Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/306/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512205645 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1512205645.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HOTEL BONBÓN spol. s r. o., Alžbetínske nám. 1202/2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 228 117, zast.: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 849 703, v 2. rade: N. L. R. a. s., Y. X/A, XXX XX A., IČO: 00 68X XXX, práv. zast.: STAŇEK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, 811 05 Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/73/2012-361 zo dňa 02.04.2012 takto
L.
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/73/2012-361 zo dňa 02.04.2012 m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovaným v 1. a 2. rade a uložil im povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby na základe oznámenia o dražbe zn. 180/2012, ktorá sa mala konať dňa 04.04.2012 o 10.00 hod. v mieste konania dražby - Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, 811 05 Bratislava. Žalobcovi zároveň uložil povinnosť do 30 dní od vydania tohto predbežného opatrenia podať na Okresný súd Bratislava V určovaciu žalobu, ktorou sa bude domáhať určenia, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - Hotel Bonbón, súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XX s príslušenstvom, reštaurácia a kongresové centrum súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX s príslušenstvom, objekty rekreačného zariadenia s príslušenstvom a pozemky, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, a parc. č. XXXX/ XX v katastrálnom území J., obec L. - mestská časť J., okres Bratislava V, zapísané na LV č. XXXX, pre dobrovoľnú dražbu ako hodnota predmetu dražby je najmenej suma 16.963.382,38 eura a táto suma je najnižším podaním v dobrovoľnej dražbe a žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní v oznámení o dobrovoľnej dražbe uviesť hodnotu predmetu dražby, ako i najnižšie podanie v sume 16.963.382,38 eura.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.03.2012 obdržal oznámenie o dobrovoľnej dražbe zn. 180/2012 od žalovaného v 1. rade ako dražobníka, podľa ktorého sa mala dražba konať dňa 04.04.2012 s najnižším podaním 10.740.000,- eur s minimálnym prihodením 3.000,- eur. Spolu s oznámením obdržal aj znalecký posudok č. 12/2012 znalkyne A.. V. M., ktorá ho vypracovala na základe objednávky žalovaného v 1. rade. Uviedol, že znalkyňa znalecký posudok č. 12/2012 vykonala bez osobnej ohliadky nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dražby, nehnuteľnosť je značne podcenená. V znaleckom posudku ocenila sumou 46.355,48 eura aj trafostanicu na parc. č. XXXX napriek tomu, že táto nie je vlastníctvom žalobcu. Žalobca nechal nehnuteľnosť oceniť v roku 2010 znalcom A.. G. M., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 164/2010 dňa 25.10.2010 a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určil
na 16.961.967,99 eura (bez trafostanice). Tento znalecký posudok bol odovzdaný aj žalovanému v 2. rade z dôvodu poskytnutia úveru. Znalec A.. G. M. vypracoval dňa 12.08.2011 ďalší posudok č. 122/2011 z dôvodu, že žalovaný v 2. rade žiadal aktualizovaný znalecký posudok na nehnuteľnosť. V tomto znaleckom posudku určil znalec všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 16.963.382,38 eura. Rozdiel v cene medzi znaleckým posudkom č. 12/2012, ktorý má slúžiť k dobrovoľnej dražbe a znaleckým posudkom č. 164/2010 je spolu 6.221.967,99 eura. Žalobca sa dovolával dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania s cieľom predísť sporu o určenie neplatnosti dražby vzhľadom na rozpor a rozdiel v cene nehnuteľnosti tvoriacej predmet dražby. Predložením listinných dokladov osvedčil potrebu dočasnej predbežnej úpravy a preto súd podľa § 76 ods. 4 O.s.p. návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 2. rade, v ktorom uviedol, že nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobcovi poskytol na základe zmluvy o úvere č. 040/2005/051 zo dňa 20.05.2005 investičný úver a vzhľadom k pretrvávajúcim dôvodom na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru využil svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celého zostatku úveru pred časom dohodnutým v zmluve o úvere a úver sa stal splatný dňa 28.02.2011. Tvrdenia uvádzané žalobcom nie sú pravdivé, miestna obhliadka predmetu dražby sa uskutočnila dňa 23.01.2012 za prítomnosti nie len znalkyne Ing. V. M., ale aj ďalších osôb vrátane zástupcu vlastníka predmetných nehnuteľností. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne aj vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podať v lehote 30 dní na súd určovaciu žalobcu. Stanovenie hodnoty nehnuteľnosti a najnižšieho podania pre účely dobrovoľnej dražby na základe rozhodnutia súdu je v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách a takého rozhodnutie by bolo aj nevykonateľné. Má za to, že žalobca neosvedčil existenciu nároku, ktorému by sa mala prostredníctvom predbežného opatrenia poskytnúť predbežná ochrana, keďže určenie hodnoty nehnuteľnosti a najvyššieho podania pre účely dobrovoľnej dražby na základe rozhodnutia súdu je v zjavnom rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. Žalobca ani neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a bolo by z tohto dôvodu potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, nakoľko žalobca má možnosť domáhať sa svojich práv v prípade ich porušenia prostredníctvom návrhu na určenie neplatnosti dražby. Návrh na vydanie predbežného opatrenia považuje za účelový z dôvodu, že žalobca ním sleduje iba oddialenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o úvere a znemožnenie žalovanému v 2. rade realizovať jeho práva prislúchajúce mu na základe zabezpečovacích prostriedkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade, v ktorom uviedol, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vôbec nevzal do úvahy, či boli alebo neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 75 O.s.p. Žalobca vo svojom návrhu vôbec nezdôvodnil svoj nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, pričom sa domáha, aby súd určovacím rozsudkom stanovil výšku všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností a výšku najnižšieho podania v dobrovoľnej dražbe. Uviedol, že súd nie je oprávnený stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pre dobrovoľnú dražbu a ani zaviazať znalca, aby vyhotovil znalecký posudok na predmetné nehnuteľnosti na súdom špecifikovanú hodnotu, preto súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, keď nárok vo veci posúdil ako prípustný. Žalobcovi nie je možné priznať ním požadované nároky vo veci samej, nakoľko to neumožňuje priamo znenie zákona o znalcoch a zákona o dobrovoľných dražbách. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti nemôže byť stanovená súdnym rozhodnutím, ale znaleckým posudkom a rovnako ani hodnota najnižšieho podania nemôže byť stanovená súdom rozhodnutím, nakoľko jej stanovenie spočíva výlučne na rozhodnutí navrhovateľa dražby (žalovaný v 2. rade), ktoré musí byť urobené v zákonom stanovených medziach. Žalobcom uvádzaný petit vo veci samej je nevykonateľný, nakoľko by bol v rozpore so zákonom o znalcoch a zákone o dobrovoľných dražbách. Cieľom žalobcu tak môže byť marenie efektívneho výkonu záložného práva zo strany žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa a odrádzanie prípadných záujemcov o predmetné nehnuteľnosti. Takýto postup žalobcu môže byť v konečnom dôsledku v rozpore s tým, čo sám žiada, a to v jeho snahe speňažiť predmetné nehnuteľnosti za čo možno najvyššiu cenu. Tvrdenie, že o cene predmetných nehnuteľností určených znaleckým posudkom Ing. V. Chomčovej vypracovaným pre účely dobrovoľnej dražby sa žalobca dozvedel až tesne pred dražbou je nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko znalecký posudok č. 12/2012 bol žalobcovi zaslaný dňa 01.03.2012, t.j. v lehote v zmysle § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Rozdiely medzi cenami stanovenými rôznymi znalcami sú
bežné, nakoľko často ide o znalecké posudky určené na rôzne účely a to jednak na účely ohodnotenie pre banky a jednak na vykonanie dobrovoľnej dražby, preto nie je možné porovnávať uvedené ceny, nakoľko každý z posudkov je určený na iný samostatný účel. Nepravdivým a účelovým je tiež tvrdenie, že znalkyňa nevykonala miestnu obhliadku, nakoľko tá sa uskutočnila dňa 23.01.2012 za prítomnosti znalkyne a ďalších piatich osôb, vrátane zástupcu vlastníka predmetných nehnuteľností pána Z. Y.. Žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia dostatočne neodôvodnil, nakoľko ochrany svojich práv v prípade ich porušenia sa mohol jednoducho domáhať po uskutočnení dražby návrhom na určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho súd posúdil, čo i len pravdepodobnosť nároku vo veci samej. Zákon o dobrovoľných dražbách neumožňuje určenie všeobecnej hodnoty iným spôsobom ako podľa § 12 predmetného zákona a rovnako tak neumožňuje ingerenciu súdu do práva záložného veriteľa na určenie výšky najnižšieho podania v rámci zákonných možností priznaných zákonom o dobrovoľných dražbách. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariedenie predbežného opatrenia zamieta.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade vyjadril v tom smere, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné, má za to, že preukázal nutnosť a oprávnenosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Ak by žalovaný v 2. rade pristúpil k realizácii smerujúcej k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2. rade napriek tomu, že mal k dispozícii posudky znalca A.. G. M. č. 164/2010 zo dňa 25.10.2010 a č. 122/2011 zo dňa 12.08.2011 a poznal hodnotu nehnuteľnosti, potom čo A.. V. M. žalovanému v 1. rade vypracovala znalecký posudok č. 12/2012 na sumu 10.740.000,- eur, tento nenamietal, hoci vedel, že všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti neuvádza objektívne a že je podhodnotená o sumu najmenej 6.221.967,99 eura. Trvá na tom, že znalkyňa A.. M. nevykonala miestnu obhliadku nehnuteľnosti, a z ňou vystaveného čestného prehlásenia vyplýva, že obhliadky sa dňa 23.01.2012 zúčastnil zástupca budúceho záujemcu. Námietku žalovaného v 2. rade ohľadom povinnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať určenia hodnoty nehnuteľnosti a určenia najnižšieho podania na dobrovoľnú dražbu považuje za neoprávnenú, keďže stanovenie hodnoty nehnuteľnosti určenej znalkyňou Ing. M. žalovaný v 2. rade odsúhlasil a súhlasil, že ňou stanovená cena bude aj najnižším podaním pre účely dobrovoľnej dražby, preto sa žalobca domáha určovacou žalobou určenia skutočnej hodnoty dražby. Má za to, že v návrhu na predbežné opatrenie osvedčil nárok na ochranu, a to z dôvodu, že žalovaný v 2. rade, ktorý poznal skutočnú hodnotu nehnuteľnosti zo znaleckých posudkov, súhlasil s tým, aby oznámenie o dražbe obsahovalo údaj zo znaleckého posudku A.. M. č. 12/2012, ktorý nezodpovedal skutočnosti, t.j., že hodnota predmetu dražby je stanovená na 10.740.000,- eur a súhlasil s tým, aby najnižšie podanie bolo v tejto výške. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že pokiaľ dražba bude vykonaná, sú tu dôvody na hroziaci súdny spor na určenie neplatnosti dražby. Navrhol preto, aby ho odvolací súd potvrdil.
Žalobca sa vyjadril aj k odvolaniu žalovaného v 1. rade, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za účelové z dôvodu, že ak zistil, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dražby, namieta správnosť určenia ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a namieta, že znalkyňa ocenila majetok, ktorý vlastníkovi nehnuteľnosti nepatrí, bol povinný sa týmito otázkami zaoberať.
Svoj návrh považuje za plne dôvodný, preukázal, že právne vzťahy vyvolané oznámením o dražbe zn. 180/2012 si vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná z dôvodu, že žalovaný v 1. rade zaistil ako dražobník ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom znalkyne A.. V. M. č. 12/2012, ktorý nedoručil vlastníkovi predmetu dražby, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby v zmysle § 12 od. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom z doručenky vyplýva, že oznámenie o dražbe aj znalecký posudok boli žalobcovi doručené dňa 20.03.2012. Žalovaný v 1. rade pripojil k odvolaniu aj podací hárok zo dňa 01.03.2012 potvrdený poštou, čím chcel preukázať, že mal údajne žalobcovi zaslať oznámenie o dražbe a znalecký posudok včas, avšak oznámenie o konaní dražby bolo v Obchodnom vestníku OV 46/2012 uverejnené až dňa 06.03.2012 pod číslom X001743. V znaleckom posudku č. 12/2012 bol predmet dražby ocenený na sumu 10.740.000,- eur, tiež bola ocenená aj trafostanicu na parc. č. XXXX na sumu 46.355,48 eura, napriek tomu, že táto nie je vlastníctvom žalobcu. Predložením znaleckého posudku znalca A.. G. M. č. 164/2010 zo dňa 25.10.2010, ktorý stanovil cenu nehnuteľnosti na 16.961.967,99 eura preukázal, že rozdiel medzi stanovením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je
6.221.967,99 eura. Z čestného prehlásenia znalkyne vyplýva, že dňa 23.01.2012 sa pri obhliadke nehnuteľnosti so znalkyňou mali pohybovať aj H.. H. P., zástupca záujemcu o dražbu v sprievode dvoch ďalších osôb. Podľa zverejnenia v Obchodnom vestníku, obhliadka záujemcov o dražbu bola stanovená v termínoch 16.03.2012 o 10.30 hod. a 30.03.2012 o 09.00 hod. Záujemcovia o dražbu sa už podieľali na obhliadke nehnuteľností ešte pred spracovaním znaleckého posudku, pričom takýto postup je nezákonný, pretože znalec má byť nestranný, má oceniť nehnuteľnosť v zmysle príslušného predpisu a je vylúčené, aby obhliadku robil za prítomnosti záujemcu o dražbu. Námietky, že súd nemôže určovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby, nie sú správne. Ak medzi dražobníkom, navrhovateľom dražby a vlastníkom nehnuteľnosti vznikne rozpor ohľadne všeobecnej ceny predmetu dražby, vždy sa má právo vlastník nehnuteľnosti domáhať cestou súdu určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dražby. Takúto žalobu uložil súd prvého stupňa žalobcovi aj podať. Má za to, že osvedčil, že pokiaľ bude dražba vykonaná na základe nepravdivého znaleckého posudku, bude napadnutá pre neplatnosť z tohto dôvodu a hrozí spor o neplatnosť dražby, ktorému sa vydaním predbežného opatrenia predíde a v neposlednom rade hrozí škoda žalobcovi. Z doručeniek, ktoré predložil k svojmu odvolaniu žalovaný v 1. rade vyplýva, že najmenej 8 ďalších subjektov by bolo dotknutými osobami po vykonanej dražbe. Nariadením predbežného opatrenia sa predišlo sporu ako aj hroziacej škode, nakoľko v prípade opakovania dražby by 1 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom č. 12/2012 činila 5.385.000,- eur a podľa posudku č. 122/2011 8.481.691,19 eura, a najnižšie podanie by bolo stanovené nižšie o 3.096.691,19 eura, čo by bolo na škodu žalobcu.
Žalobca vylučuje, že napriek tomu, že znalkyňa nehnuteľnosť nebola ani obhliadnuť, aby medzi dvomi znaleckými posudkami vznikol rozdiel na zistení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti viac ako 6.600.000,- eur. Pri príprave dražby a najmä pri stanovovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom dražby, dochádzalo k úmyselným manipuláciám. Dražobník nemusí zisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred opakovaním dražby. Žalobca podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu nepravdivého znaleckého posudku a pokusu podvodu a tiež podal sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR na znalkyňu Ing. V. M., ktoré začalo podnet prešetrovať. Navrhol, aby odvolací súd predbežné opatrenie ako zákonné a správne potvrdil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania žalovaných podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že obe odvolania sú dôvodné.
Z ustanovení §§ 74 - 78 O.s.p. vyplýva, že predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia, ktoré je opatrením výnimočným a dočasným, je splnenie nasledovných podmienok: a.) navrhovateľ (žalobca) musí aspoň osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi účastníkmi konania, resp. navrhovateľom v návrhu uplatnené právo, b.) navrhovateľ (žalobca) musí minimálne osvedčiť, že vzťah medzi účastníkmi konania vyžaduje dočasnú úpravu, c.) navrhovateľ (žalobca) musí aspoň osvedčiť, že navrhovaná dočasná úprava je naliehavá, potrebná a nevyhnutná, d.) vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne do práv účastníkov konania, prípadne do práv tretích osôb.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne nebezpečenstvo vzniku ujmy. Taktiež z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí vyplývať vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že musí byť osvedčené, že vzťah ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, bude vyriešený vo veci samej s konečnou platnosťou.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu podaných odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že toto uznesenie nie je správne a predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené.
V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či žalobca podal žalobu, ktorú podať mu uložil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. Odvolací súd z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 33Cb/131/2012 zistil, že žalobca takúto žalobu na určenie v zmysle výroku napadnutého uznesenia podal, a to v stanovenej lehote.
Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 23Cb/73/2012 odvolací súd zistil, že žalovaný v 1. rade je podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobníkom, teda osobou, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách a osobitným.
Žalovaný v 2. rade je podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby ako osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ") k predmetu dražby.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o dražbách dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Táto zmluva podľa § 16 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách okrem iných skutočností musí obsahovať najnižšie podanie. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, pokiaľ nie je v zákone uvedené inak (napr. v § 7 ods. 6 - týka sa bytu alebo domu, kde má dlžník hlásený trvalý pobyt). V prípade výkonu záložného práva k inej nehnuteľnosti ako je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt nesmie byť podľa § 7 ods. 6 zák. o dobrovoľných dražbách najnižšie podanie nižšie ako 1/2 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
Nariadené predbežné opatrenie žalovanému v 2. rade zakazuje a ukladá mu povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby podľa oznámenia o dražbe zn. 180/2012, ktorá sa mala konať dňa 04.04.2012, avšak ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách žalovaný v 2. rade dražbu nevykonáva. Žalovaný v 2. rade ako v postavení záložného veriteľa vykonáva záložné právo a v rámci jeho výkonu môže podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Samotnú dražbu potom vykonáva - organizuje dražobník, t.j. v danom prípade v takom postavení vystupuje žalovaný v 1. rade. Uvedený zákaz voči žalovanému v 2. rade preto nebol dôvodný. Zakázať mu bolo možné (samozrejme za predpokladu splnenia všetkých podmienok pre vydanie predbežného opatrenia) zdržať sa výkonu len takého práva, ktorého je nositeľom, t.j. výkonu záložného práva, ak je to naliehavé, nevyhnutné a potrebné. V danom prípade tu právny záujem na žalobcom navrhovanom dočasnom zabezpečení vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nebol daný a predbežné opatrenie je vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nadbytočné a bez právnych účinkov.
V § 19 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách sú upravené dôvody, pre ktorých existenciu je dražobník povinný od vykonania dražby upustiť. Príkladmo podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Taktiež je povinný upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o dobrovoľných dražbách, ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu vykonať, alebo podľa písm. h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať.
Podľa odvolacieho súdu, vzhľadom k tomu, čoho sa žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia domáha - zdržať sa vykonania dražby dňa 04.04.2012, predmet konania vo veci samej by mal riešiť niektorý z dôvodov, pre ktorý je dražobník povinný upustiť od vykonania dražby, aby bol zachovaný jeden z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to vecná súvislosť medzi navrhovaným
predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, t.j., že vzťah ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana bude vyriešený vo veci samej s konečnou platnosťou.
V predmetnej veci podľa návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako aj podľa obsahu žalobcom podanej žaloby vo veci samej, otázka, ktorá má byť riešená vo veci samej, nerieši ani existenciu záložného práva žalovaného v 2. rade (teda jeho oprávnenie dať návrh na dobrovoľnú dražbu, kedy pre neexistenciu takéhoto práva by musel dražobník upustiť od vykonania dražby), ani neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby (či jej časti, v ktorej je upravené najnižšie podanie) alebo nemožnosť podmienok dohodnutých v zmluve a taktiež nerieši oprávnenosť navrhovateľa dražby alebo dražobníka s predmetom dražby nakladať. Vo veci samej nie je riešená žiadna otázka, ktorá by v konečnom dôsledku mala za následok vznik povinnosti dražobníka upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby. V konaní o veci samej žalobca netvrdí ani to, že by najnižšie podanie bolo určené vo výške nižšej ako je prípustné podľa § 7 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.
Už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať vo veci samej, aby sa dalo vyhodnotiť, na ochranu akého práva by malo navrhované dočasné opatrenie slúžiť. Niet právneho predpisu, ktorý by ukladal žalovanému v prvom rade ako dražobníkovi uviesť najnižšie podanie vo výške rovnajúcej sa znaleckému ohodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti, ibaže to vyplýva zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nebolo v konaní osvedčené, že by podľa zmluvy o záložnom práve, malo byť najnižšie podanie vo výške znaleckého ohodnotenia predmetu záložného práva, čo by určovalo povinnosť žalovanému v 2. rade realizovať záložné právo len v rozsahu takto dohodnutých podmienok zmluvy o záložnom práve. Je otázne, bez prejudikácie rozhodnutia veci samej, k čomu má slúžiť žalobcom v žalobe požadované určenie hodnoty nehnuteľnosti, či rieši a vyrieši právne vzťahy medzi účastníkmi konania, teda aký právny záujem na požadovanom určení žalobca má.
Možno preto konštatovať, že pre účely vydania predbežného opatrenia nie je osvedčená existencia práva žalobcu, ktoré je potrebné dočasne ochrániť predbežným opatrením. Z tohto dôvodu možno vyvodiť záver, že nie je splnený základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie existencie nároku žalobcu, a to takého, ktorý nie je dostatočne zabezpečený hmotným právom a je potrebné chrániť ho predbežným opatrením. Existenciou ďalších predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia už nebolo potrebné sa zaoberať, keďže pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť všetky predpoklady splnené súčasne.
V neposlednom rade, okrem vyššie uvedeného, treba uviesť, že t.č. je nariadené predbežné opatrenie bez právneho významu, keďže sa viazalo na zdržanie sa vykonania dražby dňa 04.04.2012, ktorý deň už dávno uplynul. Navrhované predbežné opatrenie už t.č. nerieši žiaden vzťah medzi účastníkmi konania do budúcnosti, teda predbežne, čo je v rozpore s účelom predbežného opatrenia.
Keďže nie sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd podľa § 221 ods. 3 a § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa nerozhodoval. S poukazom na § 145 O.s.p. o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o náhrade trov konania vo veci samej.
Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.