Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/352/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512211494 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1512211494.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : H. T., N., O. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou POLAKOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Vysoká č. 19 proti odporkyni : O. Z., N., Z. Č.. XXXX/X, zastúpená JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Bratislava, Krížna č. 44, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 50 C 101/2012 - 39 zo dňa 15.6.2012 rozhodol r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa m e n í tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporkyni uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek scudzovania a zaťažovania, a to čo i len čiastočného, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na byte č. 20, vchod Z. X, nachádzajúceho sa na X. A. na Z. X.. Č.. X S. N. S. N. W. Z. Z. Č. XXXX nachádzajúcom sa na pozemkoch, parcela registra „C“, s parcelným číslom XXXX V. XXXX, ktorý je zapísaný Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na liste vlastníctva číslo XXXX vydanom pre katastrálne územie Petržalka a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšku súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že mal preukázané osvedčenie pravdepodobnosti nároku navrhovateľa, ktorý vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č. k. 11 C 51/2011 v zmysle ktorého má vymáhateľnú pohľadávku voči F. Z.. F. Z. previedol darovacou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na byte na odporkyňu. Odporkyňa koná kroky, ktoré smerujú k prevodu vlastníckeho práva k bytu na tretiu osobu, čím bude ohrozený výkon rozhodnutia v prípade uspokojenia pohľadávky. Zamietajúcu časť rozhodnutia odôvodnil tým, že súd nemá právomoc ukladať katastru v katastrálnom konaní povinnosti. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporkyňa. Namietala, že predbežné opatrenie ako aj samotný návrh sú založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení. Poukázala na to, že úkony, ktoré vykonal F. Z. a ktoré navrhovateľ uviedol ako skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožnil súd, nesmerujú k ukráteniu veriteľa. Uzavretie darovacej zmluvy zo dňa 31,.10.2011 slúžil výlučne k získaniu hypotekárneho úveru, ktorým by manželia Z. jednak vyplatili už existujúce úvery a zároveň získali dostatok hotovosti pre prípadné vyplatenie navrhovateľa. Pôvodne nehnuteľnosť nadobudla odporkyňa darom od svojich rodičov na základe darovacej zmluvy zo dňa 3.6.2003. Darovacou zmluvou zo dňa 12.10.2003 previedla odporkyňa 1 svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na svojho manžela F. Z. a spornou darovacou zmluvou zo dňa 31.10.2011 previedol F. Z. svoj spoluvlastnícky podiel naspäť na odporkyňu. Ak by chceli realizovať úkony smerujúce k ukráteniu veriteľa, nepodpísali by spornú darovaciu zmluvu zo dňa 31.10.2011, ale odporkyňa by odstúpila od darovacej zmluvy zo dňa 12.10.2003, čím by dosiahla želateľný výsledok výlučného vlastníckeho práva a zároveň by išlo o úkon, ktorému by nebolo možné odporovať, keďže by nešlo o úkon dlžníka. Po prevode vlastníckeho práva uzatvorila odporkyňa spolu so svojim manželom dňa 30.4.2012 zmluvu o úvere na sumu 45.000,- Eur zabezpečenej záložným právom k spornej nehnuteľnosti. Sumu 14.000,- Eur zložila do úschovy M.. O. A., advokáta, pre účely vyplatenia navrhovateľa v prípade jeho úspešnosti v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V č. k. 11 C 51/2011 - 191. Uvedené finančné prostriedky sú zložené na účte advokáta v banke s tým, že tento je ich povinný uschovať až do právoplatného skončenia súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava V č. k. 11 C 51/2011 - 191, pričom v prípade právoplatného skončenia tohto sporu, v ktorom bude zaviazaný F. Z. na zaplatenie istiny a príslušenstva, je advokát povinný použiť tieto prostriedky na zaplatenie tejto pohľadávky. Úschova je vedená s poznámkou „Úschova H. T.“. Suma presahujúca 14.000,- Eur bola použitá na vyplatenie ostatných záväzkov, najmä niekoľkých úverov a pôžičiek. Žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a návrh zamietol. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázal na to, že, že výška pohľadávky voči F. Z. predstavuje spolu s úrokom z omeškania ako aj trovami konania približne asi 13.520,- Eur. Celková výška pohľadávky nie je konečná, z dôvodu plynúcich úrokov z omeškania a vznikajúcich trov konania. Do doby, kedy súd svojim rozhodnutím vo veci samej určí neúčinnosť predmetnej darovacej zmluvy voči navrhovateľovi, je výkon rozhodnutia vo veci samej ohrozený, pretože konanie odporkyne smeruje k vzniku záložného práva na byte v prospech tretieho subjektu a nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery odporkyne a tým zhoršuje vymáhateľnosť pohľadávky navrhovateľa voči F. Z.. V prípade ak dôjde k zrušeniu uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, bude príslušná správa katastra oprávnená vykonať vklad záložného práva k bytu v prospech tretieho subjektu, čím sa podstatne zhorší možnosť uspokojenia nároku navrhovateľa. Žiadal uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť a domáhal sa aj trov odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods.1 písm. e), f) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Z ustanovenia § 102 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia môžu byť nasledovné skutočnosti: 1. ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, 2. ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd však môže nariadiť predbežné opatrenie iba v tom prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a taktiež aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Tieto skutočnosti, rovnako ako potrebu dočasnej úpravy preukazuje navrhovateľ predbežného opatrenia. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Predbežné opatrenie by potom nemohlo plniť funkciu okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov. Predbežnosť tohto inštitútu sa týka nielen právnych dôsledkov, ale aj predpokladov a podmienok jeho vydania. Ani predbežné opatrenie však nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojených), pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska procesného je predpokladom úspešnosti návrhu to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie predbežného opatrenia žiada. Podmienkou vydania predbežného opatrenia je bezprostredne hroziaca ujma a predpokladaný úspech vo veci samej. Vydanie predbežného opatrenia je dočasná úprava a nie je povinnosťou súdu vykonať dokazovanie, súd rozhoduje na základe podkladov predložených navrhovateľom. Keďže ide o predbežnú úpravu, rozhoduje sa bez vykonania dôkazov, na základe predbežných predpokladov a podmienok, ktoré musia byť splnené. Dokazovanie sa vykonáva až v konaní vo veci samej, preto odvolací súd rozhodol na základe podkladov predložených navrhovateľom. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy, ak je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľov v spore. Predmetom konania, v ktorom sa domáha navrhovateľ vydania predbežného opatrenia je návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorý uzavrel F. Z. s odporkyňou - darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 24.11.2011. Navrhovateľ sa v návrhu na vydanie predbežného opatrenia domáhal jeho vydania na tom skutkovom základe, že na liste vlastníctva sporenej nehnuteľnosti, ktorej sa právny úkon týka je vyznačená plomba, ktorá nasvedčuje tomu, že konanie odporkyne smeruje k prevodu jej vlastníckeho práva k bytu na tretiu osobu, v dôsledku ktorého konania odporkyne je nemožnosť uspokojenia pohľadávky navrhovateľa zo spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na byte. Z konania odporkyne je zrejmé, že odporkyňa sa zbavuje svojho majetku, čo má podstatný vplyv na možnosť navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku z odporovateľného právneho úkonu. Svojim návrhom sa navrhovateľ domáhal zdržať sa akéhokoľvek scudzovania a zaťažovania, a to čo i len čiastočného, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na byte č. 20, vchod Z. X, D.Y. Z. na X. A. na Z. X.. Č.. X v Bratislave v bytovom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na pozemkoch, parcela registra „C“, s parcelným číslom XXXX V. XXXX, ktorý je zapísaný Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na liste vlastníctva číslo XXXX vydanom pre katastrálne územie Petržalka a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z listu vlastníctva Č.. XXXX Katastra nehnuteľností pre okres Bratislava V , obec Bratislava - m. č. Petržalka, katastrálneho územia Petržalka, že vlastníkom bytu v Bratislave na Z. X X.A.. N. Č.. XX je odporkyňa v to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1. Je nesporné, že každé jedno rozhodnutie súdu, musí byť aj vykonateľné. Predmetné konanie je návrhovým konaním. Z tohto dôvodu o tom aký návrh účastník - navrhovateľ podá však rozhoduje on sám. Vzhľadom na uvedené vyššie je nesporné, že samotný návrh na vydanie predbežného opatrenia odporuje listu vlastníctva. Odporkyňa na predmetnej nehnuteľnosti nevlastní spoluvlastnícky podiel v 1, ale je výlučnou vlastníčkou celej predmetnej nehnuteľnosti, teda vlastní ju v rozsahu 1/1. Preto návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby sa odporkyňa zdržala akéhokoľvek scudzovania a zaťažovania, a to čo i len čiastočného, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 odporuje hmotnoprávnym podmienkam návrhu. Ak petit návrhu odporuje hmotnoprávnym podmienkam, nie je možné takému návrhu vyhovieť. Súd prvého stupňa preto postupoval nesprávne, ak vydal predbežné opatrenie s výrokom, ktorý odporoval hmotnoprávnym podmienkam návrhu. Ak by aj návrh spĺňal predpoklady riadneho hmotnoprávneho návrhu odvolací súd poukazuje na to, že predmetom danej veci je neúčinnosť právneho úkonu. Pre jeho úspešnosť je predpoklad, že dlžník, ktorým právnym úkonom previedol svoj majetok na odporkyňu, nemá iný zistiteľný majetok. Navrhovateľ tieto skutočnosti síce neudáva, ale zo samotného návrhu vyplýva, ako aj z pripojených listín, že dlžník zdedil po svojej matke majetok v hodnote 10.126,45 Eur (305.069,30 Sk). Súd prvého stupňa sa však touto skutočnosťou pri vydaní predbežného opatrenia nezaoberal, ktorá skutočnosť mohla mať vplyv na prípadné vydanie predbežného opatrenia a tým obmedzenie vlastníckeho práva odporkyne. Ak by aj vyplývalo predbežne z návrhu, že dlžník okrem majetku, ktorý previedol na odporkyňu nemá žiaden iný zistiteľný majetok, neboli naplnené predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia. Tvrdenia súdu prvého stupňa, že odporca má vymáhateľnú pohľadávku voči F. Z., ako aj, že odporkyňa koná kroky, ktoré smerujú k prevodu vlastníckeho práva k bytu na tretiu osobu, čím bude ohrozený výkon rozhodnutia v prípade uspokojenia pohľadávky sa nezakladajú na pravde. Vo veci rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 11 C 51/2011 - 191 bolo podané odvolanie. Vec je v súčasnosti v štádiu odvolacieho konania na Krajskom súde v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. 5 Co 335/2012 a na Krajský súd vec napadla dňa 24.7.2012. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné považovať pohľadávku, voči ktorej by bolo možné viesť výkon rozhodnutia. Taktiež nebolo preukázané, že by odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť chcela predať a tieto skutočnosti neboli preukázané, ani v priebehu odvolacieho konania. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivosti osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení udávaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať konfrontáciami s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. V prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok petitu návrhu navrhovateľ tak dostatočne spoľahlivo neosvedčil existenciu základných rozhodujúcich skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana v základnom konaní vo veci samej. Nebol teda osvedčený základný predpoklad nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením predbežného opatrenia dočasne upraviť pomery účastníkov konania obmedzením nakladaním s nehnuteľnosťami a vlastníckymi právami odporcu k ním a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu podľa § 220 O. s. p. zamietol. Odvolací súd sa v odvolacom konaní (ak by boli splnené podmienky riadneho návrhu) už ani nemohol zaoberať tvrdeniami navrhovateľa o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré skutočnosti uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu, lebo neboli tieto dôvody súčasťou návrhu a súd prvého stupňa ich ani neskúmal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.