Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/314/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206393 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1709206393.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: C. C. G., G.. M.. B.., G. G. Y.. T. XXXX, K., V.Č.: XX XXX XXX, zastúpeného InLaw, s. r. o., so sídlom Dobšinského 20, Bratislava, IČO: 36 716 979, proti odporcovi: Z. U., H. I. XXX/X, U., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného G. C., F. S. XX.N. XXXX, Č.. Y.. XXC/XX/XXXX - XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi zo strany odporcu listom z XX.XX.XXXX je neplatné a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume XXX,XX J.. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na dobu určitú s dňom nástupu do práce od XX.XX.XXXX do skončenia prác u dočasného zamestnávateľa, s tým, že výplata mzdy bola dohodnutá najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Odporca listom z XX.XX.XXXX okamžite skončil podľa § 67 a § 69 ods. 2 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. pracovný pomer založený dňa XX.XX.XXXX z dôvodov, že navrhovateľ mu nevyplatil celú mzdu za XXX,X odpracovaných hodín za mesiac N. XXXX, ale iba jej časť; náhrada mzdy za sviatok podľa § 122, náhrada mzdy za nočnú prácu podľa § 123, mzdová kompenzácia za sťaženú prácu podľa § 124, prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 a stravovanie zamestnancov podľa § 152 je v rozpore s ustanovením zákona č. 311/2001 Z. z.; prestávka na odpočinok je na začiatku pracovnej zmeny, čo je v rozpore s ustanovením § 91 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z.. Navrhovateľ listom z XX.XX.XXXX s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasil, podľa neho boli uplatnené po lehote ustanovenej v § 69 ods. 3 Zákonníka práce, resp. samotný rozvrh prestávok v práci nie je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 69 ods. 1, § 70, § 77 Zákonníka práce. Konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnanec v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V okamžitom skončení pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je takéto skončenie pracovného pomeru neplatné. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú v ňom uvedené okolnosti výpovedného dôvodu tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod je nevyhnutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 69 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom tento (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré okamžité skončenie neobsahuje. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom skončenia pracovného pomeru, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola zamestnancovi daná výpoveď. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné "nahrádzať" alebo "dopĺňať" vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju. Ďalej poukázal na to, že uplatnenie dôvodu spočívajúceho v nevyplatí mzdy je viazané na lehotu jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V danej veci tak vychádzal zo zistenia, že podľa bodu 10. pracovnej zmluvy bola dohodnutá výplata mzdy vo výplatných termínoch zamestnávateľa, t. j. najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí zamestnancovi mzda, na základe čoho dovodil, že najneskôr dňa XX.XX.XXXX začala odporcovi plynúť jednomesačná lehota na uplatnenie tohto výpovedného dôvodu a skončila XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že odporca nemohol právne účinne uplatniť tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru listom z XX.XX.XXXX. K ostatným uplatneným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že sú neurčité, nekonkrétne a nemožno ich preto skutkovo žiadnym spôsobom vyhodnotiť (nie je uvedené obdobie, za ktoré mali byť tieto náhrady mzdy nevyplatené, ani v akej výške a pod). Zo všetkých uvedených dôvodov preto uzavrel, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu listom z 18.05.2009 bolo neplatné a bez ďalšieho významu potom vyhodnotil ostatné vo veci vykonané dôkazy, ktoré nemohli mať vplyv na skutkové a právne posúdenie prejednávanej veci. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa § 14, § 15, § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za päť úkonov právnej služby. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia. Uviedol, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo nevyplatenie celej mzdy za N. XXXX, čo potvrdil aj inšpektorát práce. Čo sa týka upozornenia na slabé pracovné výkony, poukázal na výpoveď svedka M. Y., ktorý bol jeho priamym strojmajstrom. Poukazoval na to, že na súde prvého stupňa namietal, že pokiaľ ide o upozornenie, jedná sa o falošný doklad získaný podvodným spôsobom, za účelom zavádzania súdu a zdiskreditovania jeho osoby. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevyvodil žiadne opatrenia ohľadom tohto falošného dokumentu. K zmeškaniu prekluzívnej lehoty uviedol, že keď sa dozvedel o tom, že zamestnávateľ mu nevyplatil celú mzdu, vec podal na inšpektorát práce, a hneď po ukončení jeho šetrenia a doručení oznámenia o výsledku šetrenia inšpektorátu práce predmetnú vec podal na súd. Zdôraznil, že počas výkonu inšpekcie boli zistené ďalšie porušenia pracovnoprávnych predpisov, ktoré súd prvého stupňa nebral do úvahy, a preto pre objektívne posúdenie je podľa neho potrebné si preštudovať spis číslo XC X/XXXX. Nesúhlasil ani s výškou trov konania, nakoľko sú neprimerane vysoké. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že tvrdenie odporcu o tom, že upozornenie na jeho slabé výkony je falošným dokladom, sa zakladá na jeho mylnej domnienke, nakoľko C. D. nie je jeho zamestnancom a nemohol mať preto žiaden vplyv na tohto zamestnanca a ním vystavené upozornenie možno považovať za plnenie si jednej z jeho pracovných povinností ako majstra výroby - kontrolná činnosť jemu podriadených zamestnancov. Poukázal na to, že jednomesačná lehota na podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru je prekluzívnou lehotou, ustanovenou zákonom a jej uplynutím zaniklo právo odporcu ako zamestnanca na podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nesúhlasil ani s námietkou odporcu týkajúcou sa neprimeranosti priznanej výšky náhrady trov konania, nakoľko tieto boli vypočítané v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov takto vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že odporca zmeškal pre uplatnenie zákonného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru zákonom stanovenú prekluzívnu jednomesačnú (subjektívnu) lehotu a dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktorý by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Jednomesačná subjektívna lehota, v ktorej môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, je hmotnoprávnou podmienkou jeho platnosti a začína plynúť až keď sa zamestnanec skutočne dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru; týmto dňom je deň, kedy zamestnanec získal vedomosť o tom, že nastal dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Uvedená lehota je prekluzívna, čo znamená, že po jej márnom uplynutí právo zamestnanca zaniká. V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom okamžitým skončením listom zo dňa XX.X.XXXX podľa § 69 ods. 1, písm.b/ Zákonníka práce. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na správnom skutkovom závere, že odporca sa dozvedel o dôvode nevyplatenia mzdy za N. XXXX vo výplatnom termíne, ktorý bol najneskôr dňom XX.X.XXXX; S. XX.X.XXXX začala plynúť 15-dňovaná lehota jej splatnosti (§ 69 odst. 1 písm. b/ Zák.práce); a následne dňom X.X.XXXX začala plynúť jednomesačná subjektívna prekluzívna lehota na uplatnenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, táto uplynula dňom X.X.XXXX, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že listom zo dňa XX.X.XXXX odporca nemohol právne účinným spôsobom z tohto dôvodu okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom. V dôsledku nesplnenia tohto zákonom stanoveného formálneho hmotnoprávneho predpokladu považoval aj odvolací súd okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Právne závery súdu prvého stupňa tak vychádzajú zo skutkových zistení, ktoré majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, keď súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo inak v konaní vyšli najavo a boli dôležité z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Vzhľadom na zmeškanie zákonnej lehoty, nebolo potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal v konaní tým, či odporcovi bola vyplatená v mesiaci N. XXXX celá mzda, a preto nemohol ani odvolací súd prihliadnuť na odvolacie námietky odporcu v tom, že upozornenie na slabé pracovné výkony bolo falošným dokladom či na iné porušenia pracovnoprávnych predpisov navrhovateľom zistených u neho inšpektorátom práce. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj ďalšie odporcom uvádzané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď dospel k záveru, že tieto neboli dostatočne vymedzené spôsobom zodpovedajúcim niektorému zo zákonom prípustných dôvodov, pre ktoré možno okamžite skončiť pracovný pomer, a preto nebolo možné v konaní zisťovať ani včasnosť ich uplatnenia z hľadiska jednomesačnej prekluzívnej lehoty. Tieto závery súdu prvého stupňa sú v súlade aj s konštantnou judikatúrou podľa ktorej; ako správne uviedol aj súd prvého stupňa; dôvod, pre ktorý zamestnanec chce okamžite skončiť pracovný pomer, je nevyhnutné uviesť tak, aby bolo zrejmé, ktorý z viacerých dôvodov uvedených v § 69 ods. 1 Zákonníka práce bol ním uplatnený a súčasne je potrebné tento skutkovo vymedziť tak, aby bolo nepochybné, v čom konkrétne spočíva. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď úspešnému navrhovateľovi priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby podľa § 14 vyhl.č. 655/2004 Z.z., správne vzal za základ pre stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny jednu trinástinu výpočtového základu (§ 11 ods. 1), a pretože pojednávania sa uskutočňovali mimo sídla advokáta, správne mu priznal aj za cestu do miesta sídla súdu a späť, náhradu za stratu času (§ 17). So zreteľom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval odporca vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151, ods.1, vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.