Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/429/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708204897 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1708204897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľky: F. X., bytom M., V. XX, zast. JUDr. Adrianou Grendovou, advokátkou v Bratislave, Mickiewiczova 2, proti odporkyni: X. S., bytom M., V. X, zast. JUDr. Martinou Poredošovou, advokátkou v Bratislave, Teslova 5, o rušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. júla 2011 č.k. 7C 62/2008-196, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese V., okres M., kat. územie M., zapísaným na LV č. XXXX ako parcely registra „C“, a to parc.č. XXXX/XX - záhrady o výmere 223m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 269m2, stavby súp.č. XXX, stojacej na parc.č. XXXX/XX - rodinný doma prikázal ich do výlučného vlastníctva odporkyne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu spoluvlastníckeho podielu v sume 17.349,98 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania v sume 1.2345,69 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z ust. § 136 ods. 1 a 2, § 137, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Obč. zák. a mal za nesporné, že účastníčky konania sú podielovými spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností, pričom navrhovateľka ako vlastníčka 1/4-iny podielu k celku navrhovala prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne s tým, že jej táto vyplatí finančnú náhradu spoluvlastníckeho podielu. Vychádzal zo zistenia, že dom je dvojpodlažný so suterénom a prízemím, zastavená plocha je 123,03m2, podzemné podlažie pozostáva z kotolne a skladu, na prízemí sú 4 izby, WC, kúpeľňa a kuchyňa, predsieň a chodba. Zádverie, prevedené ako oceľová zasklená stena, neleží na parc.č. XXXX/XX a priestor krovu je nevyužívaný. Konštatoval, že deľba nehnuteľností by sa musela týkať tak pozemkov, ako aj rodinného domu, pretože navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou 1/4-iny všetkých nehnuteľností, pokiaľ ide o dom, jeho rozdelenie by vyžadovalo značné stavebné úpravy a rozdelením pozemkov by sa získala plocha, na ktorej nie je možné stavať vzhľadom na malú výmeru nezastavanej plochy. Preto dospel k záveru, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Mal za preukázané, že odporkyňa nehnuteľnosti trvale v celosti užíva a má záujem aj naďalej ich užívať, prejavila záujem o ich výlučné vlastníctvo, pričom spornou zostala len cena, resp. výška finančnej náhrady spoluvlastníckeho podielu, ktorú by mala vyplatiť navrhovateľke. Vyslovil, že investície vložené do rekonštrukcie domu predložené odporkyňou, zvýšili celkovú hodnotu nehnuteľnosti iba minimálne a poukázal aj na to, že od roku 1997 odporkyňa celú nehnuteľnosť užívala sama, vrátane spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, bez toho, aby navrhovateľka mala z postavenia spoluvlastníčky akýkoľvek prospech. Zohľadnil len tú časť investícií preukázaných faktúrami č. XX/XXXX-XX/XXXX a XX/XXXX, a to iba v časti zodpovedajúcej výške 1/4 podielu navrhovateľky, pretože odporkyňa udržiavala nehnuteľnosť predovšetkým pre seba a svoju rodinu. Vychádzal zo znaleckého posudku aktuálneho v čase vyhlásenia rozsudku zohľadňujúceho nielen technickú hodnotu nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu, ale i aktuálnu trhovú situáciu. Keďže celková hodnota nehnuteľností bola stanovená sumou 71.500,- €, suma zodpovedajúca výške podielu 1/4 patriaceho navrhovateľke predstavovala sumu 17.875,- €, od ktorej odpočítal 1/4 vložených investícií, čo je suma 15.850,- Sk, t.j. 526,12 €. Poukázal na vyjadrenie znalca, že odporkyňa reálne nevyužíva časť parcely č. XXXX/XX v záhradnej časti, ktorá je priplotená k parcele č. XXXX/XX, avšak časť domu stojaceho na parcele č. XXXX/XX zasahuje do parcely č. 4885/35, avšak nakoľko parcela č. 4885/35 nebola v tomto konaní predmetom vyporiadania spoluvlastníctva, nerozhodoval o vzťahoch k nej. Konštatoval, že bude na budúcom spoluvlastníkovi vyporiadavaných nehnuteľností, aby si v budúcnosti vyriešil právne vzťahy k parcele č. XXXX/XX a vzťahy k neoprávnenej stavbe, ktorá v časti zasahuje na parc.č. XXXX/XX. Pokiaľ ide o hodnotu tzv. šopy postavenej na parc.č. XXXX/XX, táto nebola do znaleckého posudku zahrnutá, pretože nebolo možné zistiť jej vlastníka a objekt nie je zapísaný na LV, ani zakreslený na katastrálnej mape, preto de facto po právnej stránke neexistuje. Považoval prikázanie predmetných vyporiadavaných nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne za reálne možné, nakoľko prejavila o vlastníctvo záujem, nehnuteľnosti v celosti užíva a sama vyjadrila odkázanosť na nehnuteľnosť a nemožnosť iného bývania. Stotožnil sa so závermi znaleckého posudku a po zohľadnení časti vložených investícií odporkyňou dospel k záveru, že povinnosťou odporkyne bude vyplatiť navrhovateľke sumu zodpovedajúcu 1/4 spoluvlastníckeho podielu, a to celkom 17.349,98 €. Pokiaľ ide o možnosti odporkyne túto sumu navrhovateľke vyplatiť, vychádzal z jej vyjadrenia, že je ochotná vyplatiť navrhovateľke sumu 10.000,- €, čím potvrdila, že je spôsobilá spoluvlastnícky podiel navrhovateľke vyplatiť a poukázal na možnosti získania zvyšnej časti na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu. Nezohľadnil pritom skutočnosť, že odporkyňa sa rozhodla splácať úver za svoju dospelú dcéru, nakoľko s prejednávanou vecou nesúvisí. Vyslovil, že zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa vyplýva z ust. § 142 ods. 2 Obč. zák., pričom ide o výnimku zo zásady, že nikto nemá byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve. Dôkazy predložené odporkyňou nepovažoval za spôsobilé a preukazujúce existenciu dôvodov osobitného zreteľa, a to ani vzhľadom na zdravotný stav odporkyne ani na jej sociálnu situáciu, keďže odporkyňa nie je ani čiastočne uznaná invalidnou, stále pracuje na dobu neurčitú v riadnom pracovnom pomere, je vydatá, jej manžel podniká aj keď nie so ziskom, a deti sú dospelé. Dospel tak k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali dôvodnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie nehnuteľnosti nie sú dané. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v predmete konania a jeho výsledku aj keď navrhovateľka mala v konaní úspech a prichádzalo by do úvahy použitie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Prihliadol na to, odporkyňa bola zaviazaná na zaplatenie finančnej náhrady navrhovateľke v pomerne veľkej čiastke a prípadná náhrada trov konania, ktorú právna zástupkyňa navrhovateľky vyčíslila na 5.437,92 € by odporkyňu neúmerne finančne zaťažila. Navrhovateľke tak náhradu trov konania sčasti nepriznal, a v časti trov právneho zastúpenia vyčíslených sumou 3.732,- € s odôvodnením zásady tzv. equity, aby si každá z účastníčiek trovy právneho zastúpenia znášala sama. Priznal tak navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1.092,- € za návrh dôvodne podaný, keďže odporkyňa od roku 1997 vedela, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a napriek tomu sa s navrhovateľkou nedokázala na vyporiadaní spoluvlastníctva dohodnúť, resp. počítala iba so symbolickým vyrovnaním s navrhovateľkou, a taktiež jej priznal aj náhradu trov spočívajúcich v odmene znalca E. vyplatenej znalcom na základe uznesenia zo dňa 02.03.2011 č.k. 7C 62/2008-172 v sume 143,69 €, ako časť odmeny zaplatenej navrhovateľkou, keď odporkyňa sa so závermi predchádzajúcich znaleckých posudkov vyhotovených na náklady navrhovateľky nestotožnila. Pokiaľ si navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania spočívajúcich v trovách znalca spojených so znaleckým dokazovaním vyhotoveným pred začatím konania, nemal za preukázanú výšku odmeny znalca žiadnym dokladom, preto jej túto požadovanú náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľka, a to v časti týkajúcej sa trov konania, ako aj odporkyňa v časti náhrady spoluvlastníckeho podielu a trov konania. Odporkyňa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu spoluvlastníckeho podielu zmeniť a uložiť jej povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu spoluvlastníckeho podielu vo výške 10.000,- € a v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. Poukázala na konštatovanie znalca E. v znaleckom posudku o existencii majetkoprávnych vád, ktoré majú vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľností, problematické budúce dispozície s majetkom - ťažko predajná nehnuteľnosť, ako aj možné uplatnenie vlastníckych práv vlastníka susednej parcely a na to, že právni predchodcovia terajšieho vlastníka susediacich pozemkov par.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX o tom vedeli a neexistovala žiadne snaha o zosúladenie právneho a skutkového stavu a tieto pozemky v takomto stave predali bez jej vedomia v roku 2008 terajšiemu vlastníkovi. Taktiež poukázala na rozdiel v cene pozemkov v znaleckých posudkoch znalca E.. V. a znalca E.. Q.Ú. a mala za to, že to malo byť zohľadnené v náhrade za spoluvlastnícky podiel a na to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že reálne nevyužíva časť parcely č. XXXX/XX v záhradnej časti. Považovala náhradu za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky za neprimeranú. Nakoľko sa s navrhovateľkou snažila dohodnúť mimosúdnou cestou, mala za to, že jej nemala byť uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania. Navrhovateľka žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmeniť a priznať jej náhradu trov konania v sume 5.518,78 € dôvodiac tým, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia bolo riadne doložené a dodatočne doložila aj doklad o zaplatení nákladov za znalecký posudok znalca E.. V.. Poukázala na to, že návrh bol podaný dôvodne, o tom, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností odporkyňa vedela od roku 1997 a nedokázala sa s ňou na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť, neakceptovala ani jeden návrh na dohodu, ani jeden znalecký posudok K nepriznaniu jej náhrady trov konania v plnej výške uviedla, že odporkyňa nie je sociálne odkázaná osoba, je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, jej manžel podniká, je schopný pracovať a finančná situácia odporkyne umožňuje jej splácať saj úver dcére, pričom ona je dôchodkyňa žijúca v spoločnej domácnosti so svojou matkou starobnou dôchodkyňou, okrem nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve s odporkyňou iný majetok nevlastní. Tiež poukázala na to, že odporkyňa 14 rokov užívala 1/4 nehnuteľností jej patriacu bez akejkoľvek finančnej náhrady, čo nepoprela a práce, ktoré na nehnuteľnosti odporkyňa vykonala, považovala za bežnú údržbu domu, ktorý výlučne so svojou rodinou odporkyňa užívala. Mala za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd prvého stupňa vychádzať z sut. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko nie sú dané dôvody pre použitie ust. § 150 O.s.p. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutých častiach bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je vecne správny. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého náležite po právnej i vecnej stránke zhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite podľa § 132 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.). Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie (§ 142 ods. 1 prvá veta Obč. zák.). Vyplýva to zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ust. § 142 ods. 2 Obč. zák., ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v konaní neboli preukázané. Najprirodzenejším spôsobom zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom však je, že ide o deliteľnú vec z technického hľadiska a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. že rozdelením vecí, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a účelu. Pri reálnom rozdelení musí súd dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prichádza do úvahy prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, ktorý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva sa využíva vtedy, ak aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. V prípade, ak nie je reálne rozdelenie veci možné a ani jeden zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Právna úprava zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vykonaná v § 142 ods. 1 Obč. zák. je v súlade s čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd keď ustanovuje, že súd vec prikáže jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Primeranú treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Súd tak nemôže pripustiť, aby nebola poskytnutá primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel. Primeranou náhradou spoluvlastníkovi ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, je všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa mohla nehnuteľnosť predať, cena určená podľa ponuky a dopytu už aj vzhľadom na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zák., ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade. Tak nie je žiadny zo spoluvlastníkov zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane zodpovedajúci finančný ekvivalent. Keďže v danom prípade medzi účastníčkami ako spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností nedošlo k dohode, bolo potrebné návrhu navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovieť v zmysle ust. § 142 ods. 1 prvá veta Obč. zák. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľností neprichádzalo do úvahy a neboli ani preukázané dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo jedným zo zákonných spôsobov (§ 142 ods. 2 Obč. zák.), za tieto nebolo možné považovať odporkyňou uvádzané zdravotné problémy a jej sociálnu situáciu. Pokiaľ ide o odkázanosť na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, odporkyňa prejavila záujem túto naďalej užívať a práve prikázaním nehnuteľností vrátane domu do výlučného vlastníctva odporkyne je naplnený aj účel vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním vecí jednému zo spoluvlastníkov. Súd prvého stupňa tak správne postupoval, keď na návrh navrhovateľky zrušil podielové spoluvlastníctvo s odporkyňou a toto vyporiadal prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne za primeranú náhradu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, ktorá podľa znaleckého posudku znalca E. vypočítaná metódou polohovej diferenciácie predstavuje 17.349,98 €. Námietku odporkyne spočívajúcu v neprimeranosti náhrady za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, táto navyše bola obdobná ako hodnota určená aj znalcom E.. V. a súd sa nemôže odkloniť od dikcie zákona ukladajúcej povinnosť prikázať vec za skutočnú náhradu, teda majetkový ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu. Pokiaľ odporkyňa poukazovala na majetkoprávne vady susediacich pozemkov - parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX, na túto námietku nebolo možné prihliadnuť z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti neboli predmetom konania, keď predmetom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva v danom konaní boli nehnuteľnosti - parc.č. XXXX/XX - záhrady o výmere 223m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 269m2 a stavba súp.č. XXX - rodinný dom stojaci na parc.č. XXXX/XX. Dôvodná nebola napokon ani námietka odporkyne, že časť parcely č. XXXX/XX reálne nevyužíva, nakoľko je na nej, akú časť nehnuteľností pripadajúcich jej do vlastníctva bude reálne využívať, pretože vyporiadanie sa musí týkať celej veci patriacej do spoluvlastníctva. Odvolací súd tak dospel k záveru, že niet dôvodu spochybňovať rozhodnutie súdu prvého stupňa o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníčiek konania v zmysle § 142 ods. 1 prvá veta Obč. zák., ani o spôsobe jeho vyporiadania a výške priznanej náhrady spoluvlastníckeho podielu. O trovách konania rozhoduje súd aj v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ako sporového konania podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.), pokiaľ nie sú dané dôvody pre použitie výnimky podľa § 150 O.s.p. Predpokladom pre použitie ust. § 150 O.s.p. je existencia dôvodov osobitného zreteľa pre nepriznanie trov alebo celkové priznanie trov konania inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu, povaha nároku. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa týkajúcimi sa sociálnej situácie účastníkov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a k postoju účastníkov v konaní. Odvolací súd vzhľadom na povahu nároku danú predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhľadom na majetkové a sociálne, osobné, zárobkové pomery oboch účastníčok konania, ktoré súd prvého stupňa správne vyhodnotil, považoval aplikáciu ust. § 150 O.s.p. v danom prípade za opodstatnenú a stotožnil sa aj s výškou náhrady trov konania priznanou navrhovateľke, pričom námietky navrhovateľky a odporkyne nepovažoval za dôvodné. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa náhrady spoluvlastníckeho podielu a trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníčok v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania žiadnej z nich nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.