KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava18. 12. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/275/2012 z 18. 12. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2012, sp. zn. 9Co/275/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1609207611.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/275/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609207611
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1609207611.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : Obec Mariánka, Mariánka, Školská č. 22,
proti odporcom : 1./ Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková č. 36, zastúpený Advokátskou
kanceláriou BOLLARDT, s.r.o, Bratislava, Štúrova č. 4 2./ K.. G.. I. D., Q.., J. C., J. Č.. XXX/XX, zastúpený
JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom v Bratislave, Riečna č. 2, o určenie vlastníckeho práva, na
odvolanie navrhovateľa a odporcu 1./ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4 C 491/2009-113 zo
dňa 11. apríla 2012 a na odvolanie odporcu 2./ proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 4 C 491/2009-111
zo dňa 2. mája 2012 v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z m
e ň u j e tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Napadnuté uznesenie č.k. 4 C 491/2009-111 zo dňa 2. mája 2012 v časti povinnosti odporcu 2./ zaplatiť
navrhovateľovi sumu 15,-€ p o t v r d z u j e a časti povinnosti odporcu 2./ zaplatiť navrhovateľovi
sumu 100,-€ z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 100,-€ z a m i e t a.

Odporcovi 1./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že Obec Marianka je vlastníkom pozemkov
nachádzajúcich sa v okrese Malacky, obec Marianka, k.ú. Marianka, vedených Katastrálnym úradom v
Bratislave, Správou katastra Malacky, a to: pozemku s parc. č. XXX/X vo výmere 1.687 m2, zapísaný
na liste vlastníctva Č.. XXXX, pre okres Malacky, obec Marianka, katastrálne územie Marianka, druh
pozemku orná pôda, parcela registra E; spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na pozemku s parc.
č. XXX/X, v celkovej výmere 1.608 m2, (prislúchajúci podiel vo výmere 804 m2,), zapísaný na liste
vlastníctva Č.. XXXX, pre okres Malacky, obec Marianka, katastrálne územie Marianka, druh pozemku
orná pôda, parcela registra E; spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/14 na pozemkoch s parc. č. XXX/
X, v celkovej výmere 1.320 m2 a s parc. č. XXX/X v celkovej výmere 1.302 m2, (prislúchajúci podiel
na pozemku s parc. č. XXX/X vo výmere 94 m2, a na pozemku s parc. č. XXX/X vo výmere 93 m2,)
zapísané na liste vlastníctva Č.. XXX pre okres Malacky, obec Marianka, katastrálne územie Marianka,
druh pozemkov orná pôda, parcela registra E. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporca 1./ je
povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 99,50 € za zaplatený súdny poplatok a
trovy právneho zastúpenia v sume 416,86 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu navrhovateľa Č. XXXXXXXXXX/XXXX a návrh v časti smerujúcej voči odporcovi 2./
prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 490 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv, t.j. do 18.2.1981, ustanoveniami § 2 ods. 1, 7 zákona



č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď uviedol, že citovaný zákon nadobudol účinnosť dňom 1.5.1991
a uvedeným dňom prešli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva obce Marianka priamo zo zákona.
Odporca namietal, že na strane kupujúceho v časti zmlúv vystupuje čsl. štát zastúpený Okresným
národným výborom Bratislava-vidiek („ONV Bratislava-vidiek“), ktorý je zastúpený Miestnym národným
výborom Marianka („MNV Marianka“), organizáciou nadobúdajúcou sporné pozemky (resp. časť z
nich) do štátneho socialistického vlastníctva mal teda byť ONV Bratislava-vidiek a nie MNV Marianka
a orgánom schvaľujúcim sporné zmluvy teda mal byť nadriadený národný výbor ONV Bratislava-
vidiek, ktorým bol Západoslovenský krajský národný výbor so sídlom v Bratislave. Z tohto dôvodu
nadobudnutie sporných pozemkov čsl. štátom nebolo riadne schválené a sporné zmluvy nenadobudli
nikdy účinnosť. K tejto námietke prvostupňový súd uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že predmetom prevodu bola poľnohospodárska pôda - roľa, les. Ustanovenie § 490 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv výslovne pre zmluvu o prevode
alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku vyžadovalo súhlas okresného národného výboru.
Táto podmienka splnená bola, zmluvy teda boli uzatvorené platne a nadobudli účinnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a priznal v konaní úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania a to súdny poplatok za podaný návrh bol zaplatený vo výške 99,50 €
a trovy právneho zastúpenia vo výške 416,86 €. Čo sa týka trov právneho zastúpenia uviedol, že právny
zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy z hodnoty predmetu sporu vo výške 267.800,- €, keď hodnota
jedného úkonu je vo výške 957,73 €. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetom sporu bolo určenie práva,
súd priznal za jeden úkon právnej služby hodnotu 1/13 výpočtového základu v zmysle ustanovenia § 11
ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odmenu advokátovi teda priznal za nasledovné úkony právnej a
to prevzatie a príprava zastúpenia - 53,49 € + režijný paušál 6,95 €; návrh na začatie 11.11.2009
- 53,49 € + režijný paušál 6,95 €; písomné vyjadrenie zo dňa 27.07.2010 - 55,49 € + režijný paušál
7,21€; pojednávanie dňa 05.03.2012, odročené bez prejednania veci - 14,67 € + režijný paušál 7,63 €;
pojednávanie dňa 11.04.2012-58,69 € + režijný paušál 7,63 €. Odmena za právne služby spolu s 20
% DPH predstavuje sumu 326,64 €. Ďalej prvostupňový súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa
náhradu za premeškaný čas vo výške 76,26 € podľa § 17 vyhlášky č.655/2004 Z.z. (1 x polhodina v
roku 2012 á 12,71 € - dňa 05.03.2012-1,5 hodiny, dňa 11.04.2012-1,5 hodiny, t.j. strata času 3 hodiny
= 6 polhodín x 12,71 € = 76,26 €) a náhradu cestovných nákladov podľa § 16 vyhlášky 655/2004 Z.z.
a to za jazdu dňa 05.03.2012 Bratislava - Malacky - Bratislava = 40 km x 2 = 80 km, spotreba paliva
5,81/100 km, spotreba paliva celkom 4,408 litrov paliva, benzín 95 N á 1,584 €/1, cena paliva: 6,98 € a
jazdu dňa 11.04.2012 Bratislava - Malacky - Bratislava = 40 km x 2 = 80 km, spotreba paliva 5,81/100
km, spotreba paliva celkom 4,408 litrov paliva benzín 95 N á 1,584 €/1, cena paliva: 6,98 €.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ aj odporca 1./.

Navrhovateľ svojím odvolaním žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti
tak, že jeho právnemu zástupcovi priznáva trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške. Namietal, že
súd určil trovy právneho zastúpenia v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“). Z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky
vyplýva, že tarifnú odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu je potrebné priznať iba v prípadoch,
kedy nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Súd však v odôvodnení rozsudku
neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, ani akými
úvahami sa pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia riadil. Vzhľadom na uvedené je rozsudok
v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách právneho zastúpenia neodôvodnený, čo spôsobuje jeho
nezákonnosť a nepreskúmateľnosť. Navyše, neodôvodnené rozhodnutie je v priamom rozpore s ust. §
11 ods. 1 vyhlášky, ktoré možno aplikovať iba na prípad, ak hodnotu veci alebo práva nemožno vyjadriť v
peniazoch. Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam, ktorých
hodnotu je možné bezpochyby vyjadriť v peniazoch na základe ceny pozemkov v danej oblasti (z ceny
pre daný druh pôdy v danej oblasti). Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno aplikovať ust. § 11 ods. 1
vyhlášky, ale je potrebné pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzať z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že pri vyčíslení trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať
z hodnoty podielu na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu. Priemerná cena pozemkov v Marianke
predstavuje minimálne 100 €/1m2, tak ako to vyplýva aj z doložených dokladov. Hodnota podielu na



pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu, predstavuje sumu vo výške 267.800,-€ na základe čoho bola
vyčíslená aj hodnota jedného právneho úkonu v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky sumu vo výške 957,73
€.

Odporca 1./ žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že neprizná navrhovateľovi
náhradu trov konania. Mal za to, že prvostupňový súd mal na rozhodnutie o trovách konania aplikovať
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že k.ú. Marianka
bol v roku 2000 schválený register obnovenej evidencie pozemkov (v zmysle ust. zákona č. 180/1995
Z.z.), pričom navrhovateľ mal možnosť v uvedenom správnom konaní preukázať svoje vlastnícke
právo k pozemkom, ktoré boli predmetom sporu, keďže zmluvy, na základe ktorých prvostupňový súd
rozhodol o vlastníckom práve navrhovateľa, mal už v tom čase navrhovateľ k dispozícii. Uplatnenie
vlastníckeho práva navrhovateľom v uvedenom správnom konaní by bolo podstatne jednoduchšie
a menej nákladné. Navrhovateľ bol však v čase konania o obnove evidencie pozemkov nečinný a
možnosti preukázať svoje vlastnícke právo nevyužil. On ako odporca v konaní vystupoval len ako
osoba zastupujúca nezistených vlastníkov. Jeho právomoci pri zastupovaní nezistených vlastníkov a
pri nakladaní s poľnohospodárskymi pozemkami v ich vlastníctve sú presne stanovené zákonom č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a on nemohol riešiť
vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou uzatvorením dohody s navrhovateľom. Je teda nepochybné, že
nezavinil to, že navrhovateľ bol nútený podať návrh na určenie vlastníckeho práva súdom a že nemal
možnosť dohodnúť sa s navrhovateľom mimosúdne.

K odvolaniu odporcu 1./ sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že sa podaným návrhom úspešne
domáhal určenia vlastníckeho práva, ktoré je nepremlčateľné, dôvody uvádzané odporcom 1./ nemožno
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania.
Nepriznanie náhrady trov konania by bolo v rozpore aj so základným právom na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je aj to, že účastník konania, ktorý v spore uspel,
má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením
tohto základného práva. Mal teda za to, že nie sú splnené základné zákonné predpoklady na rozhodnutie
súdu v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a preto žiadal, aby odvolací súd odvolaniu odporcu 1./ nevyhovel
a o trovách konania rozhodol v zmysle jeho podaného odvolania.

Odporca 1./ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podaných
odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1./ je dôvodné a z tohto dôvodu potom odvolanie navrhovateľa
dôvodné nie je.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva



na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99,
uverejnené ZSP č. 1/2000). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní úspešný navrhovateľ - obec sa s poukazom na ustanovenia
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa domáhal voči neúspešnému odporcovi 1./ - Slovenskému
pozemkovému fondu ako správcovi nehnuteľností vo vlastníctve štátu v zmysle zákona č. 330/1991
Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom určenia vlastníckeho práva. Vzhľadom na takto
špecifické konanie je potom dôvodná námietka odporcu 1./, že ak v k.ú. Marianka bol v roku 2000
schválený register obnovenej evidencie pozemkov (v zmysle ust. zákona č. 180/1995 Z.z.), navrhovateľ
mal možnosť v uvedenom správnom konaní preukázať svoje vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli
predmetom sporu, keďže zmluvy, na základe ktorých prvostupňový súd rozhodol o vlastníckom práve,
mal už v tom čase navrhovateľ k dispozícii. Ak navrhovateľ bol v čase konania o obnove evidencie
pozemkov nečinný a možnosti preukázať svoje vlastnícke právo nevyužil, je možné aby sa domáhal
svojho vlastníckeho práva len v súdnom konaní, keď spor o vlastníctvo medzi štátom a obcou nemožno
riešiť opravou údajov katastra podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností v znení neskorších predpisov, lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou
listinou, ani o rozpor s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, ani o rozpor s výsledkami revízie
údajov katastra, ale o rozdielny právny názor štátu a obce na otázku prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti
z vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov, ktorý môže znamenať zmenu v osobe vlastníka. (Pozri Rozsudok NS SR z 31.
júla 2007, sp. zn. 3 Sž-o-KS 109/2006).

Za daného stavu potom vzhľadom špecifický charakter tohto konania, procesnú situáciu navrhovateľa v
konaní, ktorý nevyužil možnosť predísť súdnemu konaniu, ale aj odporcu, ktorého povinnosti pri správe
majetku štátu sú stanovené priamo zákonom a mimosúdne riešenie neprichádzalo do úvahy a ako aj
na celkové pomery účastníkov (navrhovateľ - obec, odporca - právnická osoba zriadená zákonom,
ktorá nie je zriadená na podnikanie) sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú v
konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznať a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.

Napadnutým uznesením č.k. 4 C 491/2009-111 zo dňa 2. mája 2012 prvostupňový súd zaviazal
odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 15,- € a 100,- €, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 119 ods. 1, 2, § 147a ods. 1 až 6 O.s.p., keď uviedol, že
dňa 05.03.2012 sa v predmetnej právnej veci uskutočnilo na tunajšom súde pojednávanie. Odporca 2./
doručil súdu dňa 29.02.2012 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že sa jedná o závažnú
právnu problematiku a musí vyhľadať advokátsku kanceláriu na právne zastupovanie. Navrhovateľ si
podaním doručeným súdu dňa 19.03.2012 uplatnil právo na zaplatenie sumy 15,- € v zmysle § 147a
ods. 1 O.s.p. a v lehote, ktorú vyžaduje ustanovenie § 147a ods. 5 O.s.p., nakoľko sa na pojednávanie
riadne dostavil. Ďalej uviedol, že súd odročil pojednávanie na deň 11.04.2012. Dňa 10.04.2012 doručil
právny zástupca odporcu 2./ JUDr. Dušan Moravec ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu,
že sa bude počnúc dňom 11.04.2012 nachádzať na plánovanej dovolenke v zahraničí. Žiaden doklad
o ceste do zahraničia nedoložil. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 19.04.2012 (teda v lehote
podľa ustanovenia § 147a ods. 5 O.s.p.) si uplatnil právo na zaplatenie sumy 100,- €, keďže jeho právny
zástupca bol prítomný na pojednávaní.

Prvostupňový súd preto odporcovi 2./ uložil povinnosť zaplatiť požadované sumy 15,- € a 100,- €,
nakoľko mal za to, že v oboch prípadoch boli splnené podmienky, ktoré vyžadujú ustanovenia § 147a a
§ 119 O.s.p. V prvom prípade síce odporca 2./ ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní skôr ako tri



dni pred pojednávaním a to dňa 29.02.2012 (pojednávanie sa konalo dňa 05.03.2012), avšak neuviedol
žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Jeho konštatovanie, že sa jedná o závažnú právnu
problematiku a že potrebuje vyhľadať advokátsku kanceláriu na zastupovanie neobstojí ako dôležitý
dôvod, nakoľko už dňa 19.10.2011 bol odporcovi 2./ doručený návrh a teda mal dostatok času na

zvolenie si právneho zástupcu. Druhé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom dňa
11.04.2012 (podané už prostredníctvom právneho zástupcu odporcu 2./ JUDr. Dušana Moravca) bolo
podané až dňa 10.04.2012 a taktiež neobsahoval žiaden dôležitý dôvod.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 2./, keď mal za to, že
dôvody pre uloženie povinnosti podľa § 147a O.s.p. nie súd dané a žiadal napadnuté uznesenie ako
nedôvodné zrušiť. Uviedol, že po zistení, že účastníci sporu konajúci v rovnakej veci pred ním boli
v spore neúspešní, dospel k záveru, že sa musí obrátiť o poskytnutie právnej pomoci na advokátsku
kanceláriu. Poskytnutie právnej pomoci je jednoznačne dôležitým dôvodom pre ochranu práv účastníka,
pričom zákon účastníkovi neukladá v tejto súvislosti lehotu, ani kedy tak má urobiť. Zastal názor,
že stanovisko súdu, že „... obstaranie právnej pomoci advokátskou kanceláriou neobstojí ako dôležitý
dôvod“ pre odročenie pojednávania, právne neobstojí rovnako ani konštatovanie, že účastník „.... mal
dostatok času na zvolenie si právneho zástupcu.“ Takýto výklad práva je nesprávny a je závažným
porušením procesných práv účastníka konania. Rovnako neobstojí odôvodnenie rozhodnutia súdu
vo vzťahu k tvrdeniu, že „...druhé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, konanom dňa 11.4.2012
(podané už prostredníctvom právneho zástupcu 2./ JUDr. Dušana Moravca) bolo podané až dňa
10.4.2012 a taktiež neobsahoval žiaden dôležitý dôvod“. Názor prvostupňového súdu je nesprávny,
pretože dávnejšie plánovanú a zaplatenú dovolenku na zotavenie na Kapverdských ostrovoch (CABO
VERDE) je možné považovať za dôležitý dôvod, naviac, keď jeho právny zástupca o potrebe právneho
zastupovania vopred nebol informovaný a právne zastúpenie prevzal v tiesni, do ktorej sa on dostal
svojim rozhodnutím o zvolení si právneho zástupcu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu 2./ písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec aj z hľadiska tohto uznesenia v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu 2./ je sčasti dôvodné.

Podľa § 147a ods. 1 O.s.p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu
prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od
neho požadovať sumu 15,-€.

Podľa § 147a ods. 2 O.s.p. účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo
odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od
účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100,-€.

Podľa § 147a ods. 3 O.s.p. právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené
pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka
vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému
advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia
je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako
protistrana.

Podľa § 147a ods. 4 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil
povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom
pojednávania.



Podľa § 147a ods. 5 O.s.p. právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď
sa malo pojednávanie konať.

Podľa § 147a ods. 6 O.s.p. o práve podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na
návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.

Ak dôjde k odročeniu nariadeného pojednávania, na základe žiadosti jedného účastníka, má druhý
účastník vystupujúci ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo požadovať od účastníka,
kvôli ktorému bolo pojednávanie odročené, sumu 15,-€. Dôvod odročenia pojednávania však musí byť
na strane účastníka žiadajúceho o odročenie dôležitý, to znamená taký, ktorý zavinil, alebo ktorý je
výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila (choroba, neodkladné pracovné povinnosti). Rovnako má toto
právo aj účastník, ktorý sa dostavil na pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neospravedlnenej
neprítomnosti účastníka vystupujúceho ako protistrana. V obidvoch prípadoch právo vznikne len
za splnenia podmienky, že účastník nesplnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 (oznámenie dôvodu
odročenia pojednávania bez zbytočného odkladu a uvedenie všetkých náležitostí žiadosti na odročenie
pojednávania) alebo jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola súdu doručená najneskôr tri dni pred
termínom pojednávania. Ak účastník, ktorý žiada o odročenie pojednávania oznámil dôvod odročenia
pojednávania bez zbytočného odkladu, žiadosť o odročenie obsahovala všetky zákonné náležitosti a
bola súdu doručená najneskôr tri dni pred termínom pojednávania, účastníkovi vystupujúcemu ako
protistrana nevznikne právo požadovať od tohto účastníka sankciu 15,-€. Za rovnakých podmienok
ako v predchádzajúcom prípade účastník, ktorý je zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní,
ktoré bolo odročené z dôvodu na strane advokáta protistrany, má právo požadovať od účastníka ním
zastúpeného sumu 100,-€ . Právo na zaplatenie sumy 15,-€ prípadne 100,-€ sa prekluduje (zanikne) v
lehote 15 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré bolo odročené.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené
všetky podmienky na uloženie povinnosti odporcu 2./ v zmysle § 147a O.s.p. zaplatiť navrhovateľovi
len sumu 15,-€, keď dňa 05.03.2012 sa v predmetnej právnej veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré
bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu 2./, ktorý doručil súdu dňa 29.02.2012 ospravedlnenie
neúčasti z dôvodu, že sa jedná o závažnú právnu problematiku a musí vyhľadať advokátsku kanceláriu
na právne zastupovanie (t.j. dôležitý dôvod odročenia) a navrhovateľ si podaním doručeným súdu
dňa 19.03.2012 uplatnil právo na zaplatenie sumy 15,- € v zmysle § 147a ods. 1 O.s.p. a to v
lehote, ktorú vyžaduje ustanovenie § 147a ods. 5 O.s.p., nakoľko sa na pojednávanie riadne dostavil.
Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú právne irelevantné, keď k odročeniu došlo z dôvodu, ktorý
považoval prvostupňový súd za dôležitý, aj keď v odôvodnení napadnutého uznesenia je konštatovaný
opak, lebo v prípade neakceptovania ospravedlnenia by prvostupňový súd vo veci riadne pokračoval
a konal.

V prípade zaplatenia sumy 100,-€ nebolo pojednávanie dňa 11.4.2012 odročené z dôvodu neprítomnosti
odporcu 2./ a jeho právneho zástupcu, ale na tomto pojednávaní bol dokonca vyhlásený napadnutý
rozsudok. Návrh v časti smerujúcej voči odporcovi 2./ prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie
(č.l. 93 spisu), čo ale nie je dôvodom na uplatnenie sumy 100,-€, keď ako už bolo uvedené, nebola
splnená podmienka odročenia pojednávania.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté uznesenie č.k. 4 C 491/2009-111 zo dňa
2. mája 2012 v časti povinnosti odporcu 2./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 15,-€ v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil a časti povinnosti odporcu 2./ zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,-€ v zmysle § 220 O.s.p.
zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 100,-€ zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi 1./ ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4C/491/2009

    potvrdené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1609207611)

  1. 18. 12. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/275/2012 z 18. 12. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 30. 5. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/275/2012 z 30. 5. 2013