Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/286/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708207150 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1708207150.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o mal. G. G.: R., X.. XX.XX.XXXX C. U., X.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, Moyzesova 2, pracovisko Senec, deti rodičov: Ľ. G., bytom R., R.Á. XX, a A. G., bytom R., K. X, t.č. Y. P. X. J., o návrhu matky na zákaz styku a návrh otca na úpravu styku a zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 29.03.2011, č.k. 11P 1017/2008-104, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok svojim rozsudkom zo dňa 29.03.2011, č.k. 11P 1017/2008-104 konanie v časti zákazu styku otca s maloletými deťmi zastavil, návrh otca na úpravu styku a zníženie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi odôvodnil ust. § 96 ods. 1 O.s.p., s poukazom na späťvzatie návrhu matky a súhlas otca a kolízneho opatrovníka so späťvzatím návrhu. Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Pokiaľ otec t.č. Y. Y. V. S. R. nemá príjem poukázal na to, že otec v čase spáchania trestných činov, za ktoré je právoplatne odsúdený, mal vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom, k čomu mal podriadiť všetky svoje aktivity. Pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť ani pred nástupom V. S. R., v dôsledku čoho matka poberá náhradné výživné. V neposlednom rade pri rozhodovaní prihliadal aj na zmenu pomerov na strane maloletých detí od poslednej úpravy výživného v roku XXXX nárastom ich potrieb, pričom zdôraznil, že už doposiaľ určené výživné vo výške XXX € na obe deti nepokrýva ani základné, nieto odôvodnené potreby maloletých detí. Pokiaľ ide o styk otca s deťmi dospel k záveru, že otcom navrhovaná úprava styku by nebola v záujme maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom a úprave styku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý v napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, styk s deťmi upraviť v zmysle jeho návrhu a výživné na maloleté deti znížiť na minimum. Pokiaľ ide o styk s deťmi poukázal na to, že s deťmi sa nestýka od roku XXXX, od uvedenej doby obdržal od detí len jeden list, je zrejmé, že styku s ním deťom bráni matka. Rovnako pokiaľ ide o výživné uviedol, že doposiaľ určené výživné nie je schopný platiť, nakoľko je vo Y. V., kde nie je pracovne zaradený aj z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o výživné, poukázal na to, že doposiaľ určená vyživovacia povinnosť otca na dve maloleté deti vo výške XXX € je minimálne výživné. Za tohto stavu zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia 11CoP 286/11-132 odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd zhodne, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že napriek zmene pomerov na strane otca výkonom trestu odňatia slobody, táto skutočne nezakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného, a to s poukazom na trestný čin ktorého sa otec dopustil vo vzťahu k matke detí, rovnako aj k deťom, a to neplnením vyživovacej povinnosti, za čo bolo voči otcovi začaté trestné stíhanie za prečin zanedbania povinnej výživy, aj za ktorý bol otcovi uložený úhrnný trest odňatia slobody, a to rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.06.2010, č.k. 2T 64/2009. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného súd prvého stupňa správne prihliadal aj na zmenu pomerov na strane detí, potreby ktorých od roku XXXX kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom, či už v súvislosti s fyzickým vekom alebo štúdiom sa zvýšili, a už doposiaľ určené výživné vo výške XXX € na obe deti nepostačuje na krytie základných, nieto odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri posudzovaní návrhu otca právne významnou skutočnosťou, na ktorú bolo potrebné prihliadať je aj priznanie náhradného výživného, ktoré matka na deti poberá, výška ktorého sa odvíja od výšky určeného výživného, čo by v danej veci znížením výživného znamenalo priame ohrozenie najzákladnejších potrieb maloletých detí ( § 24 zák. č. 201/2008 Z.z. v platnom znení o náhradnom výživnom ). Za vecne správne odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti zamietnutia návrhu otca na úpravu styku s poukazom na výkon trestu odňatia slobody za trestné činy, ktorých sa otec voči matke a deťom dopustil. Za tejto situácie aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné matke autoritatívnym rozhodnutím súdu uložiť povinnosť vodiť deti do nápravného zariadenia, kde si otec odpykáva svoj trest, nič však nebráni, pokiaľ je pravdou tvrdenie otca o jeho dobrom vzťahu s deťmi, aby mal s deťmi telefonický, či písomný styk. Keďže deti majú XX C. XX rokov majú právo už sa samé rozhodnúť, či sa s otcom chcú stretnúť, a ich názor v tomto smere je potrebné rešpektovať. Pokiaľ by deti prejavili záujem otca vo výkone trestu navštíviť, je na matke, aby to deťom umožnila. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.