Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/114/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610206308 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1610206308.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcov: 1/ F.. P. O., B. B. R.. Č.. XX, F., X/ G. B., B. U. R.. Č.. XX, B., obaja zast. advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, Nádražná ul. č. 23, Malacky, proti žalovanej: G. Š., B. P. R.. Č.. XXXX, F., zast. MUDr. Jozefom Schimekom, Jűrgen -Ponto-Platz 2, Frankfurt, Nemecko, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 23. augusta 2011 č. k. 7C/169/2010- 154, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 48/8520 nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. A. Č.. XXXX, na LV pre kat. úz. P. č. XXXX a na LV pre kat. úz. U. Č.. XXXX a že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom T. B., zomr. XX. X. XXXX. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že nebohý T. B. bol spoluvlastníkom Lesného spoločenstva G. G. a spol. v A. a vlastnil 4 podiely, t. j. 4/710 z celého nehnuteľného majetku spoločnosti. Žalobcovia tvrdili, že sporné nehnuteľnosti aj s podielom T. B. ich právnemu predchodcovi odňal štát v roku 1948 bez právneho titulu. Ide teda o reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. Zo zoznamu pôvodných a súčasných vlastníkov Lesného spoločenstva G. G. a spol. vyplýva, že reštitučný nárok po pôvodnom vlastníkovi T. B. si uplatnila iba žalovaná, ktorej bola v zmysle § 21 zák. č. 229/1991 Zb. vydaná celá vec. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Keďže žalobcovia ako oprávnené osoby v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. neuplatnili právo na vydanie predmetných nehnuteľností v zákonnej lehote, teda do 31. 12. 2004, ich právo na vydanie predmetných nehnuteľností zaniklo. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 130/2007, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, že ak sa možno domáhať ochrany práva podľa reštitučného predpisu, teda ak je daný reštitučný nárok, nemožno uplatniť nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov, najmä podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. a to ani formou určenia vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak možno žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. Pokiaľ ide o listinu z 8. 2. 1992 označenú ako „Zápis o rozdelení akcií dedením“, súd prvého stupňa uviedol, že v tejto listiny nevyplýva, akých pozemkov sa týka. Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že Pozemkový úrad v Malackách rozhodnutím z 28. 5. 1997 č. OOPLH 435/97/W vydal podiely na sporných nehnuteľnostiach žalovanej nesprávne, na základe nesprávne a nedostatočne uvedených dedičov a ich podielov. Tým boli dedičia po nebohom T. B. ukrátení na svojich právach. Omylom orgánov Lesného spoločenstva G. G. a spol., ktorého splnomocnení zástupcovia uplatnili reštitučné nároky členov spoločenstva, resp. ich právnych nástupcov, sa stalo, že pozemkovému úradu nebola predložená listina z 8. 5. 1992 „Zápis o rozdelení akcií dedením“, v ktorej sú uvedení všetci dedičia po nebohom T. B. a počet akcií pripadajúcich na každého z nich. Preto podľa žalobcov nemôže obstáť tvrdenie Pozemkového úradu v Malackách obsiahnuté v jeho liste z 2. 8. 2011, že reštitučný nárok si uplatnila iba dcéra neb. T. B. - žalovaná. V zozname pôvodných a súčasných vlastníkov (oprávnené osoby) Lesného spoločenstva G. G. a spol. v Kostolišti je pod bodom 8/ uvedené, že dedičské konanie po T. B. sa nekonalo. Preto pozemkový úrad, resp. poverené osoby Lesného spoločenstva uplatňujúce reštitučný nárok mali žalovanú žiadať o zosúladenie tohto zoznamu so Zápisom o rozdelení akcií dedením z 8. 5. 1992. Ďalej žalobcovia súdu prvého stupňa vytkli, že nevykonal nimi navrhované dôkazy a konal v neprítomnosti žalovanej, resp. jej právneho zástupcu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospelo k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v prípade reštitučného nároku nie je možné uplatniť ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, teda podľa § 126 Obč. zák., resp. formou určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Žalobcovia napokon v odvolaní správnosť tohto záveru súdu prvého stupňa ani nenamietali. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia si reštitučný nárok na vydanie príslušných podielov na predmetných nehnuteľnostiach v zákonnej lehote, t. j. do 31.12 2004 (§ 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z.), neuplatnili. Neuplatnením reštitučného nároku v uvedenej lehote žalobcami tento reštitučný nárok žalobcom zanikol. Ako je to uvedené už vyššie, nie je prípustné, aby žalobcovia obišli márne uplynutie lehoty na uplatnenie reštitučného nároku určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou podielu na sporných nehnuteľnostiach a že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom T. B.. Naviac, takáto žaloba neobstojí už aj z toho dôvodu, že nehnuteľnosti v rozsahu, v akom bol uplatnený reštitučný nárok, nemôžu byť prejednané v dedičskom konaní. Odvolací súd súhlasí so žalobcami v tom, že Pozemkový úrad v Malackách pri rozhodovaní o reštitučnom nároku oprávnených osôb združených v Lesnom spoločenstve G. G. a spol. mal a mohol zistiť dedičov po T. B., keďže v zozname oprávnených osôb je pod bodom 8/ pri mene T. B. uvedené, že dedičské konanie po ňom sa nekonalo. Pozemkový úrad však vychádzal striktne zo spomenutého zoznamu, v ktorom je ako oprávnená osoba po T. B. uvedená iba žalovaná ako jeho dcéra. Toto prípadné pochybenie Pozemkového úradu v Malackách však nie je možné riešiť určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. V prípade vyhovenia takejto žalobe by v podstate boli anulované výsledky právoplatne skončeného reštitučného konania. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že prípadné pochybenie Pozemkového úradu v Malackách nemôže naprávať súd v konaní podľa tretej a štvrtej časti O.s.p. V súvislosti s reštitučnými nárokmi súd rozhoduje iba v prípade uvedenom v § 5 ods. 5 zák. č. 503/2003 Z.z., teda ak je na súde podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu pozemkového úradu. Súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovanej, resp. jej právneho zástupcu. Týmto postupom súd prvého stupňa prípadne mohol odňať možnosť konať pred súdom žalovanej, nie však žalobcom. Nie je opodstatnená námietka žalobcov, že súd prvého stupňa nevykonal nimi navrhované dôkazy. Súd totiž rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Okrem toho, výsluch členov predstavenstva Lesného spoločenstva, ktorý navrhli žalobcovia, nebol vzhľadom na skutkový stav veci potrebný. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.