Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/119/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200828 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1708200828.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky : K.. Š. Q., T. XX, F., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská 20, Bratislava, proti odporcom : 1/ M. I., U. J. XXX, 2/ E. I., U. J. XXX, obaja zastúpení JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou, Štúrova 13, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/940/2008-178 zo dňa 01.02.2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., I. L., I. C., A.Í. na N. Č.. XXXX, parc. č. 1257/15 vo výmere 414 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1257/16 vo výmere 536 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1257/35 vo výmere 4 938 m2, zastavané plochy a nádvoria v podiele 2/14 a vypratania spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach. Zároveň odporcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania, keď o ich výške rozhodne samostatným uznesením. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §21 ods. 1, 2, § 23, § 24, § 31 ods. 1, § 34, § 35 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 30 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. a dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 20.07.2010 bola uzavretá platne a účinne, v dôsledku čoho navrhovateľka previedla svoje spoluvlastnícke právo k časti nehnuteľnosti pôvodne vedenej na LV Č.. XXXX, pod parc. č. 1561 o výmere 81 046 m2, neskôr v zmysle geometrického plánu č. 68/2001 z nej odčleneným parcelám č. 1257/15 o výmere 414 m2, č. 1257/16 o výmere 536 m2 a č. 1257/35 o výmere 4 938 m2 v podiele 2/14, na odporcov 1/ a 2/, pričom sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil s argumentmi odporcov 1/ a 2/. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 142 ods. 1 a úspešným odporcom priznal proti navrhovateľke ako účastníčke v konaní neúspešnej právo na ich náhradu. Súd prvého stupňa po ustálení, že navrhovateľke svedčí naliehavý právny záujem a po vykonanom dokazovaní, zistil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 20.7.2001 uzavreli predávajúci, vrátane navrhovateľky, ako siedmi podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV Č.. XXXX V.. Ú.. C., parc. č. 1561 - orná pôda o výmere 81.046 m2, z ktorej bola podľa geometrického plánu č. 68/2001 zo dňa 11.7.2001 oddelená parcela č. 1257/15, č. 1257/16 a č. 1257/35 s odporcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. 1257/15 o výmere 414 m2, č. 1257/16 o výmere 536 m2 a č. 1257/35 o výmere 4.938 m2 vedených ako zastavané plochy. Podpisovania kúpnej zmluvy sa navrhovateľka osobne nezúčastnila. Za predávajúcich kúpnu zmluvu podpísali: L. S., E. L., Y. L. E. Y. Q.. Základnú otázku, ktorú súd prvého stupňa musel v prvostupňovom konaní vyriešiť ako otázku predbežnú bola platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prejav vôle je nutné posudzovať nie len z hľadiska jeho formy, ale ucelene, vychádzajúc zo všetkých okolností prípadu. Navrhovateľka ako spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti mala záujem svoj podiel predstavujúci 2/14 predať. Za týmto účelom dňa 18.7.2001 splnomocnila svojich súrodencov Y. L.I. E. Y. Q. ku všetkým právnym úkonom súvisiacim s predajom pozemkov parcelné číslo 1561 a 1519 zapísaných na LV Č.. XXXX E. XXXX, pre V.. Ú.. C. s uvedením, že nejde o zastupovanie spoločné, a teda udelila generálnu plnú moc a to písomne. Podpis navrhovateľky na splnomocnení bol overený dňa 18.7.2001. Súd prvého stupňa mal za to, že vôľa, slobodná a vážna na strane navrhovateľky celkom preukázateľne bola. Splnomocnenie zo dňa 18.7.2001 je právnym úkonom jednostranným, majúcim všetky podstatné náležitosti a je právnym úkonom platným v zmysle ust. § 31 ods. 1 Obč. zák. Týmto splnomocnením dala navrhovateľka tretím osobám na vedomie, že splnomocnenci sú oprávnení na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predajom predmetných pozemkov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že prejav vôle navrhovateľka prejavila udelením splnomocnenia na predaj nehnuteľnosti, rovnako tak, keďže išlo o plnomocnenstvo generálne i analogicky na vyhotovenie geometrického plánu na rozčlenenie pôvodnej parcely č. 1561, ktoré s predajom nehnuteľnosti súviselo. Splnomocnenec Y. Q.Ý. konal v presvedčení, že svojim podpisom dáva najavo vôľu nielen svoju, ale i vôľu navrhovateľky a odporca 1/ a 2/ prijali tento prejav vôle v presvedčení, že ide o prejav vôle osoby oprávnenej takýto prejav vôle za navrhovateľku urobiť. Po podpise zmluvy navrhovateľka prijala na ňu pripadajúcu časť kúpnej ceny a nijakým spôsobom nespochybňovala právny úkon urobený i za ňu splnomocnencom. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že predmetná kúpna zmluva obsahuje všetky náležitosti platného právneho úkonu, nie je právnym úkonom neurčitým a nezrozumiteľným a preto nie je právnym úkonom neplatným. Požiadavka, aby boli prejavy účastníkov kúpnej zmluvy na tej istej listine podľa názoru súdu prvého stupňa, bola splnená a preto kúpna zmluva z dôvodu technickej nejednoty nie je neplatná. Skutočnosť, že so zmluvou o prevode nehnuteľností nie je pevne spojený geometrický plán, je vadou, ktorú je možné v katastrálnom konaní odstrániť a nezakladá automaticky absolútnu neplatnosť zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade nie je možné aplikovať zákon č. 180/1995 Z.z., nakoľko sa nejedná o ornú pôdu, ale o zastavanú plochu, zapísanú v registri C, čo je záväzný údaj vyjadrujúci účel využívania pozemkov. Predmetný rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka sa vo svojom odvolaní domáha zmeny napadnutého rozsudku s tým, že navrhuje, aby jej odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel, a to ako v časti určenia spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tak aj v časti vypratania 2/14 spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach a zároveň žiada priznať náhradu trov konania, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka má za to, že súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal s prejudiciálnou otázkou, t.j. platnosť predmetnej kúpnej zmluvy, keď sa absolútne nezaoberal ust. § 40 ods. 1 a 3 v spojitosti s ustanovením § 46 Obč. zák. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď vo svojom rozhodnutí konštatuje, že kúpna zmluva nie je právnym úkonom neurčitým a nezrozumiteľným a preto nie je neplatným. Kúpna zmluva je ohľadne oddelenia časti pozemkov neurčitá a to preto, že geometrický plán č. 68/2001, na ktorý sa zmluva v čl. III odvoláva, nie je priamo súčasťou kúpnej zmluvy, t.j. netvorí s kúpnou zmluvou jedinú listinu, bol len prílohou návrhu na vklad. Navrhovateľka má za to, že ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Navrhovateľka v tejto súvislosti dáva do pozornosti stanovisko NS SR sp. zn. Cpj 33/01 ako i rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 17/1996, pričom súd prvého stupňa uvedené právne názory NS SR nerešpektoval. Právny názor súdu prvého stupňa v tom, že vada právneho úkonu nemôže spôsobovať neplatnosť právneho úkonu, pretože ju bolo možné v katastrálnom konaní odstrániť, je podľa názoru navrhovateľky absolútne nesprávny. Kúpna zmluva je právnym úkonom neurčitým i preto, že z prejavov vôle na zmluve nevyplýva, ktorá zo zmocnených osôb prejavovala vôľu nie len za seba ale i za navrhovateľku. Nie je možné, aby súd prvého stupňa pochybnosti v tomto smere nahrádzal dôkazmi o skutočnej vôli navrhovateľky. Je vylúčené, aby prejav vôle jedného z účastníkov zmluvy mal súčasne nahrádzať i prejav vôle za zastupovanú osobu a to bez toho, že by to výslovne pri pripojenom podpise nebolo uvedené, pretože v opačnom prípade je takýto právny úkon neurčitý. V kúpnej zmluve sa neuvádza, že by niektorá z tam podpísaných osôb konala súčasne jedným podpisom aj za iného účastníka. Prejav vôle za navrhovateľku zo zmluvy nie je zistiteľný a teda nie je hodnoverný prejav jej vôle ani čo do určitosti a ani čo do zrozumiteľnosti. Súd prvého stupňa nedospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že „prejav vôle navrhovateľka prejavila udelením splnomocnenia na predaj nehnuteľnosti, rovnako tak, keďže išlo o plnomocnestvo generálne i analogicky na vyhotovenie geometrického plánu na rozčlenenie pôvodnej parcely číslo 1561...“. Geometrický plán č. 68/2001 bol vyhotovený dňa 10.7.2001, t.j. 7 dní pred tým, než došlo k vystaveniu splnomocnenia. Nie je teda možné dospieť k akejsi analógii, že navrhovateľka udelením splnomocnenia zo dňa 18.7.2001 prejavila vôľu i na vyhotovenie geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený 10.7.2001. V súčasnom období sú novovytvorené parcely, ktoré boli odčlenené geometrickým plánom č. 68/2001 z pôvodnej parcely č. 1561 vedenej na LV Č.. XXXX, A. N. Č.. XXXX ako parcely registra C, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, avšak v čase uzavierania kúpnej zmluvy ako i vyhotovovania geometrického plánu bola pôvodná parcela č. 1561 vedená na LV Č.. XXXX ako parcela č. 1561, druh pozemku: orná pôda. Z toho vyplýva, že v danom prípade išlo o poľnohospodársku pôdu nachádzajúcu sa mimo obce a kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore s ustanoveniami tretej časti - opatrenia proti drobeniu pozemkov - zákona č. 180/1995 Z.z., nakoľko rozdelením jestvujúceho pozemku - ornej pôdy (t.j. parcely č. 1561) vznikli pozemky (parcela č. 1257/15 o výmere 414 m2 a parc. č. 1257/16 o výmere 536 m2) menšie ako 2000 m2. Skutočnosť, že išlo o pôdu, ktorá sa nesmela deliť a bolo ju nutné predávať ako celok, potvrdil v konaní i svedok Y. Q.. K uvedenému odvolaniu navrhovateľky podali odporcovia 1/ a 2/ písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že prvostupňový súd svoj rozsudok rozsiahle a podrobne zdôvodnil ako po skutkovej stránke, tak aj po právnej stránke a to aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov, judikovanú v obdobných prípadoch. S rozsudkom súdu prvého stupňa sa plne stotožňujú. Prvostupňový súd zistil správne skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Odporcovia majú za to, že navrhovateľka vo svojom odvolaní v podstate uvádza tie isté dôvody, ktoré prezentovala už v prvostupňovom konaní. S tvrdením navrhovateľky uvádzaným v odvolaní, že sa súd prvého stupňa absolútne nezaoberal ust. § 40 ods. 1 a 3 v spojitosti s ust. § 46 Obč.zák. nesúhlasia s odôvodnením, že týmito ustanoveniami sa zaoberal a otázku platnosti kúpnej zmluvy aj náležite odôvodnil. Tvrdenie navrhovateľky, že o geometrickom pláne vedomosť nemala, nikoho jeho vyhotovením nesplnomocnila a že bol vyhotovený bez jej súhlasu, považujú odporcovia za zavádzajúce. Pokiaľ ide o rozsiahle a opakované tvrdenia navrhovateľky, že z prejavov vôle na zmluve nevyplýva, ktorá zo zmocnených osôb prejavovala vôľu nie len za seba ale i za navrhovateľku a že plná moc nebola prijatá ani jedným zo zmocnencov a že nemá všetky náležitosti plnej moci, v tomto smere poukazujú v dôvodoch na písomné záverečné vyjadrenie odporcov zo dňa 13.1.2011, na ktorom zotrvávajú, ako aj na vykonanom dokazovaní súdom prvého stupňa. Odporcovia vo svojom vyjadrení ďalej uvádzajú, že to, že navrhovateľka prijala na ňu pripadajúcu časť kúpnej ceny a nijakým spôsobom nespochybňovala právny úkon, má základ vo vykonanom dokazovaní. Snaha navrhovateľky odporcom vrátiť kúpnu cenu bolo účelové konanie zo strany navrhovateľky v súvislosti s podanou žalobou a v súvislosti s tým, že na podnet Z. M. napadla kúpnu zmluvu na súde a pozemky opätovne predala Z. M.. Odporcovia finančné prostriedky, ktoré im boli poukazované poštou neprevzali. Spochybňovanie, že kúpnu cenu prevzala pri podpise za navrhovateľku Y. L. a nie Y. Q., je irelevantné, nakoľko obidvaja mali udelené splnomocnenie na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predajom presne označených pozemkov a nešlo o zastupovanie spoločné. K dôvodom uvádzaným v odvolaní, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom č. 108/1995 Z.z. uvádzajú, že sa pridržiavajú záverečného vyjadrenia zo dňa 13.1.2011. Na doplnenie uvádzajú, že na Okresnom súde Pezinok prebiehalo identické konanie a to medzi navrhovateľkou K.. Š. Q. proti odporcom 1/ T. I. a 2/ U. I., v ktorom bol návrh zamietnutý, keď odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil. Odporcovia majú za to, že navrhovateľka svojím konaním vniesla ako spoluvlastníčka sporných nehnuteľností stav právnej neistoty aj vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom, ktorí boli spoluvlastníci. Navrhovateľka dokonca ešte predtým, než vôbec vyčkala na rozhodnutie súdu v tomto konaní, protiprávne previedla ďalšou kúpnou zmluvou predmetné nehnuteľnosti, ktoré už nevlastnila na tretie osoby a to na Z. M. a jeho manželku V. M.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Skutkový stav medzi účastníkmi konania zistený súdom prvého stupňa nie je sporný. Sporným je výklad ustanovenia § 46 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka v spojení so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp. zn. Cpj 33/01, o právnej povahe tzv. technickej jednoty listiny vo vzťahu k danému skutkovému stavu, ako aj platnosť plnomocenstva. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp. zn. Cpj 33/01, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 69/2001 na právny záver, na ktorý sa navrhovateľka v odvolaní odvoláva, zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. V danom prípade zmluva tvorí technickú jednotu listiny, pretože jej jednotlivé listy, obsahujúce podstatné náležitosti, sú pevným spôsobom zviazané. Diskutabilnou zostáva otázka, či technickú jednotu listiny musí tvoriť predmetná zmluva i v spojení s geometrickým plánom, ktorý je v zmysle § 46 ods. 1 katastrálneho zákona prílohou zmluvy, a či ide o podmienku platnosti zmluvy. Odvolací súd zastáva názor, že bez významu je snaha navrhovateľky spochybniť záver súdu prvého stupňa tvrdením, že geometrický plán č. 68/2001, na ktorý sa zmluva v čl. III odvoláva, nie je priamo súčasťou kúpnej zmluvy, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy, pretože uvedená podmienka nevyplýva zo znenia zmluvy ani zo žiadneho právneho predpisu. Pri výklade, ktorý prezentuje navrhovateľka, by bolo potrebné pevne zošívať so zmluvou aj iné listiny, ktoré sú prílohami zmluvy, resp. návrhu na povolenie vkladu, napr. listy vlastníctva, stavebné, či užívacie povolania a pod. Občiansky zákonník, ani katastrálny zákon, ako platnosť zmluvy, neuvádzajú, že súčasťou zmluvy musí byť aj geometrický plán. Podľa katastrálneho zákona geometrický plán tvorí len prílohu návrhu na vklad ( § 30 ods. 4 písm. d), požiadavka ktorá bola splnená. V prípade nesplnenia podmienok predpokladaných v § 30 ods. 4 sa katastrálne konanie o návrhu na vklad zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh (§ 31 b písm. f/). V zmysle uvedeného je potrebné chápať, že technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností a príloh predkladaných podľa katastrálneho zákona možno považovať iba za správou katastra žiadanú formu predkladania návrhov na vklad a ich príloh do katastra nehnuteľností, rozhodne ju nemožno hodnotiť ako podmienku platnosti právneho úkonu. Existencia týchto nedostatkov v technickej jednote listiny je iba zákonným dôvodom na prerušenie katastrálneho konania podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona za účelom vyzvania navrhovateľov na odstránenie vád príloh návrhu na vklad, absencia podmienok však nemôže byť vykladaná extenzívne oproti hmotnoprávnej dikcii zákona. Rovnako je nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku aj dôvod odvolania týkajúci sa nedostatku plnomocenstva. Uvedenú problematiku riešil NS SR v rozhodnutí z 5. októbra 2006, sp. zn.3 Sž-o-KS 55/2006, v ktorom vyslovil záver, že „prejav vôle vykonaný jedným podpisom splnomocnenca na základe spoločne udeleného plnomocenstva sa viaže na všetkých splnomocniteľov. Nie je potrebné, aby v danom prípade za každého splnomocniteľa splnomocnenec osobitne formálne podpísal zmluvu“ od vysloveného právneho záveru nemá odvolací súd dôvod sa v posudzovanej veci odchýliť. Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho odkazuje, s týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.