Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709208086 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1709208086.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. Z., O.. XX.XX.XXXX a P. Z.Á., O.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ú.E. P., F. X. R. rodiny , D. F. X., U. H.. Č.. X, P., P. F. a plnoletú P. Z., O.. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - U. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. Č., B. H.. Č.. XX, otec - P. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. X. T. Č.. XX, zast. advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, Pusté Uľany, Hlavná ul. č. 30/178, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. mája 2011, č. k. 12P 273/2009-173, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca, na toho času plnoletú Patríciu Turcárovú, nar. 05.02.1993, zvyšuje od 05.03.2009 zo sumy 66,39 eur (2.000,- Sk) mesačne na sumu 100,- eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k jej rukám, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. Z., O.. XX.XX.XXXX zvyšuje zo sumy 49,79 eur (1.500,- Sk) na sumu 90,- eur mesačne od 05.03.2009 a na maloletú P. Z., O.. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur (1.000,- Sk ) mesačne na sumu 70,- eur mesačne od 05.03.2009 s tým, že otec je povinný zasielať výživné k rukám matky, vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti zročného výživného na plnoletú P. Z. R. malolet U. R. Paulu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 13C 144/2003-50 zo dňa 24.01.2005 v časti o určenie výživného na teraz plnoletú P., O.. XX.XX.XXXX R. malolet Y. U., O.. XX.XX.XXXX R. Paulu, O.. XX.XX.XXXX. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na toho času už plnoletú P. Z. O.. XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 eur (2.000,- Sk) mesačne na sumu 100,- eur od 01.03.2009, ktorú uložil otcovi posielať k rukám plnoletej vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej U., O.. XX.XX.XXXX zvýšil od 01.03.2009 zo sumy 49,79 eur (1.500,- Sk) na sumu 83,- eur mesačne a na maloletú P. zo sumy 33,19 eur (1.000,- Sk ) mesačne na sumu 66,- eur mesačne od 01.03.2009, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na P. za obdobie od 01.03.2009 do 31.05.2011 v sume 266,66 eur povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 30,- eur mesačných splátkach od 01.06.2011 k rukám plnoletej dcéry, pod následkom straty výhody splátok. Zročné výživné na maloleté deti, U. R. Paulu, za obdobie od 01.03.2009 do 31.05.2011 v sume 266,66 eur, povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 30,- eur mesačných splátkach od 01.06.2011 k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. januára 2005, č.k. 13C 144/2003-50 v časti o výživnom na toho času plnoletú P. a na maloleté deti U. R. Paulu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 26, § 62, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne jednoznačne preukázanou výraznou zmenou pomerov na strane maloletých (a jedného už plnoletého dieťaťa) detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k nim (šesť rokov), ku ktorej došlo zvýšením ich veku, školských a mimoškolských aktivít, čím sa neúmerne zvýšili náklady na ich základné a odôvodnené potreby. Poukázal na skutočnosť, že prihliadol aj osobnú starostlivosť matky o deti, ktorá ju zabezpečuje za výraznej pomoci svojich rodičov, u ktorých aj s deťmi žije. V dôvodoch svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že P. nadobudla v priebehu konania plnoletosť, je študentkou strednej školy, zúčastňuje sa povinných kurzov, ktoré sú finančne náročné a hradí ich výlučne matka. Maloletá U. je už študentkou 1. ročníka gymnázia, je tak ako aj maloletá P. o 6 rokov staršia, čím sa zvýšili ich bežné náklady na oblečenie, stravu aj mimoškolské aktivity. Zároveň uviedol, že náklady matky okrem uvedeného predstavujú aj výdavky na cestovné do školy, lekárske vyšetrenia detí, jej príjem predstavuje sumu cca, 550,- eur mesačne a suma, o ktorú žiadala výživné zvýšiť, je na spodnej hranici výživného na deti, ktoré sú vo veku 18, 15 a 12,5 roka. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že otec detí je zdravý, podniká, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si svoju životnú úroveň zvyšoval. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti určil súd prvého stupňa v zmysle návrhu matky od 01.03.2009, keďže v čase podania návrhu na súd (dňa 05.03.2009) boli všetky tri maloleté deti (nie je zrejmé, čo mal uvedeným súd prvého stupňa na mysli) a preto mal za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa skúmať potrebné nebolo s poukazom na procesné podmienky v konaniach vo veciach maloletých detí, keďže maloleté deti majú nárok na výživné počas celého kalendárneho mesiaca (analogicky tak ako nárok na rodinné prídavky, aj keď sa dieťa narodí v posledný deň v mesiaci, nárok na rodinné prídavky mu vzniká, za celý kalendárny mesiac, v ktorom sa narodilo). Zročné výživné odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že za obdobie od 01.03.2009 do 31.05.2011 mal otec detí poukázať na všetky tri deti výživné v sume 6.723,- eur, zaplatil však 5.923,- eur a rozdiel v sume 800,- eur vydelil 3 (tri deti), čím dospel k sume 266,- eur, titulom zročného výživného na každé dieťa, ktorú povolil otcovi splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka splátkami, pod stratou tejto výhody. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý ho navrhol zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu a nespravodlivému rozhodnutiu, keďže zmena pomerov ani jej rozsah v konaní preukázaná nebola, absentuje výpočet výdavkov plnoletej Patrície aj maloletých detí, pričom súd opätovne priznal zvýšenie výživného od 01.03.2009 (návrh bol podaný 05.03.2009), bez uvedenia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Namietol, že plnoletá dcéra žiadnym spôsobom nepreukázala nielen zmenu pomerov na jej strane, odôvodňujúcu zvýšenie výživného na sumu 100,- eur mesačne ale zároveň poukázal na skutočnosť, že dcéra oňho nejaví žiadny záujem napriek tomu, že podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, by mala voči nemu zachovávať patričnú úctu a preto jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi, čím sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Otec dieťaťa mal za to, že ak má jeho plnoletá dcéra záujmy, na úhradu ktorých bežné výživné nepostačuje, mala by sa sama pričiniť o zlepšenie svojej finančnej situácie, napr. formou úspor vreckového alebo brigádami a nie zvyšovaním finančného zaťažovania otca nad mieru jeho zárobkových možností. Namietol aj zvýšenie výživného na maloletú Miriam o 50 % a maloletú Patríciu o 100 %. Matka maloletých detí navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s poukazom na skutočnosť, že otec je podnikateľ, jeho príjem je vyšší ako pri poslednej úprave výživného na deti, ktorých potreby a tým aj náklady, vzrástli. Plnoletá P. Z. vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že je v maturitnom ročníku a nesúhlasí s tým, aby sa jej otec zbavoval svojej povinnosti prispievať na jej výživu primerane. Uviedla, že z jeho odvolania vyplýva odporúčanie, aby sa zamestnala, avšak má záujem po ukončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej škole a tohto plánu sa vzdať nemieni. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v časti zmeniť a v časti výrokov o zročnom výživnom zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti otca zohľadnil i to, že matka sa o deti osobne stará. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k vtedy maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. januára 2005, č.k. 13C 144/2003-50, ktorým bol rozsah jeho vyživovacej povinnosti určený tak, že mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu vtedy maloletej P. (vo veku 12 rokov) sumou 2.000,- Sk mesačne, na maloletú U. (vo veku deväť rokov) sumou 1.500,- Sk mesačne a na maloletú P. (7 rokov) sumou 1.000,- Sk mesačne, spolu v sume 4.500,- Sk mesačne (150,- eur na tri maloleté deti). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa poukázal na to, že je v silách otca dosahovať taký pravidelný príjem, ktorý mu umožní plniť si svoje vyživovacie povinnosti v stanovenom rozsahu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16. mája 2005, č.k. 6Co 142/2005-67 uvedený rozsudok v napadnutej časti vo výroku o výživnom (na odvolanie otca), potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva tiež apelácia na otca maloletých detí, aby si našiel také zamestnanie, ktoré zodpovedá jeho kvalifikácii, vzdelaniu, zručnosti ako aj schopnostiam a možnostiam tak, aby dosahoval príjmy, z ktorých bude môcť uhrádzať určené výživné, keď odvolací súd poukázal na skutočnosť, že výživné určené súdom prvého stupňa (spolu v sume 4.500,- Sk = 150,- eur) je nielen primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí ale zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam ich otca. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkami otca uvedenými v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa o nedostatočnom skúmaní zmeny pomerov či na strane všetkých detí ale aj jeho, keďže je nesporné, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti uplynulo 6 rokov, skutočnosť, ktorá znamená nielen vekový nárast detí ( z 12 rokov na 18, z 9 rokov na 15 a napokon zo 7 rokov na 12) ale najmä jednoznačný nárast všetkých základných a odôvodnených potrieb týchto detí. Odvolací súd dáva otcovi detí do pozornosti skutočnosť, že k zvýšeniu výživného na všetky tri deti došlo napadnutým rozsudkom spolu v sume o 99,- eur (zo sumy 150,- eur na všetky tri deti na sumu 249,- eur mesačne), čo je pri ich veku aj podľa názoru odvolacieho súdu na spodnej hranici výšky výživného. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Preto je povinnosťou každého rodiča venovať všetky svoje schopnosti dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a pokiaľ otec detí v priebehu prvostupňového konania preukazoval svoje náklady tak, že svojej matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti prispieva na jej chod sumou 150,- eur mesačne, má ročné náklady na nákup nábojov v sume cca 50,- eur (jeho lovecká záľuba), platí poistku na vozidlo v sume 100,- eur ročne, diaľničnú známku 50,- eur a jeho príjem je cca. 900,- eur netto mesačne, pri zohľadnení aj vyživovacej povinnosti matky, ktorej príjem predstavuje sumu 576,92 eur netto mesačne a jej osobnej starostlivosti o maloleté deti, je súdom prvého stupňa zvýšené výživné na maloleté deti určené na spodnej hranici výšky výživného a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného na maloletú U. podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu od 05.03.2009 sumou 90,- eur mesačne (zvýšenie výživného zo sumy 49,79 eur) a na maloletú Paulu sumou 70,- eur mesačne od 05.03.2009 (zvýšenie zo sumy 33,19 eur), ktorú výšku posúdil odvolací súd za absolútne primeranú, adekvátnu a najmä zodpovedajúcu ich veku, základným a odôvodneným potrebám. Odvolací súd za vecne správne považuje i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku zvýšenia výživného na plnoletú P. na sumu 100,- eur mesačne, avšak vzhľadom na to, že matka podala návrh na súd dňa 05.03.2009, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil v časti počiatku, od kedy je otec povinný zvýšeným výživným na už plnoleté dieťa prispievať. Súd prvého stupňa napriek tomu, že v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.12.2010, č. k. 20CoP/94/2010-31, ktorým bol podľa § 226 O.s.p. viazaný, opätovne vecne nesprávne rozhodol v časti, ktorou určil deň, od ktorého je otec povinný zvýšeným výživným na deti prispievať. Matka návrh na súd podala dňa 05.03.2009 a preto pokiaľ súd prvého stupňa priznal výživné spätne od 01.03.2009, bolo jeho povinnosťou dôvody hodné osobitného zreteľa presvedčivo odôvodniť, keďže ako vyplýva zo zák. č. 36/2005 Z. z. (novela Zákona o rodine) preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa sa striktne vyžaduje aj v prípade, ak sa rozhoduje o výživnom čo i o len jeden deň spätne, pred začatím konania. Odôvodnenie prvostupňového rozsudku v tejto časti ako i v časti výpočtu zročného výživného je nepreskúmateľné, keď je odôvodnené tým, že maloleté deti boli v čase podania návrhu na súd a preto nie je potrebné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, s poukazom na procesné podmienky v konaniach vo veciach maloletých detí, kedy majú nárok na výživné počas celého kalendárneho mesiaca (s použitím analógie na vznik nároku na rodinné prídavky). Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa opätovne do pozornosti zák. č. 36/2005 Z. z., z ktorého jednoznačne vyplýva, kedy je možné priznať výživné na maloleté deti aj spätne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zročného výživného podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.