Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210309 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1709210309.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. S., A. V. XXX, D.É. K., zastúpeného JUDr. Dušanom Daňovým, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 15, Bratislava, proti odporcovi: N. B., B..T..Y.., B. B. F. E. X, B., J. XXXXXXXX , zastúpenému Advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2B, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa X.B. XXXX Č..K.. XC XXX/XX- XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhrady ušlej mzdy a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi XXX,XX Z. titulom náhrady trov právneho zastúpenia odporcu na účet odporcu, do troch dní. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 15.11.2006 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 15.11.2006 na dobu určitú do 15.5.2007, po uplynutí tejto lehoty uzatvoril navrhovateľ s odporcom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú na druh práce - vodič nákladného cestného motorového vozidla pre vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu. Dodatkom č. 2 zo dňa 3.1.2008 sa zmluvné strany dohodli na doplnení čl. 12 pracovnej zmluvy o text, podľa ktorého zamestnanec berie na vedomie, že výkonom svojej práce je súčasne povinný chrániť majetok aj právom chránené záujmy zamestnávateľa, pričom berie na vedomie, že je úmyslom a povinnosťou zamestnávateľa, vyplývajúcou mu z obchodných vzťahov s jeho zákazníkmi, chrániť aj dobré meno a povesť zákazníkov; zaviazal sa, že majetok, ktorý patrí zákazníkom zamestnávateľa a ktorý mu je zverený pri výkone pracovnej činnosti, bude chrániť a bude najmä dbať, aby sa nedostal do držby tretích osôb, ktorým tovar nie je určený; nesmie prijímať ani u seba mimo výkonu práce držať tovar patriaci zákazníkovi, hoci by bol aj určený na likvidáciu; nesmie prijať žiadny dar od tretích osôb v súvislosti s výkonom jeho práce pre zamestnávateľa; zobral na vedomie, že tovar určený na likvidáciu sa nesmie za žiadnych okolností dostať do obehu medzi tretie osoby z dôvodu, že by mohlo dôjsť k porušeniu zmluvných záväzkov zamestnávateľa voči jeho zákazníkom ako aj k porušeniu dobrého mena zákazníkov s tým, že ak by zamestnanec porušil vyššie uvedené povinnosti, dopustí sa porušenia pracovnej disciplíny a pokiaľ by zamestnanec napriek vyššie uvedenému zákazu držal v rozpore s pracovnými povinnosťami tovar bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho dôvodu u seba a následne tento ďalej odovzdal tretím osobám alebo inak uviedol do obehu (odplatne či bezodplatne), považuje sa takéto konanie za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Písomným podaním zo dňa 2.10.2009 - hrubé porušenie pracovnej disciplíny - odporca vytkol navrhovateľovi hrubé porušenie pracovnej disciplíny za porušenie dodatku č.2 k pracovnej zmluve a to dňa 2.10.2009 o 13.50 hod., kedy bol videný ako pri areáli Z. R. odovzdáva kanistre a 2 ks euro paliet. Listom odporcu zo dňa 2.10.2009, adresovaným navrhovateľovi, bol s navrhovateľom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce okamžite ukončený pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.11.2006 a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočíva v porušení dodatku č. 2 k pracovnej zmluve s tým, že pracovný pomer končí dňa 2.10.2009. Dospel k záveru, že navrhovateľ svojím konaním, keď napriek opakovaným poučeniam zo strany zamestnávateľa zmenil trasu s motorovým vozidlom a zastavil vozidlo na mieste, kde nemal v blízkosti výkupu paliet, čo navrhovateľ nepoprel, z nákladného vozidla prekladal tovar do osobného motorového vozidla svojho brata, pričom sa jednalo o tovar, na ktorého prepravu nemal povolenie zamestnávateľa a ktorého prepravu neoznámil ani dispečerovi, vyvolal dojem, že sa podieľa na manipulácii s prepravovaným tovarom spoločnosti N. alebo s paletami, čím vážne ohrozil záujmy svojho zamestnávateľa, čo možno charakterizovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo v konaní preukázané svedeckými výpoveďami a navrhovateľ o tomto porušení pracovnej disciplíny musel vedieť, pretože podpísal dodatok č. 2 k pracovnej zmluve. Ďalej dospel k záveru, že odporca vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v súlade s ust. § 70 Zák.práce, keď v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny a aj v okamžitom zrušení pracovného pomeru uviedol skutkové okolnosti tak, že sú dostatočne určité a zrozumiteľné pre navrhovateľa a aj pre odporcu do takej miery, že ich nie je možné zameniť s inými, zrozumiteľne definoval závažné porušenie pracovnej disciplíny ako porušenie dodatku č. 2 k pracovnej zmluve , ktorý hovorí o povinnosti zamestnanca chrániť dobré meno a povesť zákazníkov zamestnávateľa a povinnosti chrániť majetok a právom chránené záujmy zamestnávateľa a dbať na to, aby sa majetok, ktorý mu bol zverený, nedostal do držby tretích osôb, ktorým nie je určený. Poukázal na to, že v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny odporca uviedol, že navrhovateľ bol videný ako pri areáli Z. R. odovzdáva 2 kanistre a 2 ks paliet, čo považuje za porušenie dodatku č. 2 k pracovnej zmluve a za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že popiera porušenie pracovnej disciplíny dňa 2.10.2009 a poukázal na to, že preberací ako aj odovzdávací protokol z tohto dňa potvrdzujú, že riadne splnil jemu zverené úlohy. Namietal, že to, čo cestou odovzdal bratovi, nepatrilo odporcovi, ale jeho bratovi W., čo tento aj potvrdil na pojednávaní dňa 2.5.2011. Okamžité skončenie pracovného pomeru však považuje za neplatné najmä z dôvodu, že odporca nedodržal po formálnej stránke všetky náležitosti v zmysle § 70 Zák.práce, podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v lehote ustanovenej doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. V liste zo dňa 2.10.2011, ktorým mu odporca oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru, uviedol, že hrubé porušenie pracovnej disciplíny spočíva v porušení dodatku č. 2 k pracovnej zmluve, čo však nemožno považovať za skutkovo vymedzený dôvod na ukončenie pracovného pomeru, keď dodatok č. 2 k pracovnej zmluve hovorí o povinnosti chrániť majetok zamestnávateľa zo strany zamestnanca a iné všeobecné zásady, ktoré má zamestnanec dodržať. Namietal, že dodatok uzavretý 3.1.2008 nemôže v sebe obsahovať skutkovo vymedzené porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť podľa odporcu 2.10.2009, teda po podpísaní dodatku. Tým, že odporca presne nešpecifikoval v čom vidí porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, nedodržal podmienku skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 70 Zák.práce. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol, ktorý z odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. je dôvodom jeho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom však z jeho obsahu vyplýva, ž sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, najmä s jeho právnym posúdením veci. Ďalej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom dňa 2.10. 2009 nasledovalo po tom, ako konateľ odporcu J.. C. s navrhovateľom prebral toto závažné porušenie pracovnej disciplíny a poskytol mu priestor na vyjadrenie, až následne oznámil navrhovateľovi, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny a upozornenie na toto porušenie mu odovzdával v písomnej forme spolu s okamžitým skončením. Oba tieto dokumenty vzájomne súvisia a okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné vyhodnotiť nielen podľa obsahu, ale aj v kontexte s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny z toho istého dňa a okolnosťami, za ktorých k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo. Odporca v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 2.10.2009 a v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 2.10.2009 uviedol skutkové okolnosti tak, že sú dostatočne určité pre navrhovateľa aj pre odporcu a sú zrozumiteľné do takej miery, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je nezameniteľné s akýmikoľvek inými dôvodmi. Namietal, že ak by súd s prihliadnutím na obsah odvolania navrhovateľa považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2.10.2009 za nedostatočne určité, vzhľadom na jeho odvolávanie sa na dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, podľa jeho názoru prípadná platnosť/neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vyhodnotená aj s prihliadnutím na obsah tohto dodatku, ako aj okolností, za akých k skončeniu pracovného pomeru došlo a či za týchto okolností bolo medzi účastníkmi zrejmé, prečo dal zamestnávateľ zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok N. B. Č. B.. D.. XXCdo XXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že neurčitosť prejavu vôle nie je možné vopred považovať za neodstrániteľnú, ak je tak možné urobiť pomocou výkladu; ďalej že záveru o tom, že prejav vôle je neurčitý (a že právny úkon, ku ktorému prejav vôle smeroval, je pre neurčitosť neplatný), musí vždy predchádzať výklad prejavu vôle; a že ak nie je možné vykonať výklad písomného prejavu vôle len na základe listiny, v ktorej je obsiahnutý, je potrebné zaoberať sa tým, za akých okolností zamestnávateľ prejav vôle smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou učinil a či za týchto okolností bolo medzi účastníkmi zrejmé, prečo dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru. Ďalej z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že len v prípade, ak by ani pomocou výkladu prejavu vôle vykonaného na základe dokazovania a všetkého, čo počas konania vyšlo najavo, nebolo možné spoľahlivo a presne zistiť, čo bolo po skutkovej stránke dôvodom výpovede z pracovného pomeru, šlo by o neurčitý prejav vôle a neplatný právny úkon, ku ktorému takto vadný prejav smeroval. Ďalej poukázal na jednoznačne vymedzené povinnosti zamestnanca v dodatku č. 2 k pracovnej zmluve a na konanie navrhovateľa, ktorým porušil tieto základné povinnosti týkajúce sa ochrany majetku zamestnávateľa, zákazníkov a dobrého mena a taktiež aj pokyny zamestnávateľa. Stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu, že po formálnej stránke nedošlo k porušeniu podmienok ustanovených platnými právnymi predpismi pre okamžité skončenie pracovného pomeru a teda nie sú dané dôvody pre určenie jeho neplatnosti. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zák.práce č. 311/2011 Z.z. v znení účinnom k 2.10.2009). Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 citovaného zákona). Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu, k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia, bez výpovednej doby. Citované ustanovenie § 70 Zák.práce stanovuje formálne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorými je písomná forma, doručenie druhému účastníkovi a skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré nemožno dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru predpokladá skutkové opísanie konkrétneho konania, teda uvedenie skutku, ktorého sa zamestnanec dopustil a nie je teda dostatočné odôvodnenie zrušovacieho prejavu len takým spôsobom, z ktorého je zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v ustanovení § 68 ods. 1 Zák.práce bol uplatnený, avšak nie je z neho zrejmé, v akom konkrétnom konaní zamestnanca tento dôvod spočíva. Dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, a aby sa súčasne rešpektovalo ustanovenie § 55 Zák.práce (teraz § 70 Zák.práce). Neuvedenie dôvodu na okamžité zrušenie pracovného pomeru už uvedeným spôsobom sa prejaví tými dôsledkami, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bude neplatné (ZIIIs.39). Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v okamžitom zrušení pracovného pomeru, ale musí vychádzať z toho, ako tento zrušovací prejav je skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov okamžitého zrušenia pracovného pomeru uvedeného v § 53 Zák.práce (teraz § 68 Zák.práce). (zo Súdnej praxe č.1/2002, s. 151). V písomnom okamžitom zrušení pracovného pomeru musí byť jeho dôvod uvedený tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov obsiahnutých v ust. § 53 ods. 1 Zák.práce (teraz § 68 ods. 1 Zák.práce) bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa vidí, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť [Soudní judikatura č. 4/1998, s.76 (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 2Cdon 198/1996)]. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci odporca listom zo dňa 2.10.2009 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák.práce č. 311/2001 Z.z. z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny, v ktorom uviedol, že závažné porušenie pracovnej disciplíny spočíva v porušení dodatku č. 2 k pracovnej zmluve. Neuviedol však ani kedy ani akým spôsobom, teda akým konkrétnym konaním sa navrhovateľ mal dopustiť porušenia uvedeného dodatku k pracovnej zmluve a toto okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje ani len odkaz na list odporcu z 2.10.2009, ktorým vytkol navrhovateľovi hrubé porušenie pracovnej disciplíny za porušenie dodatku č. 2 k pracovnej zmluve a to dňa 2.10.2009 o 13.50 hod. tým, že bol videný ako pri areáli Z. R. odovzdáva kanistre a 2 ks euro paliet. Z uvedeného je zrejmé, že odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru dôvod tohto skončenia skutkovo žiadnym spôsobom neodôvodnil v súlade s ust. § 70 Zák.práce, z ktorého vyplýva, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť obsiahnuté v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru a preto tento formálny predpoklad nemožno považovať za splnený len na základe existencie iného listu odporcu z toho istého dátumu, ktorým navrhovateľovi udelil hrubé porušenie pracovnej disciplíny za porušenie dodatku č. 2 k pracovnej zmluve. Absencia skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru v tomto písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 2.10.2009 má za následok jeho neplatnosť podľa § 70 Zák.práce. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky odporcu uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny vzájomne spolu súvisia a okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné vyhodnotiť nielen podľa obsahu, ale aj v kontexte s týmto upozornením, s prihliadnutím na obsah dodatku č. 2 k pracovnej zmluve ako aj okolnosti, za ktorých ku skončeniu pracovného pomeru došlo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade sa nejedná o neplatnosť právneho úkonu pre jeho neurčitosť, ale o neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok zákonom stanovenej formálnej náležitosti. Pokiaľ odporca poukázal na rozsudok N. B.Ú. Č. B..D.. XXCdo XXXX/XXXX, tento sa podľa názoru odvolacieho súdu na prejednávanú vec nevzťahuje, pretože sa týka výpovede z pracovného pomeru a nie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, že v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 2.10.2009 a v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 2.10.2009 uviedol odporca skutkové okolnosti tak, že boli dostatočne určité a zrozumiteľné pre oboch účastníkov do takej miery, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo nezameniteľné s inými dôvodmi a sám odporca tieto skutkové okolnosti a dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom nikdy nemenil. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie splnenia formálnej náležitosti skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, nie je rozhodujúce, či účastník tento dôvod menil, ale rozhodujúce je, či je to možné vzhľadom na skutkové vymedzenie dôvodu obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného pomeru, teda vzhľadom na to, akým spôsobom je opísané konkrétne konanie zamestnanca, ktoré zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvého stupňa správne aplikoval na daný prípad ustanovenie § 70 Zák.práce, avšak nesprávne ho vyložil, v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil, keď vychádzal z toho, že konkrétne konanie navrhovateľa, ktorým sa mal dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, uviedol odporca v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že odporca v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny a aj v okamžitom zrušení pracovného pomeru uviedol skutkové okolnosti tak, že ich nie je možné zameniť s inými a dostatočne určite a zrozumiteľne. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa aj nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal dokazovanie na zistenie všetkých skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné