Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/282/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200613 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1708200613.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: X. K., R.. XX. XX. XXXX, T. D. P. XX, Š., adresa pre doručovanie: I. XX, N., proti odporcovi: X. K., R.. X. X. XXXX, D. R. XX, N., zastúpený: JUDr. Ľubomírom Macejkom, advokátom so sídlom Panenská 7, Bratislava, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/934/2008-324 zo dňa 2. 4. 2012 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/934/2008-324 zo dňa 2. 4. 2012 m e n í tak, že odporca je povinný prispievať navrhovateľovi na výživu mesačne sumou 150,- eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, od 1. 2. 2008. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 1. 2. 2008 do 6. 11. 2012 vo výške 4.788,- eur je odporca povinný platiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 70,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej zo zročných splátok, a to až do úplného zaplatenia. Vo zvyšku v zamietajúcej časti napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi platiť na jeho výživu (po čiastočnom späťvzatí žaloby) sumu 165,97 eura mesačne od podania návrhu, zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko konanie a správanie navrhovateľa k odporcovi (otcovi) je v rozpore s dobrými mravmi. K tomuto záveru dospel súd na základe výpovede navrhovateľa dňa 5. 12. 2011, kedy sám navrhovateľ uviedol, že sa s odporcom odmieta stretávať teraz, aj v budúcnosti. Chce len, aby mu platil výživné a nech robí to, čo je dané zákonom, a nič iné. K otcovi nemá žiaden citový vzťah, je to pre neho normálny človek, od ktorého sa dištancuje. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, a priznanie akýchkoľvek trov konania v tejto veci odporcovi by bolo v zjavnom rozpore s ustanoveniami základných zásad občianskeho súdneho konania, vyjadrených v ust. § 1 a 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Namietol, že súd prvého stupňa riadne nezistil skutkový stav a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozsudku považuje za nepresvedčivé. Poukázal na to, že v predmetnej veci už súd vydal rozsudok dňa 15. 2. 2010, ktorým navrhovateľovi výživné priznal. Na základe odvolania navrhovateľa voči tomuto rozsudku odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Napriek tomu, že v ďalšom konaní neboli v neprospech navrhovateľa predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by súdu neboli známe už pri jeho prvom rozhodovaní vo veci, a na základe ktorých by mohol vec inak právne posúdiť, návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením súdu, že sú splnené podmienky pre nepriznanie výživného. Súd svoje tvrdenie oprel o výpoveď navrhovateľa na pojednávaní dňa 5. 12. 2011, z ktorej uviedol len výňatky účelovo vytrhnuté z celkového kontextu jeho výpovede. Obsahovo zhodne vypovedal navrhovateľ aj v konaní pred vynesením prvého rozsudku vo veci, avšak vtedy súd nemal za preukázané porušenie dobrých mravov navrhovateľa voči odporcovi, a výživné mu priznal. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy dôvody uvádzané navrhovateľom, ako aj svedkyňou (jeho matkou), pre ktoré došlo k zhoršeniu vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom (odporca vulgárne, slovne aj fyzicky napádal jeho matku, o navrhovateľovi sa vyjadril, že nie je jeho syn, že ho vydedí, pretože navrhovateľ odmietol nepravdivo svedčiť v prospech odporcu pri jeho nezhodách s matkou). Pre agresívne správanie sa odporcu voči navrhovateľovi tento s odporcom radšej nekomunikoval s cieľom vyhnúť sa ďalším konfliktom. Odporca sa snaží účelovo spochybniť ich výpovede tvrdením, že navrhovateľ je pod vplyvom matky a v konaniach vedených na súde postupujú spoločne proti odporcovi. Navrhovateľ je však plnoletý a na konanie rodičov si vytvára vlastný názor, a nezhody medzi rodičmi nemôžu byť na ujmu navrhovateľa. Navrhovateľ bol bezproblémové dieťa, dobre sa učil, zmaturoval s výborným prospechom, nemal zníženú známku zo správania. Má čistý register trestov, nebolo voči nemu zahájené žiadne trestné ani priestupkové konanie, nebolo mu uložené žiadne výchovné opatrenie, nepije, nefajči, neužíva žiadne omamné látky. Odporca zlyhal ako otec, ktorý si v dôsledku správania sa k matke navrhovateľa a slovných znevažujúcich útokov na navrhovateľa nevybudoval s navrhovateľom vzťah, aký má mať rodič k svojmu dieťaťu. O navrhovateľa sa nezaujíma, ale sám vyžaduje aby mu navrhovateľ prejavoval úctu. Tvrdenie odporcu, že sa v roku 2008 odsťahoval zo spoločnej domácnosti z dôvodu agresivity matky navrhovateľa, nie je pravdivé. Dôvodom jeho odchodu bol intímny vzťah s bývalou švagrinou matky navrhovateľa, v tom čase už rozvedenou s bratom matky navrhovateľa, u ktorej dlhší čas po odchode býval. Od odchodu zo spoločnej domácnosti v roku 2008 sa odporca nesnažil naviazať s navrhovateľom žiaden kontakt, stretli sa len na pojednávaniach. Preto tvrdenia odporcu, že navrhovateľ ho pri stretnutiach ani nepozdraví, nemôže byť pravdivé. Tvrdenie odporcu o neúcte navrhovateľa považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného v primeranej výške. Navrhovateľ ďalej poukázal na výpoveď odporcu, ktorý sám uviedol, že nie je ochotný platiť navrhovateľovi viac ako 66,- eur, lepšie platenú prácu si nehľadá, a pracuje, len keď sa mu chce. V práci nehľadá finančný prospech, nechce budovať niečo, čo ho nenapĺňa (nenapĺňa ho platenie výživného). Odporca tiež vypovedal, že okrem výživného 66,- eur prispieva na bývanie navrhovateľa mesačne sumou 117,- eur (vo výške 1 nákladov na byt), teda spolu 183,- eur. Do konca roka 2011 platil na byt 80,- eur, čo je spolu s výživným 146,- eur, čo znamená, že je ochotný (a je v jeho možnostiach) prispievať na navrhovateľa mesačne touto sumou. Ak by bol odporca naozaj presvedčený, že správanie navrhovateľa k nemu vykazuje tak závažné rozpory s dobrými mravmi, zrejme by tak nekonal. Odporca vykazuje mesačne príjem 200,- eur, z ktorého platí na navrhovateľa 183,- eur, z čoho možno vyvodiť, že jeho príjem je podstatne vyšší, ako oficiálne priznáva. Takýto príjem vykazuje od roku 2001, kedy začal podnikať, a preto jeho tvrdenie, že ho po celý čas (11 rokov) finančne podporuje jeho sestra, nie je presvedčivé. Odporca tvrdil, že peniaze mu posiela sestra na účet, čo výpismi z účtu nepreukázal. Súd k tomu nezaujal žiadne stanovisko a uspokojil sa s prehľadom mesačných nákladov odporcu. Odporca v januári tohto roku odkúpil byt na Novomeského 10 v Pezinku, ktorého výlučným nájomcom sa stal na základe rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, za sumu 1.900,- eur, čo tiež preukazuje, že jeho finančná situácia je iná, ako tvrdí. Navrhovateľ preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie a uloží odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľovi na jeho výživu mesačne sumu 235,- eur a zaostalé zročné výživné bude povinný zaplatiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ tiež žiadal o priznanie náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia) vo výške 3.688,64 eura. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že navrhovateľ vo svojom odvolaní iba opakuje svoje tvrdenia už prednesené v konaní, a opakovane uvádza nepravdivé a nepreukázané tvrdenia (že odporca opustil spoločnú domácnosť dobrovoľne pre intímny vzťah s bývalou švagrinou matky navrhovateľa). Odporca sa v rámci konania vyjadril, za akých okolností opustil spoločnú domácnosť, a aj preukázal, že po odchode býval na slobodárni, a nie u bývalej švagrinej matky navrhovateľa. Skutočnosť, že navrhovateľovi platí v hotovosti 66,- eur mesačne a hradí mu náklady na bývanie vo výške 1 nájomného, treba vnímať ako jeho dobrovoľné plnenie v prospech navrhovateľa, pretože odporca je presvedčený, že priznanie výživného súdom by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Toto dobrovoľné plnenie v celkovej sume 185,- eur mesačne presahuje sumu 165,97 eura, ktorej sa navrhovateľ domáha v tomto súdnom konaní, a teda odporcovi ani teoreticky nemohlo vzniknúť tzv. zaostalé výživné. Žiada preto odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p.. Na odvolacom pojednávaní navrhovateľ predložil potvrdenie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulty chemickej a potravinárskej technológie z 11. 9. 2012, ktorým preukázal, že v akademickom roku 2012-2013 je študentom bakalárskeho štúdia v dennej forme s tým, že má záujem pokračovať ďalej v inžinierskom štúdiu, ktoré je dvojročné. V konaní sa už v súčasnosti zastupuje sám, pretože bol nútený vypovedať plnú moc advokátke z dôvodu, že jeho matka už na to nemá peniaze. K veci samej uviedol, že až do konfliktu jeho rodičov, ktorý viedol k rozvodu ich manželstva, mal s otcom normálny vzťah, vychádzali spolu dobre, rozprávali sa. Chodieval pomáhať otcovi do jeho práce a niekedy trávili voľný čas spolu. Po konflikte rodičov, keď odmietol vypovedať proti svojej matke, sa vzťah otca k nemu úplne zmenil. Bol svedkom toho, ako otec prišiel v noci opitý domov a napadol jeho matku. Vypovedal o tom len pravdu. Otec ho začal urážať a spochybňovať svoje otcovstvo, čo nikdy pred tým nerobil. Dokonca si nahral jeho rozhovor s matkou, obsah ktorého si už nepamätá, a túto nahrávku stále predkladal na súde. S otcom radšej prerušil kontakty, pretože má obavu, že by ho nejakým spôsobom vyprovokoval, zas by si ho nahrával a potom použil proti nemu. S otcom už 6 rokov nebýva a nemajú ani žiaden kontakt. Cez školský rok nemá možnosť brigádovať vzhľadom na svoju zaťaženosť, ale snaží sa privyrábať si cez prázdniny. Toto leto brigádoval 2 mesiace, zarobil niečo cez 400,- eur a tieto peniaze použil na zaplatenie školného na tento rok. Otec odpredal svoj byt svojej sestre Anne Vinohradskej a v súčasnosti v tomto byte už s matkou nebývajú. Odišli asi pred mesiacom po tom, čo otec matke doručil list, v ktorom ju vyzval na doplatenie nájomného za obdobie od predaja bytu až do doručenia tohto listu. Keďže otec im náhradný byt neponúkol, našli si podnájom. Otec mu od začiatku súdneho konania až doposiaľ platí výživné vo výške 66,- eur formou prevodu na jeho účet. Súčasné mesačné náklady počas školského roka sú nasledovné: cestovné Pezinok - Bratislava a späť 24,- eur, električenka 12,- eur, strava približne 200,- eur, ošatenie a hygiena 20,- eur, mobil 10,- eur a splácanie študentskej pôžičky 60,- eur. Školské pomôcky si zabezpečuje formou výpožičky alebo prefotením a náklady na bývanie hradí v celom rozsahu jeho matka, ktorá mu platí aj študentskú pôžičku. Právny zástupca odporcu pred odvolacím súdom uviedol, že navrhovateľ účelovo zmenil svoju výpoveď ohľadne vzťahu k odporcovi po poučení jeho právnou zástupkyňou. Predtým uvádzal, že k otcovi nemá žiadny citový vzťah, nevedel ani, kedy sa otec narodil a výslovne uvádzal, že chce len to, aby mu platil výživné. K príčine takýchto vzťahov odporca predložil prvostupňovému súdu nahrávku rozhovoru navrhovateľa s jeho matkou, z ktorej vyplýva, že má chuť zabiť odporcu v spánku a navrhoval matke, aby ho pri majetkovom vyporiadaní „potopila“. Súd však tento dôkaz nepripustil. Odporca si túto nahrávku vypočul a veľmi zle to znášal. Preto žiadajú, aby súd rozhodol v zmysle ich návrhu. Odporca pred odvolacím súdom uviedol, že približne do roku 2007 žili ako normálna rodina. So synom mal štandardný vzťah, syn mal všetko, čo potreboval. Zmena nastala, keď vznikli problémy s jeho matkou. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ s matkou ho chceli majetkovo zničiť. V roku 2008 jeho manželka podala na neho trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví, kde syn vypovedal proti nemu ako svedok. Syn tvrdí, že nechcel účelovo vypovedať proti matke, ale voči nemu takto vypovedal a klamal. Vec bola postúpená neskôr na priestupkové konanie a v roku 2011 bolo konanie zastavené. Toto všetko veľmi zle znášal a mal snahu tieto konflikty urovnať. Keď však prišiel za synom a jeho matkou, tak ho vyhodili. Veľmi zle znášal najmä to, keď sa dozvedel, čo si na neho v rámci trestného konania vymysleli. Navrhovateľovi je ľahostajné, čo sa s ním deje. Pokiaľ ide o BSM, doposiaľ nie je vyporiadané. Je pravdou, že má 10 aktívnych živností, avšak v súčasnosti sa živí najmä tým, že upravuje záhrady, z čoho má príjem okolo 200,- eur. Jeho životné náklady sa od januára 2012 nezmenili. Je vyučený autoklampiar a má aj zváračský kurz, ktorý je už neplatný. Obnovenie by stálo veľa peňazí a vo svojom odbore nepracuje preto, že ho to nebaví. Úprave záhrad sa venuje asi 10 až 12 rokov. Ostatné živnosti si založil v roku 2001 preto, že to bolo vtedy možné a ako poistku, keby sa niečo stalo. Byt v Pezinku predal svojej sestre za takú cenu, za akú ho kúpil od družstva, teda za približne 2.000,- eur. Za takúto cenu ho predal z dôvodu, že kompenzoval tým svoje dlhy sestre. Doposiaľ platí družstvu náklady spojené s bývaním, pretože sestra ho tam nechala bývať. Navyše musel vyrovnať aj dlhy za matku navrhovateľa, aby si mohol tento byt odkúpiť. Výrok, ktorým spochybnil, či je navrhovateľ jeho synom povedal v afekte, pričom to nemyslel vážne, a nechce to ani právne riešiť. Odvolací súd sa zameral predovšetkým na skúmanie, či bolo v konaní preukázané také správanie navrhovateľa voči odporcovi, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie výživného a zamietnutie jeho návrhu. Po zopakovaní dokazovania výsluchom účastníkov konania mal odvolací súd za zistené, že ich vzájomné vzťahy (vzťah dieťaťa a otca) boli až do roku 2007 úplne štandardné a dobré. Situácia sa zmenila až pod vplyvom rozvodového konania medzi odporcom a matkou navrhovateľa. Medzi manželmi dochádzalo ku konfliktom, svedkom ktorých bol aj ich syn. Každé dieťa bez ohľadu na vek takýmito konfliktami svojich rodičov trpí, a pokiaľ je do nich rodičmi aj zatiahnuté, prikláňa sa k jednému z rodičov, zväčša k tomu z nich, ktorého vníma ako slabšieho. V tomto prípade sa navrhovateľ priklonil na stranu svojej matky, odmietol svedčiť v prospech svojho otca v priestupkovom konaní, čo vyvolalo ďalšie hádky. V takýchto konfliktoch, v afekte, často padajú slová, ktoré nie sú myslené vážne, sú značne prehnané a zraňujú osobu, na adresu ktorej boli vyrieknuté. Zákonite potom dochádza k zhoršeniu vzájomných vzťahov. Správanie sa navrhovateľa voči svojmu otcovi treba hodnotiť v celom kontexte vývoja ich vzťahov ovplyvnených rozvodom rodičov, pričom podľa názoru odvolacieho súdu nejde o také správanie, pre ktoré by nebolo možné priznať výživné. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcu „zbavil“ zákonnej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, nepovažuje odvolací súd za správne. Konanie a správanie navrhovateľa k odporcovi je ovplyvnené jeho presvedčením o správnosti jeho pohľadu na konflikty rodičov, reakciou na postoj a správanie sa otca k nemu. Ani odporca dlhodobo žiaden skutočný záujem o syna neprejavoval, a pokiaľ s ním syn odmieta komunikovať, odporca by mal posúdiť aj svoj podiel viny na vzájomnom odcudzení. Navyše obrana odporcu v tomto súdnom konaní spočívajúca v tvrdení, že priznanie výživného súdom by bolo v rozpore s dobrými mravmi vyznieva nepresvedčivo a vnútorne rozporuplne, keď odporca od podania návrhu platí synovi v hotovosti 66,- eur mesačne tvrdiac, že ide o jeho dobrovoľné plnenie. Pokiaľ by správanie svojho syna skutočne vnímal ako správanie v rozpore s ust. § 43 ods. 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR), logicky by tak nekonal. Odvolací súd túto obranu odporcu vníma ako účelovú v snahe vyhnúť sa plateniu výživného v primeranej výške, o čom svedčí aj skutočnosť, že odporca sa proti prvému rozsudku vo veci z 15. 2. 2010, č.k. 5C 934/2008-247, neodvolal, hoci mu týmto rozsudkom bola uložená povinnosť prispievať navrhovateľovi na výživu mesačne sumou 100,- eur od 1. 2. 2008, ako aj povinnosť platiť navrhovateľovi zaostalé zročné výživné za obdobie od 1. 2. 2008 do 15. 2. 2010 vo výške 840,50 eura v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Čo sa týka výšky výživného, navrhovateľ sa pôvodne (návrhom doručeným súdu dňa 1. 2. 2008) domáhal toho, aby mu odporca platil výživné vo výške 7.000,- Sk (232,36 eura). Po čiastočnom zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu v časti o zaplatenie výživného v sume 66,39 eura, došlo k ustáleniu požadovanej sumy výživného na sumu 165,97 eura. Návrh navrhovateľa z 2. 4. 2012 na rozšírenie návrhu na pôvodnú sumu 232,36 eura, súd prvého stupňa nepripustil, a preto odvolací súd vychádzal zo sumy 165,97 eura ako z predmetu tohto konania. Pri úprave výživného plnoletého dieťaťa vychádzal odvolací súd zo zistení, že navrhovateľ - plnoletý syn odporcu, sa riadne pripravuje na budúce povolanie na vysokej škole dennou formou štúdia. Preto možno konštatovať, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi naďalej trvá (§ 62 ods. 1 ZoR). Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Bývajú v podnájme v Pezinku, kam sa odsťahovali približne pred mesiacom. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 23. 9. 2010, sp. zn. 4C/881/2008, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 18. 10. 2011, sp. zn. 5Co 1/2011, bolo zrušené spoločné právo nájmu k 3-izbovému bytu odporcu a matky navrhovateľa a výlučným nájomcom a členom bytového družstva bol určený odporca. Tento byt na Novomeského ulici v Pezinku odporca odkúpil od bytového družstva v januári 2012 za sumu 1.900,- eur, a za túto sumu ho v máji 2012 predal svojej sestre Anne Vinohradskej. Navrhovateľ v konaní pred odvolacím súdom špecifikoval svoje pravidelné a opodstatnené náklady spojené s jeho štúdiom a obstarávaním jeho životných potrieb sumou 326,- eur. Ide o minimálne náklady bez nákladov na bývanie, ktoré nevedel uviesť (tieto v celom rozsahu hradí jeho matka). Sociálne ani prospechové štipendium nepoberá, a jeho jediný príležitostný príjem predstavuje príjem z brigád v letných mesiacoch. Cez školský rok brigádovať nemôže, lebo mu to školské povinnosti nedovoľujú. Je teda zrejmé, že navrhovateľ je odkázaný výživou na svojich rodičov. Rodičia navrhovateľa nemajú vyporiadané BSM, podľa navrhovateľa sú spoluvlastníkmi dvoch nehnuteľností - pozemkov, z ktorých jeden je lukratívny stavebný pozemok s vybudovanými inžinierskymi sieťami, čo odporca nerozporoval. Príjem matky navrhovateľa (jej zárobok) predstavuje mesačne sumu 698,30 eura, z ktorej uhrádza svoje osobné náklady a náklady spojené s užívaním prenajatého bytu. Je teda zrejmé, že sama zo svojho príjmu nemôže plne pokryť životné náklady svojho syna. Otec navrhovateľa deklaroval svoj mesačný príjem z podnikania vo výške 199,16 eura. Je zdravý, nie je osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou, ani nepoberá čiastočný alebo plný invalidný dôchodok. Je v produktívnom veku, je vyučený autoklampiar a žije v Bratislavskom kraji, teda v regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky. Vzhľadom na svoje odborné vedomosti, zdravotný stav a vek, je plne pracovne spôsobilý. Táto okolnosť je rozhodujúca pri posudzovaní potencionality jeho príjmov, teda predpokladov, ktoré mu potencionálne umožňujú, aby zarábal podstatne viac, ako deklarovaných 200,- eur mesačne. Navyše sám odporca pred súdom uviedol, že pracuje len keď sa mu chce, nehľadá v práci finančný prospech, psychicky nechce budovať niečo, čo ho nenapĺňa a platenie výživného ho nenapĺňa. Prácu s výhodnejším zárobkom si nehľadá. Odvolací súd prihliadal aj na skutočnosť, že nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve (byt v Pezinku) odporca predal svojej sestre za zjavne nižšiu cenu, ako je trhová cena takejto nehnuteľnosti. Odporca sa tak bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, vyššieho zárobku, ako aj príjmu z predaja nehnuteľnosti. Odvolací súd preto pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z potencionality príjmov odporcu (§ 75 ods. 1 ZoR), pričom zohľadnil aj skutočnosť, že matka navrhovateľa znáša neporovnateľne viac nákladov na výživu syna. Okrem bežných nákladov aj všetky mimoriadne výdavky, a iné výdavky spojené s chodom ich spoločnej domácnosti (§ 62 ods. 4 ZoR). Je na odporcovi, aby si našiel primerané zamestnanie a dokázal zabezpečiť potrebný príjem postačujúci na uspokojovanie nielen svojich potrieb, ale aj potrieb jeho syna, ktorý je na neho odkázaný výživou. Za primerané, plne oprávnené výživné vzhľadom k potrebám navrhovateľa, ktorý si svoje životné náklady vyčíslil na sumu 326,- eur a vyhodnotil odvolací súd výživné v sume 150,- eur mesačne. Výživné v takejto výške približne zodpovedá 1 mesačných nákladov navrhovateľa, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť platiť výživné synovi vo výške 150,- eur mesačne od podania návrhu na súd. Zaostalé zročné výživné od podania návrhu do vyhlásenia zmeňujúceho rozsudku, teda od 1. 2. 2008 do 6. 11. 2012, predstavuje sumu 4.788,- eur. Odvolací súd mal za zistené, že odporca už v čase začatia konania poukazoval synovi výživné vo výške 66,- eur mesačne, a platí ho v tejto výške doteraz. Keďže výživné je od 1. 2. 2008 stanovené na sumu 150,- eur, rozdiel medzi touto sumou a poukazovanou sumou 66,- eur, predstavuje mesačne sumu 84,- eur. Vynásobením sumy 84,- eur počtom mesiacov (57), za ktoré mal odporca doteraz platiť výživné navrhovateľovi (11 mesiacov v roku 2008, po 12 mesiacov v rokoch 2009, 2010, 2011 a 10 mesiacov v roku 2012), dospel odvolací súd k sume zaostalého zročného výživného, ktoré súčasne povolil splácať odporcovi v pravidelných mesačných splátkach po 70,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej zo zročných splátok, a to až do úplného zaplatenia (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd pri tomto výpočte nezohľadnil sumu predstavujúcu polovicu nájomného, ktorú odporca podľa jeho tvrdenia platil navrhovateľovi ako príspevok na jeho bývanie, a úhradu týchto nákladov žiadal započítať na výživné. Tomuto tvrdeniu odporcu odvolací súd neuveril. Aj keď sa odporca zo spoločného bytu na Novomeského ulici v Pezinku odsťahoval v roku 2008, stále bol spoločným nájomcom tohto bytu, a od novembra 2011 sa dokonca stal jeho výlučným nájomcom. Tomu zodpovedali aj jeho povinnosti úhrady príslušných platieb bytovému družstvu. Odporca v konaní ničím nepreukázal, že platby poukazované priamo bytovému družstvu uhrádzal za navrhovateľa po dohode s ním, a tým plnil aj svoju vyživovacia povinnosť. Časť návrhu, týkajúca sa rozdielu medzi žalovaným výživným vo výške 165,97 eura mesačne a stanoveným výživným vo výške 150,- eur mesačne, bola súdom prvého stupňa správne zamietnutá. Odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Obaja účastníci pred odvolacím súdom uviedli, že si náhradu trov konania neuplatňujú. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov prvostupňového a ani odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.