Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609010109 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1609010109.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Denisy Meszárosovej, v trestnej veci obžalovaného D. X., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Malackách sp. zn. 1T/57/2009 z 18.01.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája 2012 v Bratislave takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti a to vo výroku o uložení trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku, ktorým bol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenému D. O.. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný D. X., nar. XX.XX.XXXX v Z. I., trvale bytom Q., G.. A. XX/ XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody o d s u d z u j e za skutky 1./,2./ napadnutého rozsudku podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 / štrnásť/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa súčasne zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/32/2011 z 03.10.2011, právoplatný dňa 11.11.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad; Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný D. X. zaväzuje uhradiť poškodenému D. O., nar. XX.XX.XXXX bytom A.Š. XX, Bratislava škodu vo výške 371,- eur. Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Malackách sp. zn. 1T 57/2009 z 18.01.2012 bol obžalovaný D. X. uznaný za vinného v bode 1/, 2/ z pokračujúceho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., v bode 3 z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a v bode 4 z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. na tom skutkovom základe, že 1. Podľa obžaloby č. 1 Pv 111/09 dňa 22.01.2009 v čase o 22,45 h na štátnej ceste v meste Malacky na ulici Generála M. R. Štefánika v smere v centra riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120, modrej farby, ev. č. F.-XXXAB, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia pz Malacky, ktorá následnou kontrolou zistila, že riadil osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3 T 51/06 zo dňa 12.09.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2006 uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu troch rokov, do ktorej sa mu nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody od 31.12.2006 do 30.10.2008, 2. Podľa obžaloby č. 1Pv XXX/XX dňa 05.02.2009 v čase o 14,45 h na štátnej ceste v meste Stupava na Lipovej ulici riadil osobné motorové vozidlo zn. Mitsubishi Lancer, ev. č F.- XXXAS, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Stupava, ktorá následnou kontrolou zistila, že riadil osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 51/06 zo dňa 2.09.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2006 uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu troch rokov, do ktorej sa mu nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody od 30.12.2006 do 30.10.2008, 3. Podľa obžaloby č. 1Pv 385/08 obvinený D. X. spolu s trestne zodpovednou osobou E.I. v čase od 18.00 h dňa 15.12.2005 do 08.30 h dňa 16.12.2005 v Bratislave medzi mestskou časťou Lamač a Záhorskou Bystricou v chatovej oblasti Podkerepušky na príjazdovej ceste medzi 6 a7 uličkou odcudzil tam zaparkované motorové vozidlo zn. Mitsubishi Galant, zelenej metalízy, EČ: B tak, že spolu ho odtiahli lanom pomocou motorového vozidla zn. Ford patriaceho D. X., pričom E.I. sedel vo vozidle zn. Ford a D. X. sedel v odcudzenom motorovom vozidle zn. Mitsubishi Galant, pričom toto odtiahli do Záhorskej Bystrice na Košického ulicu, čím poškodenému P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, okres Ž. na O., spôsobili škodu krádežou vo výške 10.000,- Sk (331,94 €), 4. Podľa obžaloby č. 1Pv 385/08 obvinený D. X. v čase od 16.15 h dňa 17.11.2006 do 09.00 h dňa 18.11.2006 vylomil v oblasti zámku dvere do záhradkárskej chatky na parcele č. 1226/1 v rekreačnej oblasti Nová Hora v k.ú. mesta Stupava a odcudzil znej televízor zn. Merkúr v hodnote 300,- Sk (9,96 €), elektrický ohrievač v hodnote 1.500,- Sk ( 49,79 €), zimné oblečenie bunda a rukavice spolu v hodnote 3.000,- Sk ( 99,58 € ), ďalej odstránil visiace zámky na dvoch betónových garážach pri uvedenom pozemku a odcudzil z nich malotraktor zn. T4K14, dvojkolesovú vlečku, kosačku zn. MF, motorovú striekačku, autobatériu spolu v hodnote 57.000,- Sk (1.892,05 €), 10 litrov benzínu v hodnote 375,- Sk (12,45 €), 2 ks záhradných lavičiek v hodnote 2.000,- Sk (66,39 €), čím D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom B., A. XX, spôsobil celkovú škodu krádežou vo výške 68.175,- Sk (2.263,- € ) Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/ a § 37 písm. m/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestnej činnosti z obžaloby č. 1 Pv 385/08, s poukazom na rozsudok na Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 10/2004 zo dňa 29.05.2007. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Č.. XX, Bratislava škodu vo výške 2.263,- €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Č.. XX, Bratislava odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej pätnásťdňovej lehote od jeho oznámenia, dňa 30.1.2012 podal odvolanie obžalovaný D. X.. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že bol odsúdený aj v inej veci za prečin krádeže na tri roky nepodmienečne a tiež za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia na 6 mesiacov nepodmienečne. Preto nesúhlasí, aby bol odsúdený dvomi rozsudkami, s poukazom, že Okresný súd Malacky pod sp. zn. 0T 32/2011 vydal trestný rozkaz pre rovnaký prečin marenia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorým bol odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v súčasnosti vykonáva. Rovnako poukázal aj na doručený mu trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 167/2011, taktiež pre prečin marenia a bol mu uložený ďalší trest vo výmere 14 mesiacov nepodmienečne. Má za to, že týmito troma samostatnými rozsudkami bol odsúdený neprimerane a žiada, aby Krajský súd v Bratislave mu uložil súhrnný trest. Prostredníctvom obhajcu doplnil odvolanie v tom smere, že odvolanie smeruje proti uloženému trestu odňatia slobody, ako aj proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému náhradu škody s tým, že bližšie dôvody odvolania podrobne rozvedie po obdržaní písomného vyhotovenia rozsudku. Počas odvolacieho konania obhajca obžalovaného doplnil dôvody odvolania v tom smere, že pokiaľ odvolaním napadol výmeru uloženého trestu namietal, že prvostupňový súd neposúdil objektívne všetky okolnosti ovplyvňujúce výmeru trestu, nedostatočne zohľadnil správanie obžalovaného po čine, hlavne jeho okamžité doznanie bezprostredne po spáchaní prečinu, ktoré vlastne zľahčoval tým, že bol prichytený priamo pri čine, keď z miesta činu sa nepokúšal ujsť, resp. rýchlo si presadnúť na miesto spolujazdca a tvrdiť, že vozidlo neriadil a že od počiatku vyšetrovania spolupracoval. Podľa jeho názoru okresný súd precenil hlavne jeho recidívu, neprihliadol, že pri trestnej činnosti nedošlo k ublíženiu na zdraví iných osôb a ani k majetkovej škode a i keď tieto skutočnosti nie sú v zmysle zákona poľahčujúcimi, súd pri stanovení výmery trestu ich mal zohľadniť. Preto je presvedčený, že okresný súd kládol nadmieru dôraz na priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák., hoci by v dostatočnej miere prihliadol aj k okolnostiam poľahčujúcim podľa § 36 Tr. zák. Uviedol, že obžalovaný nepopiera, že sa dopustil v minulosti i inej trestnej činnosti. Snaží sa viesť riadny život, nemá domov, nepoberá žiadne dávky hmotnej núdze a začlenenie do spoločnosti je pre neho ťažšie, ako pre iné osoby vracajúce sa z výkonu trestu. Toto ťažšie začlenenie mu nemôže priťažovať, že uložený trest nemal na neho výchovný vplyv, ale dôsledne skúmať okolnosti za ktorých k nim dochádza. Po všetkých pobytoch vo väzniciach by chcel teraz konečne viesť riadny život, ku ktorému má nepomerne vyššiu šancu v letnom období, kedy si môže ľahšie získať peniaze brigádnicky, sezónnymi prácami, lacným ubytovaním v autokempingu, v stanoch, resp. na vysokoškolských internátoch. S registrom trestov je pre neho obtiažne zohnať si prácu v riadnom pracovnom pomere. Pokiaľ by odvolací súd potvrdil uložený šesťmesačný nepodmienečný trest odňatia slobody, prepustený bude na slobodu začiatkom decembra, kedy s poukazom na vyššie uvedené argumenty bude mať ťažšie podmienky na poctivé uživenie. Žiadal preto uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ odvolaním namietol aj výrok o náhrade škody spresnil, že okresný súd pri stanovení výšky škody nevzal vôbec do úvahy, že niektoré z ukradnutých vecí, ak nie všetky, svedkyňa M. V. polícii vydala tak, ako je uvedené v obžalobe, išlo o malotraktor s dvojkolesovým vozíkom, dve lavice, striekačka a ďalšie veci, ako vyplýva zo zoznamu zaistených vecí. Okresný súd sa vyčíslením škody bližšie nezaoberal, pričom obžalovaný nenapáda vznik škody a ani že ju spôsobil, ale napáda výšku škody tak, ako bola vyčíslená v napadnutom rozsudku. Žiadal preto, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a náhrady škody, uložil mu miernejší trest a nižšiu náhradu spôsobenej škody. Na verejnom zasadnutí senátu odvolacieho súdu, ktoré sa konalo na základe § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti poškodených P. A. a D. O., na ktorom bolo doplnené dokazovanie oboznámením pripojených spisov Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T 32/2011, Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 167/2011, ako aj oboznámením aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovaného, obhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov odvolania a navrhol krajskému súdu, aby zvážil, či pre spoločnosť bude prospešnejšie, či obžalovaný bude na slobode alebo vo väzení. Poukázal, že obžalovaný je ochotný v bode 4/ poškodenému O. uhradiť škodu 1000,- eur. Žiadal, aby obžalovanému bol uložený podmienečný trest a znížil výrok o zaviazaní obžalovaného k náhrade škody poškodenému O., vzhľadom k tomu, že časť odcudzených vecí bola poškodenému vrátaná. Prokurátorka krajskej prokuratúry rozhodnutie o treste ponechala na úvahu súdu. Obžalovaný D. X. záverom oľutoval, čo spáchal a vyslovil ochotu z brigád uhradiť spôsobenú škodu. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd zistil pritom, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, nakoľko zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné čiastočne zrušiť pre chyby v odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku z dôvodu, že bolo porušené ustanovenie Trestného zákona (§ 321 ods.1 písm. d/ Tr. por.) a rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom (§ 321 ods.1 písm. f/ Tr. por.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného, ktoré smerovalo len čo do výroku o uloženom treste a výroku o zaviazaní k náhrade škody a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku. Napokon obžalovaný ani nenamietal konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Predovšetkým odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd správne podľa § 21 ods. 3 Tr. por. uznesením z 22.6.2010 spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie s predmetnou vecou aj trestnú vec vedenú na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 3T 76/2010 a následne ďalším uznesením z 18.1.2012, postupom podľa § 21 ods. 1 Tr. por., trestnú vec spoluobvineného L. J. vylúčil zo spoločného konania, ktorú spojil s ďalšou trestnou vecou vedenou na tom istom okresnom súde. Následne prvostupňový súd prejednával na hlavnom pojednávaní dňa 18.1.2012 len skutky týkajúce sa obžalovaného D. X. na základe dvoch obžalobných návrhov Okresnej prokuratúry Malacky, sp. zn. 1Pv 111/09 z 25.3.2009 ( skutky 1,2 rozsudku ) a 1Pv 385/08 z 21.5.2010 ( skutky 3,4 rozsudku). Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaný D. X. urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 18.1.2012 vyhlásenie o priznaní viny zo všetkých žalovaných skutkov podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., súd druhého stupňa preskúmal i zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd, podobne ako okresný súd, nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obidvoch obžalobách a preto priznanie viny obžalovaným D. X. považoval za logický dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobách. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny. Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať, meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku a v tejto časti obžalovaný D. X. nemal ani právo podať odvolanie. Napokon jeho odvolanie smerovalo len proti výroku o treste a výške jeho zaviazania k náhrade škody poškodenému D. O.. Vzhľadom k tomu sa odvolací súd, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe súdu prvého stupňa, v súvislosti s vyhlásením obžalovaného D. X. a jeho prijatím a následného uznania viny podľa obidvoch obžalôb, nezaoberal z hľadiska nesprávnosti skutkových a právnych záverov v napadnutom rozsudku a zaoberal sa len výrokom o treste. Prvostupňový súd však pochybil, keď pred svojim rozhodnutím si neaktualizoval odpis registra trestov obžalovaného, nakoľko ak by tak urobil, zistil by, že okrem štrnástich záznamov v odpise registra trestov, ktoré mal k dispozícii ešte zo dňa 6.2.2009 z vyšetrovacej časti spisu, má ešte ďalšie odsúdenie a to Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T 32/11, na základe trestného rozkazu z 3.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.11.2011 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorým bol obžalovaný D. X. odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd si preto sám pripojil predmetný spis, pričom z neho zistil, že obžalovaný D. X. bol vyššie uvedeným trestným rozkazom odsúdený pre rovnaký prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, že napriek rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách, OR PZ v Malackách, sp. zn. ORP- P-483/MA-DI-OBCP-2011 z 22.9.2011 právoplatného dňa 22.9.2011, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 222 ods. 1 písm. c/, j/, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 500 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov, ktorý začal plynúť právoplatnosťou predmetného rozhodnutia dňa 29.9.2011 o 23.20 hod. viedol po hlavnej ulici v Stupave ako vodič osobné motorové vozidlo značky BMW, ev.č. SC XXX C., pričom bol kontrolovaný hliadkou OR PZ v Malackách. Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd z tohto spisu ďalej zistil, že predmetné uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvinenému oznámené 30.9.2011. Z pohľadu skúmania súbehu stíhanej trestnej činnosti a predmetného odsúdenia trestného rozkazu Okresným súdom Malacky sp. zn. 0T 32/2011 odvolací súd zistil, že ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť vo viacčinnom súbehu s predmetnou, teraz prejednávanou vecou skutkov v bode 1/ a 2/ napadnutého rozsudku. Obvinenému bolo po začatí trestného stíhania uznesenie o vznesení obvinenia z 19.2.2009 v tejto veci oznámené 9.3.2009. Vzhľadom na dátum spáchania jednotlivých skutkov vyššie uvedeného právoplatného odsúdenia, v porovnaní so stíhanou trestnou činnosťou v bodoch 1./ a 2./ vyplýva, že ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pri ktorej bolo treba ukladať obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na zásady pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Z toho dôvodu musel krajský súd v Bratislave zrušiť napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti, vo výroku o uloženom treste za skutky v bodoch 1./ a 2./ a sám ukladať obžalovanému súhrnný trest a to za všetky spáchané trestné činy, ktoré sa zbiehali. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 42 ods.1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Podľa § 321 ods.1 písm. d/, f/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods.2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody. Pri predmetnom prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu odňatia slobody až na 2 roky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal uvedený prečin skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, mal sa mu ukladať súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu ( §41 ods. 1 Tr. zák.). Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal uvedený prečin skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený (v danom prípade doručený) vyššie uvedený trestný rozkaz Okresným súdom Malacky sp. zn. 0T 32/2011, ktorý aj nadobudol právoplatnosť 11.11.2011, za iný rovnaký prečin, musel sa mu ukladať súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu ( §41 ods. 1 Tr. zák.). Uvedený trestný rozkaz Okresného súdu Malacky bol obžalovanému doručený 2.11.2011, čo je rozhodný moment pre okolnosť posúdenia účinku vyhlásenia rozsudku z pohľadu ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko podľa § 353 ods. 6 Tr. por. trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Z tohto hľadiska preto bolo potrebné obžalovanému opätovne ukladať jeden trest za obidva skutky, t.j. aj za vyššie uvedený prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu, keď podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. - ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Pri ukladaní súhrnného trestu odvolací súd dôsledne zvažoval všetky vyššie uvedené hľadiská pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák. Zistil tak, že obžalovanému možno priznať len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Na druhej strane u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený. Všetky tieto priťažujúce a poľahčujúce okolnosti sa vzťahovali na všetky zbiehajúce sa prečiny. Senát krajského súdu následným zákonným postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvyšoval dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby zákonného ustanovenia ( § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. ) o jednu tretinu, čo je 8 mesiacov a horná hranica trestnej sadzby ostala 2 roky. V tomto rozpätí bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest, rešpektujúc tak aj vetu druhú ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák., že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (skorším právoplatným trestným rozkazom) a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní štrnásť mesiacov nepodmienečne. Odvolací súd pritom vychádzal najmä z osoby obžalovaného, ktorý napriek jeho veku, má už 14 záznamov v registri trestov, pričom ide o rôznorodú trestnú činnosť. Ide teda o recidivistu, ktorý naposledy vyšiel z výkonu trestu odňatia slobody 30.10.2008, teda predmetnej trestnej činnosti sa dopustil krátko po odpykaní posledného nepodmienečného trestu odňatia slobody a preto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov považoval za primeraný a dostatočný na potrestanie obžalovaného a súčasne aj na jeho prevýchovu a nápravu. Odvolací súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Obžalovaný je recidivistom na páchanie rôznorodej trestnej činnosti a uložený trest preto dôsledne vychádza zo zásad pre ukladanie trestov zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže zrušením výroku o treste bolo potrebné zrušiť aj výrok o spôsobe jeho výkonu, v súlade so zákonom bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zodpovedajúce ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Rovnako tak bolo potrebné podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušiť aj výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/32/2011 z 03.10.2011, právoplatný dňa 11.11.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, pretože sa ukladal súhrnný trest. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní poukázal aj na trojročné odsúdenie, pravdepodobne mal na mysli rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T 10/04 z 29.5.2007, ktoré považoval za neprimerané, v tomto smere odvolací súd dodáva, že ide o právoplatné odsúdenie, ktoré nie je možné preskúmavať v tomto konaní. Pokiaľ mal na mysli odvolateľ prípadné ukladanie súhrnného trestu k tomuto odsúdeniu, toto neprichádzalo do úvahy, nakoľko teraz prejednávané skutky sú z pohľadu uvedeného odsúdenia recidívou obžalovaného. Pokiaľ ide o vydaný trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 167/2011 vydaný dňa 26.10.2011 a obžalovanému doručený 13.1.2012, obžalovaný D. X. však proti tomuto trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote (18.1.2012) odpor, zo zákona bol trestný rozkaz zrušený a vo veci bude prebiehať riadne súdne konanie, ku ktorému však doposiaľ nedošlo. Odvolací súd zistil dôvodnosť odvolacej námietky obžalovaného, aj pokiaľ ide o namietaný výrok v rámci adhézneho konania, keď bol zaviazaný k náhrade škody poškodenému D. O. vo výške 2.263,- eur. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že ešte v prípravnom konaní boli poškodenému D. O. vrátené odcudzené veci a to malotraktor, kosačka, vlečka, batéria a z odcudzených lavíc len dve dosky (ďalšie vrátené veci neboli predmetom obžaloby, ani právoplatného skutku v bode 4/ rozsudku). Odvolací súd, vychádzajúc z uznanej viny obžalovaného v bode 4/, pri ktorom hodnota odcudzených vecí bola stanovená odborným vyjadrením zistil, že uvedené vrátené veci, vychádzajúc z odborného vyjadrenia, boli v celkovej sume 1.892,- eur. Preto pochybil prvostupňový súd, keď vychádzajúc z celkovej hodnoty odcudzených veci, za ktoré bol obžalovaný uznaný za vinného v bode 4/ rozsudku, neodrátal hodnotu vrátených vecí. Toto pochybenie preto napravil sám odvolací súd tak, že zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku, ktorým bol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenému D. O. a sám podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného D. X. zaviazal uhradiť poškodenému D. O. škodu len vo výške 371,- eur., ako rozdiel medzi škodou uznanou v bode 4./ napadnutého rozsudku a vrátenými vecami (2.263,- € - 1.892,-€ = 371,-€). Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zostal nedotknutý. Na základe vyššie uvedených úvah a na základe odvolania obžalovaného, odvolací súd v trestnej veci obžalovaného D. X. rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal krajský súd dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti a to vo výroku o uložení trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku, ktorým bol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenému D. O.. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný D. X., nar. XX.XX.XXXX v Z. I., trvale bytom Q., G.. A. XX/ XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody o d s u d z u j e za skutky 1./,2./ napadnutého rozsudku podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 / štrnásť/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa súčasne zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/32/2011 z 03.10.2011, právoplatný dňa 11.11.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad; Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný D. X. zaväzuje uhradiť poškodenému D. O., nar. XX.XX.XXXX bytom A. XX, Bratislava škodu vo výške 371,- eur. Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.