Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/412/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611206732 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1611206732.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o., Údernícka ul. č. 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, spol. s r. o., Údernícka ul. č. 5, Bratislava, proti žalovanému: T. T., X. X. D.. Č.. XX, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova ul. č. 9, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal, spol. s r. o., Sasinkova ul. č. 6, Bratislava, o 291,08 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Malacky z 20. augusta 2012 č. k. 4C/145/2011- 55, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovi bude prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vrátený súdny poplatok 10,37 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca vzal žalobu späť. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce použiť § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda ich nepriznanie vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na ich náhradu vznikol nárok podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., súd prvého stupňa považoval to, že vedľajší účastník vzhľadom na cieľ jeho činnosti, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľov v súdnom konaní. Preto si má vedľajší účastník hradiť trovy právneho zastúpenia z vlastných prostriedkov. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že Spotrebiteľské združenie OSA zastúpené advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do konaní bez toho, aby poznalo ich predmet (súčasne s oznámením o vstupe do konania požaduje doručenie žaloby). Vzniká preto podozrenie, či nejde zo strany vedľajšieho účastníka o účelové konanie s cieľom dosiahnuť odmenu za právne zastúpenie. Napokon súd prvého stupňa uviedol, že z toho, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, aby mal o jeho predmete nejakú vedomosť, vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že by vedľajší účastník vykonal úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník a napadol ním výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania alebo aby ho v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v prejednávanej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Súd prvého stupňa mu mal priznať náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Poukázal na to, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uplatnenia námietky premlčania vedľajším účastníkom. Výklad, ktorý by vylúčil možnosť vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní právne zastúpiť, odporuje právnemu poriadku SR a tiež predpisom EÚ. Nepriznaním náhrady trov konania súd prvého stupňa zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto môže byť priznaná aj náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval. V prejednávanej veci súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. Žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok. Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetnej veci Spotrebiteľské združenie OSA súčasne s oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania toto združenie nepoznalo ani predmet sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa toho, kto je vo veci žalobcom, usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolací súd poukazuje na to, že paušálne vstupy Spotrebiteľského združenia OSA do množstva súdnych konaní, v ktorých pre vstup do konania nebol žiadny dôvod, pričom toto združenie je vo všetkých sporoch zastúpené advokátom, vyvoláva dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom tohto združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu tohto združenia v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V neposlednom rade treba poukázať na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokátsku kanceláriu, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ ide o námietku premlčania, odvolací súd poukazuje na to, že vedľajší účastník ju formuloval nasledovne: „Vychádzajúc zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných navrhovateľom v obdobných súdnych konaniach vedených v spotrebiteľských veciach máme za to, že (aj) nároky navrhovateľa uplatňované v tomto konaní sú premlčané a preto v záujme efektívnej ochrany odporcu ako spotrebiteľa vznášame námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi v tomto konaní a navrhujeme návrh v celom rozsahu zamietnuť.“ Z toho je zrejmé, že vedľajší účastník uplatnil námietku premlčania absolútne bez poznania predmetnej veci s tým, že sa spoľahol na to, že ak boli premlčané nároky žalobcu v iných konaniach, bude snáď jeho nárok premlčaný aj v prejednávanej veci. Inými slovami, právny zástupca vedľajšieho účastníka namietol premlčanie nároku „naslepo“, bez toho, aby si vôbec preštudoval spis. Odvolací súd nepochybuje o tom, že podanie z 12. 4. 2012 (č. l. 36) má formulárový charakter a vedľajší účastník ho zakladá v rovnakom znení do všetkých vecí, v ktorých vstupuje do konaní, v ktorých je žalobcom EOS KSI, spol. s r. o. Za tohto stavu nemožno urobiť záver, že vedľajší účastník zodpovedne hájil záujmy žalovaného. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu so žalovaným. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu žalovaného (§ 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.