Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/236/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899819 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1708899819.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: H.. V. Ď.T., bytom Z. T.. Č.. XX, O., zast. advokátom JUDr. Jaroslavom Belkom, Poľnohospodárska ul. č. 36, Bratislava, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o 666,87 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 6. apríla 2011 č. k. 5C 580/2008- 118 v spojení s opravným uznesením z 21. októbra 2011 č. k. 5C 580/2008- 130, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti trov konania sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania 26,50 eur. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 20.000,- Sk (666,87 eur) z titulu postúpenia práv z havarijného poistenia, resp. zákonného poistenia žalobcu, ktorý poskytol poistné plnenie namiesto žalovanej. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 47,071 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že 20. 7. 1992 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k zrážke motorového vozidla žalobcu s motorovým vozidlom poistníka žalovanej H.. E. G.. Ten dňa 25. 7. 1992 nehodu nahlásil žalovanej, nepožiadal však žalovanú o poskytnutie poistného plnenia a ani nepredložil doklady (faktúry za opravu vozidla) potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Preto k likvidácii poistnej udalosti nedošlo. Žalobca uvádzal, že po nehode sa s H.. G. dohodol, že celú záležitosť urovnajú medzi sebou. Po nejakom čase sa mu ozval Ing. Záruba, že oprava vozidla ho stála 20.000,- Sk (666,87 eur). Dohodli sa, že túto sumu mu zaplatí žalobca a H.. G. mu ju vráti, akonáhle mu žalovaná poskytne poistné plnenie. Žalovaná však poistné plnenie H.. G. nevyplatila a preto sa žalobca rozhodol domáhať sa nároku voči žalovanej. Neskôr žalobca upresnil svoje tvrdenia tak, že suma 20.000,- Sk bola pôžičkou, ktorú poskytol H.. G.. H.. G. vypovedal, že nakoľko nehoda nebola zdokumentovaná, nebolo mu vyplatené poistné plnenie. Žalobca mal po nehode snahu dať mu nejaké peniaze, ale žiadne pri sebe nemal, preto mu ani žiadne peniaze nedal. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V prípade, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody, 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku začala plynúť 20. 7. 1992 a uplynula dňom 20. 7. 1994. Žalobca podal žalobu na súd až 22. 7. 1996, teda oneskorene. Keďže žalovaná sa premlčania nároku dovolala, nebolo možné premlčaný nárok žalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca uzavrel s H.. G. zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou by mu H.. G. postúpil pohľadávku voči žalovanej na výplatu poistného plnenia. Žalobca si voči žalovanej neuplatnil právo na náhradu poistného plnenia z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a poistnú udalosť ani žalovanej nenahlásil. Preto mu voči žalovanej nevznikol nárok na zaplatenie 666,87 eur ani z titulu náhrady škody a ani z titulu poistného plnenia. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Vytkol súdu prvého stupňa, že dňa 6. 4. 2011 pojednával v neprítomnosti jeho právneho zástupcu a pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania účastníkov nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Ďalej uviedol, že žalovanej oznámil poistnú udalosť dňa 11. 11. 1992 a uplatnil si nárok na plnenie zo zákonného poistenia. V tejto súvislosti vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka U. J.. H.. G. žalobca poskytol 20.000,- Sk na úhradu opravy vozidla. Výpoveď svedka H.. G. dôveryhodná. Žalobca sa od žalovanej nikdy nedomáhal zaplatenia sumy 666,87 eur z titulu vrátenia pôžičky, ale z titulu poistného plnenia a to buď na základe postúpenia práv z havarijného poistenia H.. G., alebo zo zákonného poistenia žalobcu, ktorý poskytol plnenie H.. G. namiesto žalovanej. Žalobca odvolaním napadol i výrok o trovách konania. Namietol, že súd prvého stupňa nesprávne stanovil výšku trov konania. okrem toho, súd prvého stupňa na výsluch dvoch svedkov vo veci nemusel vytýčiť 3 pojednávania. Takýto postup je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. na pojednávanie dňa 10. 11. 2010 nebola predvolaná žalovaná, čím žalobcovi vznikli ním nezavinené trovy konania. Výrok o náhrade trov konania je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie čo do veci samej nie je dôvodné. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že dňa 20. 7. 1992 došlo zavinením žalobcu k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo H.. E. G.. Z jeho výpovede je zrejmé, že žalobca mu žiadne finančné prostriedky z titulu náhrady škody (a ani zo žiadneho iného titulu) neposkytol. Žalobca tiež ničím nepreukázal, že by s H.. G. uzavrel zmluvu, ktorou by mu H.. G. postúpil práva z havarijného poistenia. Naviac, ak by došlo k likvidácii poistnej udalosti, poistné plnenie by H.. G. bolo vyplatené zo zákonného poistenia žalobcu a nie z havarijného poistenia H.. G.. Inými slovami, H.. G. nemal čo žalobcovi postúpiť. Preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu postúpenia práv z havarijného poistenia H.. G.. Žalobca nemá voči žalovanej právo na výplatu poistného plnenia zo svojho zákonného poistenia. Ako je to totiž uvedené už vyššie, v prípade likvidácie poistnej udalosti by nárok na poistné plnenie zo zákonného poistenia žalobcu vznikol poškodenému, teda H.. G.. Tvrdenie žalobcu, že poskytol namiesto žalovanej, teda namiesto jej plnenia z jeho zákonného poistenia, H.. G. plnenie, nebolo v konaní preukázané a zostalo teda iba v rovine tvrdenia. Základ uplatneného nároku teda nie je dôvodný. Aj keby však bol základ nároku preukázaný, sporná by zostala jeho výška, pretože v konaní nebolo preukázané, škoda v akej výške vznikla na vozidle H.. G. a teda aká by bola výška poistného plnenia žalovanej zo zákonného poistenia (ak by k nemu došlo). Súd prvého stupňa vo veci pojednával dňa 21. 1. 2011 a na tomto pojednávaní sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcu JUDr. Jaroslav Belko. Toto pojednávanie bolo odročené na termín 6. 4. 2011, pričom právny zástupca žalobcu termín tohto pojednávania vzal na vedomie. Na toto pojednávanie sa však právny zástupca žalobcu bez ospravedlnenia nedostavil a prítomný žalobca nepožiadal o odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď dňa 6. 4. 2011 vo veci pojednával a na tomto pojednávaní vyhlásil napadnutý rozsudok. Týmto postupom súd prvého stupňa neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 6. 4. 2011 síce vyplýva, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pretože nepoučil účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Dôsledkom tohto procesného pochybenia bol vznik procesného práva žalobcu použiť ako odvolací dôvod skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neuplatnil pred súdom prvého stupňa (§ 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Preto podľa názoru odvolacieho súdu uvedený nesprávny postup súdu prvého stupňa nemal za následok porušenie zásady spravodlivého procesu. Je výlučne vecou súdu, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Nemožno preto považovať za procesné pochybenie súdu prvého stupňa to, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka U. J.. Okrem toho, vzhľadom na výsledky dokazovania výsluch tohto svedka ani nebol potrebný. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa uložil v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. neúspešnému žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania pozostávajúcich z poplatku za odpor proti platobnému rozkazu 26,50 eur a z hotových výdavkov - cestovného právneho zástupcu žalovanej 20,571 eur. Spolu teda trovy konania predstavujú 47,071 eur. Odvolací súd sa s týmto výpočtom náhrady trov konania nestotožňuje. Žalovaná totiž v konaní nebola zastúpená advokátom a zastupoval ju jej zamestnanec. Do trov konania preto nemožno zahrnúť náklady, ktoré vznikli žalovanej tým, že jej právny zástupca na pojednávania na súde prvého stupňa dochádzal služobným motorovým vozidlom. Náhradu trov konania tohto druhu možno priznať podľa zák. č. 283/2002 Z.z. osobám v tomto zákone uvedeným a v zmysle poznámky 5/ k § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. aj advokátom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania pozostávajúce z poplatku za odpor proti platobnému rozkazu 26,50 eur. Náhradu trov konanie nie je možné nepriznať účastníkovi, ktorému na ňu vznikol nárok, z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Iba v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa súd výnimočne nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci nebola v konaní preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné postupovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania teda úspešnej žalovanej nepriznať. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.