Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/57/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208437 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1612208437.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. O., A.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, N. J.. Č.. XXXX/XXA, P., dieťa rodičov: matka - B. P., A.. XX.XX.XXXX, W. U. Č.. XXX, otec - H. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Q., K. X - X/X/X, H. H., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 1. augusta 2012, č. k. 9P 231/2012-11, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala predbežne zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na jeho výživu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. a vecne nesplnením zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko v konaní nebolo osvedčené ohrozenie života, zdravia a duševného vývoja maloletého dieťaťa, ktorý stav objektívne potvrdzuje aj rozhodnutie cudzieho súdu, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca. Poukázal na skutočnosť, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, keďže matka v žiadnom smere takúto potrebu neosvedčila, svoje tvrdenia nepodložila relevantnými skutočnosťami, na základe, ktorých by bolo možné poskytnúť takúto dočasnú ochranu práva. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej prvostupňový súd uviedol, že nebola preukázaná hrozba ujmy na zdraví a duševnom vývoji maloletého v súvislosti so starostlivosťou zo strany otca a zároveň nebolo preukázané, že otec závažným spôsobom svoju starostlivosť o maloleté dieťa zanedbáva, keď naopak, právoplatný rozsudok Okresného súdu vo Viedni, tieto skutočnosti vyvracia tým, že maloleté dieťa zveril do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že skutočnosť, že matke nestihla podať riadny opravný prostriedok proti vydanému rozhodnutiu o zverení dieťaťa do starostlivosti otca, nezakladá potrebu dočasnej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu s tým, že matka svoje tvrdenia objektívne nepreukázala a návrh oprela iba o svoje subjektívne postoje, pri preukázaní opodstatnenosti ktorých, absentujú dôkazy zakladajúce nutnosť okamžitej úpravy pomerov rodičov. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého z obsahu, ktorého vyplýva, že navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Vo svojom odvolaní uviedla, že otec maloletého je agresívny človek, ktorý ju dlhé roky fyzicky napádal ako aj ich maloletého syna a preto má obavy o jeho bezpečnosť, jeho psychický a duševný vývoj. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.), ako i po začatí konania v súlade s ust. § 102 ods. 1 O.s.p. dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné, alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle uvedeného výkladu, splnené neboli. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predbežným opatrením podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. môže súd aj z úradnej povinnosti odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd. Obsah tohto predbežného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa, ktorá je inštitútom rodinného práva upraveným v Zákone o rodine. Uvedené však neplatí o starostlivosti o takéto dieťa, nakoľko starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení, keďže starostlivosť nie je totožná s výchovou. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy, pričom odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov, alebo starostlivosti súdom určenej tretej osoby trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie o tom, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov budúcich účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., ďalej môže súd dočasne zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený, alebo narušený podľa ust. § 75a ods. 1 O.s.p. a tiež nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je povinný dôvodne podozrivý z násilia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. a tiež inú povinnosť, keďže výpočet výrokov podľa § 76 ods. 1 O.s.p. je len príkladmý. Výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, iba ukladať povinnosť. Súd nemôže predbežným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale musí rozhodnúť o tom, že je jeden z rodičov povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, čím dochádza prakticky k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené. V zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem iných náležitostí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ústava SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Obsahom práva vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá Zákon o rodine. Rozhodnutie súdu o odlúčení rodiča a dieťaťa môže smerovať buď k zmene miesta pobytu dieťaťa, alebo k nútenej zmene miesta pobytu rodiča. Z obsahu návrhu matky maloletého vyplýva, že so synom žije na Slovensku od januára 2012, od kedy otec maloletého nevidel, avšak v júli 2012 jej bol doručený rozsudok Okresného súdu Viedeň, č. k. 7PS 153/2011 k - 53, na základe ktorého bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, z dôvodu ktorého existuje dôvodná obava, že otec jej dieťa odníme. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, ako i z dôvodu, ako už odvolací súd uviedol vyššie, predbežne zveriť dieťa do osobnej starostlivosti nie je možné. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktorého odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) aj v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.