Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/359/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611212014 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1611212014.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Astrová 2/ A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Bratislava, proti povinnému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, č. d. XXX, XXX XX I. W., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Jana Sitášová, so sídlom exekútorského úradu Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 655,17 eur s príslušenstvom, trovy konania a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 01.06.2012, č. k. 23Er/7389/2011-14, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 01.06.2012, č. k. 23Er/7389/2011-14, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 01.06.2012, č. k. 23Er/7389/2011-14 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA, MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 07.10.2011, sp. zn. WHB/0111/0318. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštová banka, a.s., a povinným vznikol dňa 14.12.2007, uzavretím Zmluvy o úvere č. 7630013807 (ďalej iba „zmluvy“). Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba „Exekučného poriadku“) a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občianskeho zákonníka“). Zmluva obsahuje v úverových zmluvných podmienkach (ďalej iba „obchodné podmienky“) v čl. 11.2 rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy a obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA, MEDIAČNÁ, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Okresný súd v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe toho, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe dohody zmluvných strán, ktorá bola od začiatku neplatná, nebola mu týmto daná ani právomoc rozhodovať spory vzniknuté z tejto zmluvy, a preto exekučný súd považoval rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul za materiálne nevykonateľný. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V zmysle § 35 a § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba „zákon o rozhodcovskom konaní“) právoplatný rozhodcovský rozsudok ma rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 M Cdo/11/2011. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok si Poštová banka, a.s., splnila svoju zákonnú povinnosť podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval správne, keď preskúmaval rozhodcovský rozsudok z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského súdu podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je totiž potrebné na účely § 45 uvedeného zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné považovať za zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho preskúmanie. Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom súd zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA, MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 07.10.2011, sp. zn. WHB/0111/0318, kde zistil, že v bode 11.2 obchodných podmienok je upravená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Obchodné podmienky, odhliadnuc, alebo s prihliadnutím na veľkosť písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, podľa obsahu bodu 11.2 obchodných podmienok dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale „núti“ klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa názoru odvolacieho súdu aj rozhodcovská doložka, ktorá by formálne oprávnenému (žalobcovi) poskytovala možnosť podať žalobu na všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd, keďže iniciovanie sporu zo strany povinného je možné hodnotiť viac menej iba v akademickej rovine. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v drvivej väčšine veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2 obchodných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba „smernica 93/13/EHS“). Súd svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Podľa názoru odvolacieho súdu pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je tak význam rozhodcovskej doložky osobitný. Pokiaľ však okresný súd dôvodil neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúcimi z § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, treba uviesť, že táto neprijateľná podmienka bola výsledkom novely Občianskeho zákonníka účinnej od 01.01.2008. V tomto zmysle je tak rozhodnutie okresného súdu do istej miery založené na retroaktivite zákona. Táto čiastočná nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu však nemá vplyv na vecnú správnosť výsledku rozhodnutia prvostupňového súdu. Ak by však totožná úverová zmluva medzi oprávneným a povinným bola uzavretá po 01.01.2008, bolo by potrebné bez ďalšieho považovať ustanovenie zmluvy obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Aj v čase pred uvedenou novelizáciou Občianskeho zákonníka mala smernica 93/13/EHS (aj stále má) i tzv. nepriame účinky, takže bola a je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Ustanovenia smernice 93/13/EHS tak sú výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského práva a smernica 93/13/EHS. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľského práva a v rozpore so smernicou 93/13/EHS. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva, alebo či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Ostatne treba uviesť, že pri tomto type rozhodovania (rozhodovanie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), odvolaciemu súdu zákon zveruje možnosť rozhodnutie exekučného súdu len potvrdiť, alebo zrušiť, nakoľko pozitívne rozhodnutie (vydanie poverenia) zákon zveruje výlučne prvostupňovému - exekučnému súdu. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, a dôvodov odvolania oprávneného dospel k záveru, že je vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.