pričom na povinného nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Následne, povinný mal hneď niekoľko
inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodcovského rozhodnutia, resp. alternatívu konania,
pričom ani jeden z nich nevyužil. Oprávnený sa domnieva, že zo strany Slovenskej republiky došlo k
neprávnej transpozícii ustanovenia smernice 93/13/EHS do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Smernica v skutočnosti nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale
skôr konštatuje, aby sa nepodriaďovali pod rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívnou
formou, v tom ktorom príslušnom štáte. Rozhodcovskú doložku preto nie je možné považovať za
neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený dáva do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá
priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne
riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Má za to, že rozhodcovská doložka
je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva
s ňou spojené právne účinky. Na základe uvedeného oprávnený konštatuje, že napadnuté uznesenie,
je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie o zamietnutí poverenia zmenil tak, že poverí
súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky s prísl. a trovy exekúcie.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne správne a preto ho potvrdil.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok
zo dňa 26.01.2011, sp. zn. PEC-DUO-D 330/2010, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom,
kde zistil, že v hlave 14, § 18 úverových podmienok je upravená rozhodcovská doložka. Keďže
sa odvolací súd stotožňuje so správnosťou dôvodov napadnutého uznesenia, v plnej miere naň
poukazuje. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Obchodné podmienky, resp. zmluvné dojednania odhliadnuc, alebo s prihliadnutím na veľkosť
písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, podľa obsahu hlavy 14, § 18 úverových podmienok,
dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale „núti“ klienta podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v hlave 14, § 18 úverových podmienok spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so smernicou 93/13/EHS.



Súd svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť
obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj úverové zmluvné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,
spotrebiteľ len mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa úverovým zmluvným podmienkam
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ prvý. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a smernice 93/13/EHS. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je
poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany
aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou
93/13/EHS.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm.
q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný,
a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je
zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na
nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj
neprijateľná podmienka požadovanie do spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Nakoľko právomoc rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom
úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie
je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Ostatne treba uviesť, že pri tomto tipe rozhodovania (rozhodovanie o žiadosti exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie), odvolaciemu súdu zákon zveruje možnosť rozhodnutie exekučného
súdu len potvrdiť, alebo zrušiť, nakoľko pozitívne rozhodnutie (vydanie poverenia) zákon zveruje výlučne
prvostupňovému - exekučnému súdu, odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa, a dôvodov odvolania oprávneného dospel k záveru, že je vecne správne a preto ho podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 37Er/564/2012

    potvrdené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1512201931)

  1. 25. 9. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/330/2012 z 25. 9. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 26. 9. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/330/2012 z 26. 9. 2012