Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/237/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610206177 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1610206177.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova ul. č. 36, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jurajom Mackom, ružinovská ul. č. 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. Š.Á., bytom K. N.. Č.. XX, L., 2/ V. F., bytom L. Č.. XXX, obe zast. advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, Záhorácka ul. č. 15B, Malacky, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalobcu O. H. a B. H., obaja bytom C. N.. Č.. X, L., obaja zast. advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, Koceľova ul. č. 9, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu a vedľajších účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 7. septembra 2011 č. k. 27C 35/2010- 222, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/, 2/ k rukám advokátky JUDr. Marty Vícenovej trovy odvolacieho konania 77,29 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. L. parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanej 1/ k rukám jej právnej zástupkyne trovy konania 115,92 eur a žalovanej 2/ k rukám jej právnej zástupkyne trovy konania 193,21 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že výmerom o vlastníctve pôdy z 2. 4. 1948 č. 1121/48-1/B boli v zmysle nar. SNR č. 104/1946 Sb. do vlastníctva právnych predchodcov žalovanej 1/ E. H. a C. H. pridelené pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. L. zapísané v pzkn. vl. č. 106 ako parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X o celkovej výmere 0,5 ha a to v ideálnej jednej polovici. Výmerom o vlastníctve pôdy z toho istého dňa toho istého čísla boli do vlastníctva právnych predchodcov žalovanej 2/ K. H. a H. H. pridelené pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. L. zapísané v pzkn. vl. č. XXX parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X o celkovej výmere 0,4273 ha a to v ideálnej jednej polovici. Zo zápisov o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom z 26. 1. 1955 spísaných Okresným národným výborom Bratislava - okolie, pôdohospodársky odbor vyplynulo, že E. H. s manželkou C. C. Rudolf s manželkou Máriou ku dňu 1. 1. 1951 opustili prídel. V pripomienkach odchádzajúceho prídelcu E.. H. a K.. H. zhodne uviedli, že v roku 1951 JRD v Borinke všetky pozemky (role) prebralo. Pozemky, ktoré sú predmetom sporu, zdedila žalovaná 1/ po E.. H. a C.. H. a žalovaná 2/ po K.. H. a H.. H.. Obvodný pozemkový úrad v Malackách rozhodnutím z 26. 1. 2006 nepriznal K.. H. C. M H. právo na navrátenie vlastníctva k prideleným pozemkom. V dôvodoch tohto rozhodnutia sa uvádza, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené do vlastníctva K.. H. C. M H. výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a vlastníctvo prídelcov zostalo zachované, pretože neuviedli, že sa prídelu vzdávajú a neexistoval ani dôvod, aby im bol prídel odňatý. Katastrálny úrad v Bratislave na základe žiadosti K.. H. a jeho manželky o prednostný zápis prídelového plánu z 2. 4. 1948 listom z 19. 9. 2006 menovaným oznámil, že ich žiadosti vyhovuje. Katastrálny úrad tiež vyhovel žiadosti E. H. H.. na zápis vlastníckeho práva E. H. R.. a jeho manželky C. na základe výmeru o vlastníctve pôdy z 2. 4. 1948 č. 1121/48-1/B. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Vlastníčkami sporných nehnuteľností sú žalované, ktoré ich zdedili po ich právnych predchodcoch, ktorým boli pridelené výmermi o vlastníctve pôdy z 2. 4. 1948. Tieto výmery neboli nikdy zrušené, prídelcom nebol pridelený majetok odňatý a pridelený inej osobe na to oprávneným orgánom, ktorým bolo Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu podľa § 23 ods. 2 nar. vlády č. 104/1945 Zb. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003, podľa ktorého výmery o vlastníctve pôdy sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením žalobcu a vedľajších účastníkov, že prídelci sa vzdali vlastníckeho práva k prideleným nehnuteľnostiam, resp. že tieto opustili. Zápisy o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom preukazujú iba to, že v roku 1951 JRD prevzalo pridelené nehnuteľnosti do užívania, čo nemožno stotožniť s pojmom vzdanie sa vlastníctva, resp. s pojmom opustenia veci. Tieto zápisy nevyjadrujú slobodnú a vážnu vôľu prídelcov vzdať sa vlastníctva, resp. opustiť pridelené nehnuteľnosti. Okrem toho, na zápisoch absentujú podpisy H. H.Č. C. Anny . Vykladať predmetné listiny treba aj s ohľadom na historické súvislosti. Išlo o obdobie začiatku kolektivizácie sprevádzané znárodňovaním majetku, a zakladaním poľnohospodárskych družstiev, ktoré brali do užívania pôdu vo vlastníctve občanov. V tomto kontexte je spochybnené, že sa prídelcovia dobrovoľne vzdali vlastníctva a že predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne opustili. Išlo o jednostranný akt zo strany JRD, ktoré zabralo do užívania pôdu vlastníkov bez ohľadu na ich súhlas a nie o opustenie pôdy vlastníkmi, resp. o vzdanie sa vlastníctva. Osvedčenie Obvodného úradu Stupava z 25. 10. 1994 č. 73/94/Bí, v ktorom sa uvádza, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu ako vec, ktorá nepatrí nikomu podľa § 119 tzv. stredného Obč. zák. (zák. č. 141/1950 Zb.) vo väzbe na § 854 Obč. zák. nepreukazuje stratu vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. nie je vôbec zrejmé, ako dospel Obvodný úrad k tomu, že ide o veci, ktoré nepatria nikomu. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie vedľajší účastníci. Uviedli, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke neposúdil správne. Poukázali na to, že Obvodný úrad v Stupave osvedčením z 25. 10. 1994 č. 73/94/Bí osvedčil podľa § 5 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z., že vo vlastníctve Slovenskej republiky sú medzi inými aj pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX nachádzajúce sa v kat. úz. L. a boli pôvodne zapísané v pzkn. vl. č. XXX. V dôvodoch tohto osvedčenia sa uvádza, že tieto pozemky prešli do vlastníctva štátu ako vec, ktorá nepatrí nikomu podľa § 119 zák. č. 141/1950 Zb. vo väzbe na § 854 Obč. zák. Obvodný úrad v Stupave protokolom z roku 1994 odovzdal do správy Slovenského pozemkového fondu aj sporné pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX. Žalobca požiadal o zápis týchto pozemkov na list vlastníctva v prospech Slovenskej republiky a na základe tejto žiadosti bola Slovenská republika zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. L. ako vlastník týchto pozemkov. Ďalej vedľajší účastníci na str. 6, 7, 8 odvolania v podstate opakujú skutočnosti zistené súdom prvého stupňa, že v archívoch sa nenachádzajú doklady o tom, že by prídel predmetných nehnuteľností bol zrušený. Strany 8 a 9 odvolania sú totožné a vedľajší účastníci tu opätovne v podstate iba opakujú zistenia súdu prvého stupňa. Na záver vedľajší účastníci v odvolaní poukázali na to, že právni predchodcovia žalovaných neboli ku dňu svojej smrti vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretože už v roku 1994 bol žalobca zapísaný na LV č. 669 ako ich vlastník. Právnym predchodcom žalovaných zaniklo vlastnícke právo k sporným pozemkom v zmysle § 119 zák. č. 141/1950 Zb. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie i žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že nikdy netvrdil, že výmery, na základe ktorých sa právni predchodcovia žalovaných stali vlastníkmi sporných nehnuteľností, boli zrušené a že tieto nehnuteľnosti boli pridelené inej fyzickej osobe postupom podľa nar. vlády č. 104/1945 Zb. V prejednávanej veci ide o to, že „právny úkon vykonali prídelci konkludentne, teda bez potencionálneho zásahu štátu.“ Sporné nehnuteľnosti ku dňu vydania osvedčenia Obvodného úradu v Stupave č. 73/94/Bí, teda ku dňu 25. 10. 1994, neboli vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, po právnej stránke vec správne posúdil a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vedľajší účastníci a žalobca vo svojich odvolaniach poukazovali na osvedčenie vydané Obvodným úradom v Stupave z 25. 10. 1994 č. 73/94/Bí, na základe ktorého bol žalobca zapísaný na LV č. XXX ako vlastník sporných nehnuteľností. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa tomuto osvedčeniu venoval na strane 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku a správne konštatoval, že stav, ktorý toto osvedčenie deklarovalo, bol vyvrátený s tým, že v konaní bol zistený iný skutkový stav. Odvolací súd dodáva, že uvedené osvedčenie nezakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku vlastníctva štátu k sporným nehnuteľnostiam. Ani zápis žalobcu na list vlastníctva ako vlastníka sporných nehnuteľností nezakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku jeho vlastníckeho práva. Údaje o právach k nehnuteľnostiam sú totiž hodnoverné a záväzné za predpokladu, že sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.). V prejednávanej veci bolo preukázané, že vlastníkmi sporných nehnuteľností boli ku dňu svojej smrti právni predchodcovia žalovaných, ktoré ich po nich zdedili. V konaní bolo preukázané, že výmery o vlastníctve pôdy z 2. 4. 1948, na základe ktorých sa právni predchodcovia žalovaných stali vlastníkmi sporných nehnuteľností, neboli nikdy zrušené, resp. príslušný orgán, ktorým bolo v zmysle § 23 ods. 2 nar. vlády č. 104/1945 Zb. Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, prídelcom pridelený majetok neodňal a nepridelil ho inej osobe. Tieto výmery sú verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcov - právnych predchodcov žalovaných k sporným nehnuteľnostiam a sú aj v súčasnosti vkladuschopnou listinou o vlastníctve. V konaní nebolo preukázané, že by právni predchodcovia žalovaných hoci aj konkludentne pridelené pozemky dobrovoľne opustili, resp. že by sa slobodne a dobrovoľne vzdali vlastníckeho práva k týmto pozemkom. V zápisoch o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom z 26. 1. 1955 nie je žiadna zmienka o vzdaní sa vlastníckeho práva. Právni predchodcovia žalovaných ani konkludentne svoj majetok neopustili, len ho odovzdali do užívania JRD, pretože sami na ňom nemohli hospodáriť. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že je veľavravná pripomienka odchádzajúcich prídelcov v zápisoch o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom, že v roku 1951 JRD prevzalo všetky pozemky. Právni predchodcovia žalovaných tým podľa názoru odvolacieho súdu dali najavo, že pridelené pozemky neodovzdávajú dobrovoľne, ale že konajú pod vplyvom prebiehajúcej kolektivizácie poľnohospodárstva, pričom nemajú inú možnosť. Samotný akt odovzdania sporných pozemkov poľnohospodárskemu družstvu nemožno kvalifikovať ako vzdanie sa vlastníckeho práva zo strany prídelcov. Bolo predsa skutočnosťou, že jednotné roľnícke družstvá v minulosti hospodárili prevažne na pozemkoch, ktorých vlastníkmi neboli a mali k nim právo družstevného užívania pôdy s tým, že vlastníkom týchto pozemkov zostalo tzv. púhe vlastníctvo bez možnosti s týmito pozemkami disponovať a užívať ich. Je teda zrejmé, že sporné pozemky neboli vecami, ktoré nepatria inému a preto sa štát nemohol stať ich vlastníkom podľa § 119 zák. č. 141/1950 Zb. Z uvedeného je zrejmé, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešným žalovaným. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaných. Ich právna zástupkyňa v odvolacom konaní vykonala 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 57 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., čomu treba pripočítať rež. paušál 1 x 7,41 eur. Keďže právna zástupkyňa žalovaných je platiteľom DPH, odmena sa zvyšuje o 20 % DPH a predstavuje spolu 77,29 eur (57 + 7,41 = 64,41; 20 % zo 64,41 = 12,88; 64,41 + 12,88 = 77,29 eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.