Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/479/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611210417 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1611210417.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o., Údernícka 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, spol. s r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej: X. R., U. H. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal, spol. s r. o., Sasinkova 6, Bratislava, o 734,54 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky z 23. augusta 2012 č. k. 4C 207/2011- 50, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovi sa prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vracia súdny poplatok 37,37 eur. Súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p., keďže žalobca vzal žalobu späť. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a ich náhradu žalovanej nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pričom uviedol, že vedľajším účastníkom je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa mimo súdu i na súde je daná už cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho stanov, preto trovy právneho zastúpenia advokátom nepovažoval ako účelne vynaložené, dokonca ich považoval za nehospodárne. Súd prvého stupňa mal za to, že sám vedľajší účastník, vzhľadom na cieľ jeho činnosti, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ako i ďalšie v stanovách definované ciele, disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Ak si na zastupovanie združenie splnomocnilo advokáta, mal za to, že jeho trovy má hradiť z vlastných finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu za jeden úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom), čo súd prvého stupňa vyhodnotil ako trovy nepreukázané, nakoľko je nepochybné, že združenie udelilo právnemu zástupcovi tzv. generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že sám advokát má vykonávať bez ďalšieho konkrétneho pokynu úkony právnych služieb. Poukázal na to, že právny zástupca v oznámení o vstupe do konania žiadal doručiť žalobu, z čoho vyplýva, že ani úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že právny zástupca nemal vedomosť o predmete sporu) a trovy, ktoré si za tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými. Taktiež poukázal na to, že právny zástupca združenia takýmto spôsobom, teda oznámením o vstupe združenia do konania, žiadosťou o zaslanie žaloby a návrhom na priznanie trov konania vstupuje do množstva konaní, o čom má súd vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti. Súd prvého stupňa mal preto pochybnosti, či hromadné vstupovanie združenia v zastúpení advokátom a zároveň uplatňovanie si trov do konaní, o predmete ktorých nemá žiadnu vedomosť, nie je konaním účelovým, s cieľom dosiahnutia odmeny za právne zastupovanie. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník a napadol ním výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. a súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.. Mal za nepochybné, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh žalovaného bol v čase podania žaloby premlčaný. Taktiež uviedol, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov a jeho činnosť spočíva, okrem iného, aj v zastupovaní spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Mal za to, že výklad, ktorý z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto môže byť priznaná aj náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval. V prejednávanej veci súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. Žalovanej preto vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok. Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetnej veci Spotrebiteľské združenie OSA súčasne s oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania toto združenie nepoznalo ani predmet sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa toho, kto je vo veci žalobcom, usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolací súd poukazuje na to, že paušálne vstupy Spotrebiteľského združenia OSA do množstva súdnych konaní, v ktorých pre vstup do konania nebol žiadny dôvod, pričom toto združenie je vo všetkých sporoch zastúpené advokátom, vyvoláva dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom tohto združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť advokátskej kancelárie HKP Legal, s. r. o. v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V neposlednom rade treba poukázať na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. V prejednávanej veci rozhodnutie súdu nezáviselo od posúdenia žiadnej prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ. Preto nebol dôvod na prerušenie konania a predloženie veci tomuto súdnemu orgánu. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu so žalovanou. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu žalovanej (§ 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.