Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15CoE/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610207449 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1610207449.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX P., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom úradu Viedenská cesta 5, P. O. BOX 226, 851 01 Bratislava, o vymoženie 2.344,19 Eur ist. a prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 13. 12. 2011, č. k. 23Er/4017/2010-12 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 13. 12. 2011, č. k. 23Er/4017/2010-12 p o t v r d z u j e . Povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z hľadiska posúdenia jeho materiálnej stránky zistil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 810008147 zo dňa 13. 01. 2009, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver, a ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, a to aj normy európskeho práva, obsahuje vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 18 rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní a konštatoval, že táto rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Dôvodil, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Súd preto poukazujúc na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2, písm. a), b), d), f) O.s.p. a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Podstatou odvolania oprávneného je skutočnosť, že súd prvého stupňa ako súd exekučný svojím postupom a vydaním napadnutého uznesenia nahradil opomenutie alebo zmeškanie lehoty terajším povinným na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej doložky. Pre konanie o výkon rozhodnutia však národný ani komunitárny právny poriadok nemá žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mali byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania a v tomto smere odkázal na znenie bodu 37, 40, 47 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 (Asturcom Telecomunicaciones SL proti I. H. A.), týkajúceho sa otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia nesprávne uviedol, že uvedená rozhodcovská doložka v zmluve nedáva spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na štátny súd pri riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy. Poukázal na znenie čl. 18.1 zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy, podľa ktorého ten, kto podáva žalobu sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred súdom rozhodcovským, a teda nie je dojednané riešenie sporov výlučne rozhodcovským konaním. Ak by teda žalobu podával spotrebiteľ, bude mu patriť právo voľby konajúceho súdu a možnosť uplatnenia svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy. Článok 18.1 zmluvy je teda v súlade s bodom 1 písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS, ktorý hovorí o podmienke zmluvy a nie o rozhodcovskej doložke a plne rešpektuje a nebráni spotrebiteľovi využiť občianske súdne konanie. V tejto súvislosti poukázal i na znenie ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a dôvodovú správu k nemu, podľa ktorej toto ustanovenie nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka preto nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného jediným rozhodcom JUDr. Erikom Končokom dňa 03. 08. 2009, sp. zn. RK-65/09-EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 11. 2009 a vykonateľnosť dňa 17. 11. 2009 a jeho predmetom bol nárok oprávneného ako veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100018147, uzavretej dňa 19. 01. 2009. Súd prvého stupňa správne ustálil, že predmetný zmluvný vzťah vyplývajúci z uvedenej úverovej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským, ktorý treba posudzovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to v kontexte s právom Európskej únie, pričom pri výklade národného spotrebiteľského práva je potrebné zohľadniť predovšetkým Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd v rámci preskúmania uznesenia súdu prvého stupňa sa zaoberal dôvodmi a námietkami uvedenými oprávneným v jeho odvolaní. Nepochybne v danej veci ide o vykonávacie konanie a oprávnený namietal a poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 (Asturcom Telecomunicaciones SL proti I. H. A.). Odvolací súd poukazuje však aj na bod 53 tohto rozhodnutia, podľa ktorého, ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel preskúmať ex offo rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudok Pannon GSM, bod 32) ako aj na bod 54, podľa ktorého túto povinnosť má aj vnútroštátny súd, ktorý v rámci vnútroštátneho súdneho systému disponuje právomocou preskúmať ex offo rozpor takejto podmienky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku (v tomto zmysle rozsudky van Schijndel a van Veen, body 13, 14 a 22, ako aj Kempter, bod 45). Z uvedeného v spojení s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda vyplýva povinnosť exekučného súdu preskúmavať a zisťovať ex offo prípadný rozpor exekučného titulu so zákonom, a teda mal súd prvého stupňa oprávnenie posudzovať z tohto pohľadu aj otázky, ktoré, ako tvrdí oprávnený, mali byť posudzované v predchádzajúcich štádiách konania. Nepochybne povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom podpísal tzv. formulárovú zmluvu s podmienkami v nej uvedenými, čo však neznamená, že výslovne s nimi súhlasil. V takomto prípade sa totiž vyžaduje, aby z iných skutočností, okolností, za ktorých bola zmluva podpísaná, bolo zrejmé, že spotrebiteľ o podmienke, ktorá má inak charakter neprijateľnej podmienky vedel a nemal k nej výhrady a v prípade, že by tieto výhrady mal, mal aj možnosť dosiahnuť ich zmenu. O taký prípad pôjde napr. vtedy, ak bola spotrebiteľovi vyjadrením vo formulárovej zmluve výslovne poskytnutá jednoznačne alternatíva, aby uviedol, či v prípade sporu súhlasí s prejednaním veci na rozhodcovskom súde, alebo žiada prejednanie veci pred všeobecným súdom, čo však z danej veci nevyplýva. Zmluva bola uzavretá v štandardnej predtlačenej formulárovej zmluve, vypracovanej oprávneným, kde bola uvedená v čl. 18, bod 18. 1, 2 zmluvných dojednaní možnosť obrátiť sa pri riešení sporov zo zmluvy vzniknutých aj na rozhodcovský súd s tým, že výber z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Takáto formulácia bola navrhnutá oprávneným a „vnútená“ povinnému ako spotrebiteľovi, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah tohto zmluvného ustanovenia, čím bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle eurokonformného výkladu vnútroštátnej úpravy spotrebiteľského práva je takáto podmienka dohodnutá v predmetnej zmluve podmienkou neprijateľnou s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského práva, pri výklade ktorej je potrebné zohľadniť predovšetkým Smernicu Rady 93/13/EHS. Odvolací súd preto dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve spôsobom vyššie uvedeným je pre rozpor s uvedenými zákonnými ustanoveniami neprijateľnou podmienkou. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a rovnako odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 O.s.p., povinnému však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.