Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/275/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609207611 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1609207611.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : Obec Mariánka, Mariánka, Školská č. 22, proti odporcom : 1./ Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková č. 36, zastúpený Advokátskou kanceláriou BOLLARDT, s.r.o, Bratislava, Štúrova č. 4 2./ K.. G.. I. D., Q.., J. C., J. Č.. XXX/XX, zastúpený JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom v Bratislave, Riečna č. 2, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa a odporcu 1./ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4 C 491/2009-113 zo dňa 11. apríla 2012 a na odvolanie odporcu 2./ proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 4 C 491/2009-111 zo dňa 2. mája 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z m e ň u j e tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Napadnuté uznesenie č.k. 4 C 491/2009-111 zo dňa 2. mája 2012 v časti povinnosti odporcu 2./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 15,-€ p o t v r d z u j e a časti povinnosti odporcu 2./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,-€ z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 100,-€ z a m i e t a. Odporcovi 1./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že Obec Marianka je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Malacky, obec Marianka, k.ú. Marianka, vedených Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky, a to: pozemku s parc. č. XXX/X vo výmere 1.687 m2, zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXXX, pre okres Malacky, obec Marianka, katastrálne územie Marianka, druh pozemku orná pôda, parcela registra E; spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na pozemku s parc. č. XXX/X, v celkovej výmere 1.608 m2, (prislúchajúci podiel vo výmere 804 m2,), zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXXX, pre okres Malacky, obec Marianka, katastrálne územie Marianka, druh pozemku orná pôda, parcela registra E; spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/14 na pozemkoch s parc. č. XXX/ X, v celkovej výmere 1.320 m2 a s parc. č. XXX/X v celkovej výmere 1.302 m2, (prislúchajúci podiel na pozemku s parc. č. XXX/X vo výmere 94 m2, a na pozemku s parc. č. XXX/X vo výmere 93 m2,) zapísané na liste vlastníctva Č.. XXX pre okres Malacky, obec Marianka, katastrálne územie Marianka, druh pozemkov orná pôda, parcela registra E. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporca 1./ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 99,50 € za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 416,86 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Č. XXXXXXXXXX/XXXX a návrh v časti smerujúcej voči odporcovi 2./ prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 490 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv, t.j. do 18.2.1981, ustanoveniami § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď uviedol, že citovaný zákon nadobudol účinnosť dňom 1.5.1991 a uvedeným dňom prešli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva obce Marianka priamo zo zákona. Odporca namietal, že na strane kupujúceho v časti zmlúv vystupuje čsl. štát zastúpený Okresným národným výborom Bratislava-vidiek („ONV Bratislava-vidiek“), ktorý je zastúpený Miestnym národným výborom Marianka („MNV Marianka“), organizáciou nadobúdajúcou sporné pozemky (resp. časť z nich) do štátneho socialistického vlastníctva mal teda byť ONV Bratislava-vidiek a nie MNV Marianka a orgánom schvaľujúcim sporné zmluvy teda mal byť nadriadený národný výbor ONV Bratislava- vidiek, ktorým bol Západoslovenský krajský národný výbor so sídlom v Bratislave. Z tohto dôvodu nadobudnutie sporných pozemkov čsl. štátom nebolo riadne schválené a sporné zmluvy nenadobudli nikdy účinnosť. K tejto námietke prvostupňový súd uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetom prevodu bola poľnohospodárska pôda - roľa, les. Ustanovenie § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv výslovne pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku vyžadovalo súhlas okresného národného výboru. Táto podmienka splnená bola, zmluvy teda boli uzatvorené platne a nadobudli účinnosť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania a to súdny poplatok za podaný návrh bol zaplatený vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 416,86 €. Čo sa týka trov právneho zastúpenia uviedol, že právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy z hodnoty predmetu sporu vo výške 267.800,- €, keď hodnota jedného úkonu je vo výške 957,73 €. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetom sporu bolo určenie práva, súd priznal za jeden úkon právnej služby hodnotu 1/13 výpočtového základu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odmenu advokátovi teda priznal za nasledovné úkony právnej a to prevzatie a príprava zastúpenia - 53,49 € + režijný paušál 6,95 €; návrh na začatie 11.11.2009 - 53,49 € + režijný paušál 6,95 €; písomné vyjadrenie zo dňa 27.07.2010 - 55,49 € + režijný paušál 7,21€; pojednávanie dňa 05.03.2012, odročené bez prejednania veci - 14,67 € + režijný paušál 7,63 €; pojednávanie dňa 11.04.2012-58,69 € + režijný paušál 7,63 €. Odmena za právne služby spolu s 20 % DPH predstavuje sumu 326,64 €. Ďalej prvostupňový súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za premeškaný čas vo výške 76,26 € podľa § 17 vyhlášky č.655/2004 Z.z. (1 x polhodina v roku 2012 á 12,71 € - dňa 05.03.2012-1,5 hodiny, dňa 11.04.2012-1,5 hodiny, t.j. strata času 3 hodiny = 6 polhodín x 12,71 € = 76,26 €) a náhradu cestovných nákladov podľa § 16 vyhlášky 655/2004 Z.z. a to za jazdu dňa 05.03.2012 Bratislava - Malacky - Bratislava = 40 km x 2 = 80 km, spotreba paliva 5,81/100 km, spotreba paliva celkom 4,408 litrov paliva, benzín 95 N á 1,584 €/1, cena paliva: 6,98 € a jazdu dňa 11.04.2012 Bratislava - Malacky - Bratislava = 40 km x 2 = 80 km, spotreba paliva 5,81/100 km, spotreba paliva celkom 4,408 litrov paliva benzín 95 N á 1,584 €/1, cena paliva: 6,98 €. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca 1./. Navrhovateľ svojím odvolaním žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti tak, že jeho právnemu zástupcovi priznáva trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške. Namietal, že súd určil trovy právneho zastúpenia v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“). Z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že tarifnú odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu je potrebné priznať iba v prípadoch, kedy nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Súd však v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, ani akými úvahami sa pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia riadil. Vzhľadom na uvedené je rozsudok v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách právneho zastúpenia neodôvodnený, čo spôsobuje jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť. Navyše, neodôvodnené rozhodnutie je v priamom rozpore s ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, ktoré možno aplikovať iba na prípad, ak hodnotu veci alebo práva nemožno vyjadriť v peniazoch. Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam, ktorých hodnotu je možné bezpochyby vyjadriť v peniazoch na základe ceny pozemkov v danej oblasti (z ceny pre daný druh pôdy v danej oblasti). Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno aplikovať ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, ale je potrebné pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzať z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že pri vyčíslení trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať z hodnoty podielu na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu. Priemerná cena pozemkov v Marianke predstavuje minimálne 100 €/1m2, tak ako to vyplýva aj z doložených dokladov. Hodnota podielu na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu, predstavuje sumu vo výške 267.800,-€ na základe čoho bola vyčíslená aj hodnota jedného právneho úkonu v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky sumu vo výške 957,73 €. Odporca 1./ žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že neprizná navrhovateľovi náhradu trov konania. Mal za to, že prvostupňový súd mal na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že k.ú. Marianka bol v roku 2000 schválený register obnovenej evidencie pozemkov (v zmysle ust. zákona č. 180/1995 Z.z.), pričom navrhovateľ mal možnosť v uvedenom správnom konaní preukázať svoje vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom sporu, keďže zmluvy, na základe ktorých prvostupňový súd rozhodol o vlastníckom práve navrhovateľa, mal už v tom čase navrhovateľ k dispozícii. Uplatnenie vlastníckeho práva navrhovateľom v uvedenom správnom konaní by bolo podstatne jednoduchšie a menej nákladné. Navrhovateľ bol však v čase konania o obnove evidencie pozemkov nečinný a možnosti preukázať svoje vlastnícke právo nevyužil. On ako odporca v konaní vystupoval len ako osoba zastupujúca nezistených vlastníkov. Jeho právomoci pri zastupovaní nezistených vlastníkov a pri nakladaní s poľnohospodárskymi pozemkami v ich vlastníctve sú presne stanovené zákonom č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a on nemohol riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou uzatvorením dohody s navrhovateľom. Je teda nepochybné, že nezavinil to, že navrhovateľ bol nútený podať návrh na určenie vlastníckeho práva súdom a že nemal možnosť dohodnúť sa s navrhovateľom mimosúdne. K odvolaniu odporcu 1./ sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že sa podaným návrhom úspešne domáhal určenia vlastníckeho práva, ktoré je nepremlčateľné, dôvody uvádzané odporcom 1./ nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania by bolo v rozpore aj so základným právom na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je aj to, že účastník konania, ktorý v spore uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Mal teda za to, že nie sú splnené základné zákonné predpoklady na rozhodnutie súdu v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a preto žiadal, aby odvolací súd odvolaniu odporcu 1./ nevyhovel a o trovách konania rozhodol v zmysle jeho podaného odvolania. Odporca 1./ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1./ je dôvodné a z tohto dôvodu potom odvolanie navrhovateľa dôvodné nie je. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní úspešný navrhovateľ - obec sa s poukazom na ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa domáhal voči neúspešnému odporcovi 1./ - Slovenskému pozemkovému fondu ako správcovi nehnuteľností vo vlastníctve štátu v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom určenia vlastníckeho práva. Vzhľadom na takto špecifické konanie je potom dôvodná námietka odporcu 1./, že ak v k.ú. Marianka bol v roku 2000 schválený register obnovenej evidencie pozemkov (v zmysle ust. zákona č. 180/1995 Z.z.), navrhovateľ mal možnosť v uvedenom správnom konaní preukázať svoje vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom sporu, keďže zmluvy, na základe ktorých prvostupňový súd rozhodol o vlastníckom práve, mal už v tom čase navrhovateľ k dispozícii. Ak navrhovateľ bol v čase konania o obnove evidencie pozemkov nečinný a možnosti preukázať svoje vlastnícke právo nevyužil, je možné aby sa domáhal svojho vlastníckeho práva len v súdnom konaní, keď spor o vlastníctvo medzi štátom a obcou nemožno riešiť opravou údajov katastra podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ani o rozpor s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, ani o rozpor s výsledkami revízie údajov katastra, ale o rozdielny právny názor štátu a obce na otázku prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti z vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý môže znamenať zmenu v osobe vlastníka. (Pozri Rozsudok NS SR z 31. júla 2007, sp. zn. 3 Sž-o-KS 109/2006). Za daného stavu potom vzhľadom špecifický charakter tohto konania, procesnú situáciu navrhovateľa v konaní, ktorý nevyužil možnosť predísť súdnemu konaniu, ale aj odporcu, ktorého povinnosti pri správe majetku štátu sú stanovené priamo zákonom a mimosúdne riešenie neprichádzalo do úvahy a ako aj na celkové pomery účastníkov (navrhovateľ - obec, odporca - právnická osoba zriadená zákonom, ktorá nie je zriadená na podnikanie) sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú v konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznať a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Napadnutým uznesením č.k. 4 C 491/2009-111 zo dňa 2. mája 2012 prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 15,- € a 100,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 119 ods. 1, 2, § 147a ods. 1 až 6 O.s.p., keď uviedol, že dňa 05.03.2012 sa v predmetnej právnej veci uskutočnilo na tunajšom súde pojednávanie. Odporca 2./ doručil súdu dňa 29.02.2012 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že sa jedná o závažnú právnu problematiku a musí vyhľadať advokátsku kanceláriu na právne zastupovanie. Navrhovateľ si podaním doručeným súdu dňa 19.03.2012 uplatnil právo na zaplatenie sumy 15,- € v zmysle § 147a ods. 1 O.s.p. a v lehote, ktorú vyžaduje ustanovenie § 147a ods. 5 O.s.p., nakoľko sa na pojednávanie riadne dostavil. Ďalej uviedol, že súd odročil pojednávanie na deň 11.04.2012. Dňa 10.04.2012 doručil právny zástupca odporcu 2./ JUDr. Dušan Moravec ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že sa bude počnúc dňom 11.04.2012 nachádzať na plánovanej dovolenke v zahraničí. Žiaden doklad o ceste do zahraničia nedoložil. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 19.04.2012 (teda v lehote podľa ustanovenia § 147a ods. 5 O.s.p.) si uplatnil právo na zaplatenie sumy 100,- €, keďže jeho právny zástupca bol prítomný na pojednávaní. Prvostupňový súd preto odporcovi 2./ uložil povinnosť zaplatiť požadované sumy 15,- € a 100,- €, nakoľko mal za to, že v oboch prípadoch boli splnené podmienky, ktoré vyžadujú ustanovenia § 147a a § 119 O.s.p. V prvom prípade síce odporca 2./ ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní skôr ako tri dni pred pojednávaním a to dňa 29.02.2012 (pojednávanie sa konalo dňa 05.03.2012), avšak neuviedol žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Jeho konštatovanie, že sa jedná o závažnú právnu problematiku a že potrebuje vyhľadať advokátsku kanceláriu na zastupovanie neobstojí ako dôležitý dôvod, nakoľko už dňa 19.10.2011 bol odporcovi 2./ doručený návrh a teda mal dostatok času na zvolenie si právneho zástupcu. Druhé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom dňa 11.04.2012 (podané už prostredníctvom právneho zástupcu odporcu 2./ JUDr. Dušana Moravca) bolo podané až dňa 10.04.2012 a taktiež neobsahoval žiaden dôležitý dôvod. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 2./, keď mal za to, že dôvody pre uloženie povinnosti podľa § 147a O.s.p. nie súd dané a žiadal napadnuté uznesenie ako nedôvodné zrušiť. Uviedol, že po zistení, že účastníci sporu konajúci v rovnakej veci pred ním boli v spore neúspešní, dospel k záveru, že sa musí obrátiť o poskytnutie právnej pomoci na advokátsku kanceláriu. Poskytnutie právnej pomoci je jednoznačne dôležitým dôvodom pre ochranu práv účastníka, pričom zákon účastníkovi neukladá v tejto súvislosti lehotu, ani kedy tak má urobiť. Zastal názor, že stanovisko súdu, že „... obstaranie právnej pomoci advokátskou kanceláriou neobstojí ako dôležitý dôvod“ pre odročenie pojednávania, právne neobstojí rovnako ani konštatovanie, že účastník „.... mal dostatok času na zvolenie si právneho zástupcu.“ Takýto výklad práva je nesprávny a je závažným porušením procesných práv účastníka konania. Rovnako neobstojí odôvodnenie rozhodnutia súdu vo vzťahu k tvrdeniu, že „...druhé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, konanom dňa 11.4.2012 (podané už prostredníctvom právneho zástupcu 2./ JUDr. Dušana Moravca) bolo podané až dňa 10.4.2012 a taktiež neobsahoval žiaden dôležitý dôvod“. Názor prvostupňového súdu je nesprávny, pretože dávnejšie plánovanú a zaplatenú dovolenku na zotavenie na Kapverdských ostrovoch (CABO VERDE) je možné považovať za dôležitý dôvod, naviac, keď jeho právny zástupca o potrebe právneho zastupovania vopred nebol informovaný a právne zastúpenie prevzal v tiesni, do ktorej sa on dostal svojim rozhodnutím o zvolení si právneho zástupcu. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu 2./ písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec aj z hľadiska tohto uznesenia v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2./ je sčasti dôvodné. Podľa § 147a ods. 1 O.s.p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15,-€. Podľa § 147a ods. 2 O.s.p. účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100,-€. Podľa § 147a ods. 3 O.s.p. právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Podľa § 147a ods. 4 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Podľa § 147a ods. 5 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať. Podľa § 147a ods. 6 O.s.p. o práve podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania. Ak dôjde k odročeniu nariadeného pojednávania, na základe žiadosti jedného účastníka, má druhý účastník vystupujúci ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo požadovať od účastníka, kvôli ktorému bolo pojednávanie odročené, sumu 15,-€. Dôvod odročenia pojednávania však musí byť na strane účastníka žiadajúceho o odročenie dôležitý, to znamená taký, ktorý zavinil, alebo ktorý je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila (choroba, neodkladné pracovné povinnosti). Rovnako má toto právo aj účastník, ktorý sa dostavil na pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti účastníka vystupujúceho ako protistrana. V obidvoch prípadoch právo vznikne len za splnenia podmienky, že účastník nesplnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 (oznámenie dôvodu odročenia pojednávania bez zbytočného odkladu a uvedenie všetkých náležitostí žiadosti na odročenie pojednávania) alebo jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola súdu doručená najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Ak účastník, ktorý žiada o odročenie pojednávania oznámil dôvod odročenia pojednávania bez zbytočného odkladu, žiadosť o odročenie obsahovala všetky zákonné náležitosti a bola súdu doručená najneskôr tri dni pred termínom pojednávania, účastníkovi vystupujúcemu ako protistrana nevznikne právo požadovať od tohto účastníka sankciu 15,-€. Za rovnakých podmienok ako v predchádzajúcom prípade účastník, ktorý je zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu na strane advokáta protistrany, má právo požadovať od účastníka ním zastúpeného sumu 100,-€ . Právo na zaplatenie sumy 15,-€ prípadne 100,-€ sa prekluduje (zanikne) v lehote 15 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré bolo odročené. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky na uloženie povinnosti odporcu 2./ v zmysle § 147a O.s.p. zaplatiť navrhovateľovi len sumu 15,-€, keď dňa 05.03.2012 sa v predmetnej právnej veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu 2./, ktorý doručil súdu dňa 29.02.2012 ospravedlnenie neúčasti z dôvodu, že sa jedná o závažnú právnu problematiku a musí vyhľadať advokátsku kanceláriu na právne zastupovanie (t.j. dôležitý dôvod odročenia) a navrhovateľ si podaním doručeným súdu dňa 19.03.2012 uplatnil právo na zaplatenie sumy 15,- € v zmysle § 147a ods. 1 O.s.p. a to v lehote, ktorú vyžaduje ustanovenie § 147a ods. 5 O.s.p., nakoľko sa na pojednávanie riadne dostavil. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú právne irelevantné, keď k odročeniu došlo z dôvodu, ktorý považoval prvostupňový súd za dôležitý, aj keď v odôvodnení napadnutého uznesenia je konštatovaný opak, lebo v prípade neakceptovania ospravedlnenia by prvostupňový súd vo veci riadne pokračoval a konal. V prípade zaplatenia sumy 100,-€ nebolo pojednávanie dňa 11.4.2012 odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu 2./ a jeho právneho zástupcu, ale na tomto pojednávaní bol dokonca vyhlásený napadnutý rozsudok. Návrh v časti smerujúcej voči odporcovi 2./ prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie (č.l. 93 spisu), čo ale nie je dôvodom na uplatnenie sumy 100,-€, keď ako už bolo uvedené, nebola splnená podmienka odročenia pojednávania. Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté uznesenie č.k. 4 C 491/2009-111 zo dňa 2. mája 2012 v časti povinnosti odporcu 2./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 15,-€ v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a časti povinnosti odporcu 2./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,-€ v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 100,-€ zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi 1./ ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.