Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/112/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210607 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1709210607.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľky: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, G., zastúpená: JUDr. Eva Klemová, advokátka, M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti odporcovi: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, G., zastúpený: JUDr. Anna Jamborová, advokátka, Farská 5, Nitra, o určenie výživného na manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 10C 96/2009-197 zo dňa 07.03.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 190,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky od 06.11.2009. Zročné výživné za obdobie od 06.11.2009 do 30.09.2012 v sume 6.618,33 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 2.297,79 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 07.03.2012 uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou 190,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, zročné výživné v sume 5.320,- eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným a odporcovi zároveň uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 2.020,15 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe podaného návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd určil výživné pre ňu ako manželku v sume 190,- eur mesačne z dôvodu, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 15.12.1990, manželstvo trvá, odporca opustil spoločnú domácnosť dňa 20.06.2009 a od tej doby jej žiadnym spôsobom neprispieva na výživu a jej jediným príjmom bolo od septembra 2009 výživné na maloletú B., L.. XX.XX.XXXX a na maloletého I., L.. XX.XX.XXXX v celkovej sume 250,- eur. Navrhovateľka poukázala na to, že od septembra 2009 odporca neprispieva ani výživným na maloleté deti. Mesačný príjem navrhovateľka uviedla v sume 400,- eur a svoje mesačné náklady vyčíslila v sume 309,34 eur a náklady na maloletú B. má vo výške 373,35 eur a na maloletého I. 339,73 eur. Navrhovateľka svoj návrh na pojednávaní pred súdom prvého stupňa doplnila tým, že odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že si našiel inú známosť. Prestal úplne platiť aj na deti a až vo februári 2010, keď ho písomne požiadala o výživné na deti začal platiť 175,- eur na obidve deti. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti odporca jej dával 600,- eur na domácnosť a na deti. V tom čase mala príjem 400,- eur mesačne a jej príjem sa doteraz nezmenil. Dňa 22.05.2010 odporca v byte všetko porozbíjal, v kuchyni spotrebiče a ju udrel, keď sa bránila, aby nezhodil televízor a udrel ju do oka. V spoločnom byte býva sama s deťmi a odporca tam chodieva dvakrát do týždňa a len tam prespáva, pričom žiadne platby a náklady neuhrádza. S odporcom mali spoločné úspory v D. D. vyše 24.000,- eur a v W. vyše 4.000,- eur, ktoré odporca vybral a spotreboval. V súčasnej dobe sa stará o dve maloleté deti a plnoletého syna, ktorý je na invalidnom dôchodku. Odporca si účelovo znížil príjem vylúčením zo združenia, keď dovtedy jeho príjem bol vyše 1.000,- eur. Príjem navrhovateľky je 399,86 eur za obdobie január 2009 až máj 2010, jej priemerné mesačné náklady sú približne 309,- eur, potreby rodiny zabezpečuje len s pomocou jej rodičov, s ktorými uzavrela zmluvu o poskytovaní návratnej bezúročnej pôžičky, podľa ktorej jej rodičia vyplácajú mesačne 350,- eur. Za plnoletého syna uhrádza splátkami zdravotné poistenie v sume 545,16 eur mesačne vo výške 77,90 eur , a tiež zaplatila dĺžne poistné za december 2007 až marec 2008 vo výške 89,56 eur. Spolu s odporcom majú v bezpodielovom spoluvlastníctve trojizbový byt, v ktorom si odporca uzatvoril jednu izbu a náklady spojené s užívaním tohto bytu neuhrádza a neprispieva žiadnym spôsobom. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2009, ktoré jej bolo doručené vyplýva, že má nedoplatok 729,52 eur, ktorú sumu postupne spláca. Podľa názoru navrhovateľky, že vzhľadom na životnú úroveň odporcu je výživné v sume 190,- eur primerané. V čase podania návrhu bol odporca členom združenia fyzických osôb za účelom podnikania a po podaní návrhu z tohto združenia bol účelovo vylúčený. Podľa daňového priznania za rok 2009 vykazovalo združenie majetok vo výške 75.197,- eur a podiel odporcu bol 30%, teda v sume 22.559,- eur a pri vyporiadaní z dôvodu vylúčenia bola odporcovi vyplatená suma približne 900,- eur. Odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 04.01.2010, zrušil živnosť a zamestnal sa v združení s príjmom 620,- eur mesačne. Na vkladných knižkách v D. D.Ľ. mal v máji 2009 sumu 24.895,64 eur a v súčasnej dobe je tam 0,- eur, na vkladnej knižke v W. mal odporca 12.01.2009 sumu 4.159,15 eur. Ku dňu 26.05.2009 nebol žiaden zostatok na účtoch v týchto peňažných ústavoch. Podľa jej názoru vylúčenie odporcu zo združenia bolo účelové a vyporiadanie zaniknutého členstva v združení nebolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a odporca sa vyporiadania ani nedomáhal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že mesačné výdavky navrhovateľky sú v sume 309,34 eur a to suma 150,- eur na stravu, 50,- eur na oblečenie, cestovné v sume 28,- eur, SIPO v sume 52,50 eur, elektrina v sume 15,49 eur, poplatok za odvoz odpadu v sume 0,83 eur, internet v sume 7,30 eur a káblová televízia v sume 5,52 eur. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky je 425,- eur. Zo spisu Okresného súdu Pezinok vo veci sp. zn. 12P 153/2009 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 23.02.2012 bola odporcovi uložená vyživovacia povinnosť k maloletej B. v sume 200,- eur mesačne a k maloletému I. v sume 150,- eur mesačne. Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C 96/2009 súd zistil, že na sporoknižke č. XXXXXXXXXX bol ku dňu 12.06.2008 zostatok na účte v sume 750.000,- Sk a ku dňu 26.05.2009 v sume 24.865,64 eur. Navrhovateľka preukázala, že uzavrela s rodičmi zmluvu o pôžičke na sumu 350,- eur mesačne od 15.10.2009. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2009 vyplýva nedoplatok v sume 729,52 eur a za rok 2010 v sume 980,62 eur. Z dohody o splátkach, ktorú uzavrela so D. J. K. M. E. G. vyplýva, že dlžnú sumu 729,52 eur sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 120,- eur. Z daňového priznania odporcu za rok 2008 súd zistil, že príjem odporcu bol 96.941,- Sk a vyplatená mzda mu bola za rok 2008 podľa výkazu združenia G. suma 162.683,- eur. Z potvrdenia o vyporiadaní odporcu zo združenia G. vyplýva, že odporcovi bola vyplatená pri zániku jeho účasti v združení suma 972,- eur. Odporca je zamestnaný v združení G. od 01.01.2010 a jeho príjem je 620,- eur. Odporca spolu s družkou si na základe nájomnej zmluvy prenajali byt v L. a uhrádzajú mesačné nájomné 500,- eur. Odporca uzavrel dňa 29.10.2010 s rodičmi zmluvu o pôžičke v sume 2.500,- eur, ktorú spláca mesačne po 50,- eur od novembra 2010. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Navrhovateľka vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne sama, odporca nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a maloletými deťmi, v súčasnej dobe žije s novou družkou v L. v nájomnom byte, za ktorý uhrádza nájomné celkom 500,- eur mesačne. Dňa 29.09.2011 sa jeho družke narodilo dieťa a odporca tvrdí, že je jeho biologickým otcom a preto má vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tomu, že odporca bol vylúčený zo združenia na základe vlastného konania, ktoré nebolo zlučiteľne s jeho ďalším zotrvaním v združení a dôvodom pre vylúčenie odporcu zo združenia bola skutočnosť, že nechodil do práce a že si z trezoru požičal sumu 90,- eur a ostatným členom združenia to neoznámil. Odporcovi sa tým znížil príjem o 600,- až 700,- eur mesačne a takúto sumu odporca dával navrhovateľke na domácnosť. Súd vyhovel návrhu navrhovateľky s prihliadnutím na to, že pokiaľ manželstvo s navrhovateľkou trvá, odporca je zo zákona povinný primárne zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti a rovnakú životnú úroveň zabezpečiť navrhovateľke, ktorá sa o maloleté deti osobne stará. Príjem odporcu je 500,- eur mesačne netto a s prihliadnutím na jeho výdavky v rovnakej výške, v akej si ich vyčíslila navrhovateľka (309,- eur) vyživovaciu povinnosť na maloleté deti v sume 200,- eur a 150,- eur a súčasne pri zachovaní príjmu 1.100,- eur mesačne, ktorú sumu mal odporca v predchádzajúcom období, by odporcovi zostalo 441,- eur, z ktorých by navrhovateľke uhrádzal sumu výživného vo výške, ktorú súd určil vo výroku rozsudku. Zročné výživné v sume 5.320,- eur súd povolil odporcovi aj bez jeho návrhu splácať v mesačných splátkach po 100,- eur vzhľadom na vyživovaciu povinnosť na maloleté deti a vyčíslené zročné výživné, ktoré musí odporca, ako otec maloletých detí zaplatiť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie advokátom spolu v sume 2.020,14 eur. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne vec posúdil a tiež vo výroku rozsudku neuviedol obdobie, za ktoré bolo vyčíslené zročné výživné. Namietal, že určené výživné prevyšuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, s poukazom na ust. § 75 Zákona o rodine. Uviedol, že v roku 2008 mu bola vyplatená mzda vo výške 162.683,- Sk, čo mesačne predstavuje sumu 13.556,90,- Sk, t.j. 450,- eur. V roku 2009 jeho príjem bol vo výške 5.306,- eur a mesačný príjem 442,16 eur. Od 01.01.2010 je zamestnaný ako predavač v spoločnosti P. T. s priemerným mesačným netto príjmom vo výške 473,91 eur a v roku 2011 je jeho príjem 502,27 eur, iný príjem nemá a nesúhlasil s tým, že ako živnostník mal príjem vo výške 1.000,- eur, resp. 1.100,- eur mesačne, čo nevyplýva z daňového priznania za rok 2008 a 2009. Okresný súd v Pezinku vo veci sp. zn. 12P 153/2009 v rozsudku uviedol príjem 800,- až 1.000,- eur a v tomto konaní bol príjem vyčíslený v sume 1.100,- eur, čo nezodpovedá skutočnosti. Pokiaľ v predchádzajúcom období navrhovateľke dával sumu 600,- eur, boli to všetky jeho peniaze a jemu nezostalo nič. Ďalej namietal, že súd prihliadol iba na výdavky navrhovateľky vo výške 309,- eur, ale na jeho nutné výdavky a na jeho reálny príjem neprihliadol. Pokiaľ ide o výber finančných prostriedkov vo výške 25.600,- eur, on si musel požičať finančné prostriedky na rozsiahlu rekonštrukciu bytu, lebo táto finančná čiastka bola na terminovaný vklad, s ktorým nemohol disponovať. Peniaze potom musel vrátiť a tiež po odchode zo spoločnej domácnosti musel nejako existovať, niekde bývať, potreboval tie najzákladnejšie veci na živobytie, nakoľko navrhovateľka býva v ich spoločnom, zariadenom byte. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za likvidačný a vážne ohrozujúci jeho základné životné potreby, keď jeho mesačná vyživovacia povinnosť je 200,- eur na maloletú B. a 50,- eur zročné výživné, 150,- eur výživné na maloletého I. a 50,- eur zročné výživné a 190,- eur výživné na navrhovateľku a 100,- eur zročné výživné, spolu mesačné výživné v sume 740,- eur. Odporca ďalej namietal, že súd prvého stupňa nevyhodnotil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a tiež nepostupoval v súlade s § 71 Zákona o rodine, pretože životná úroveň obidvoch manželov nie je rovnaká, keď životná úroveň navrhovateľky by vysoko prevyšovala jeho životnú úroveň. On musí zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré má s terajšou partnerkou, pretože mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho družka, s ktorou býva, poberá materské dávky iba v sume 190,- eur. Z uvedených dôvodov preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd prvého stupňa dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a správne vo veci rozhodol. Poukázala na to, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke a maloletým deťom vyplýva zo zákona a odporca je povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Nesúhlasila s námietkami odporcu, ktoré uviedol v podanom odvolaní a podľa jej názoru sú účelové a to najmä tvrdenie odporcu, že nevie na základe akých dôkazov súd dospel k záveru, že mal v minulosti príjem 1.100,- eur mesačne, nakoľko z daňového priznania za rok 2008 a 2009 jednoznačne vyplýva, že takýto príjem nikdy nemal a ak sa táto skutočnosť nachádza v spise, súd jeho výpoveď nesprávne protokoloval, čo on nepostrehol. Navrhovateľka uviedla, že táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 03.06.2010, kedy odporca uviedol, že po tom, ako ho vylúčili zo združenia sa mu hodne znížil príjem približne o 600,- až 700,- eur mesačne, pričom v čase konania pojednávania bol odporca riadne zastúpený advokátom a táto protokolácia nebola nikdy odporcom ani jeho právnym zástupcom spochybnená. K rovnakému záveru dospel súd aj v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom vo veci sp. zn. 12P 153/2009 a táto skutočnosť vyplýva zo 4. strany zápisnice z pojednávania dňa 23.04.2010, ako i z 3. strany zápisnice z pojednávania zo dňa 28.10.2010. Je zaujímavé, že dvaja sudcovia protokolovali jeho výpoveď v rovnakom duchu, keď odporca také niečo nikdy nepovedal ako tvrdil. K ďalšej skutočnosti, že odporca tvrdil, že dostatočne vysvetlil výber finančných prostriedkov vo výške 25.600,- eur uvádza, že odporca svoje tvrdenie nepreukázal a pokiaľ polovicu zo sumy 25.600,- eur použil na splatenie svojich dlhov, o to viac je opodstatnené aplikovať ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a prihliadnuť na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Odporca si mal byť vedomý svojich zákonných povinností a v prípade ich dobrovoľného plnenia by sa nebol dostal do situácie, v akej sa momentálne nachádza. Navrhovateľka tvrdila, že odporca mal úmysel zbaviť sa svojho majetku, keď sa nepokúsil získať podiel, ktorý mu patril zo združenia. Otec odporcu vniesol do združenia zásoby v hodnote 5.700.000,- Sk (189.205,33 eur). Z výkazu o majetku a záväzkoch za rok 2009 vyplýva, že odporca uviedol zásoby v hodnote 67.666,- eur. Tieto v zmysle zmluvy o združení predstavujú 30% celkových zásob združenia, z čoho je zrejmé, že združenie malo v roku 2009 zásoby v celkovej hodnote 225.533,- eur. Rozdiel medzi vnesenými zásobami a zásobami združenia v roku 2009 je 36.348,- eur, čo je hodnota zásob získaných spoločnou činnosťou a z tejto sumy 30% podiel odporcu prestavuje suma 10.904,- eur a nie 972,- eur ako tvrdí odporca, že mu bolo vyplatených. Odporca nemal záujem, aby sa pokúsil získať podiel, ktorý mu patril a preto sa úmyselne zbavil svojho majetku a preto jeho námietky a tvrdenia v konaní nie sú dôvodné a jeho správanie je účelové. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. V zmysle ust. § 19 Zákona o rodine, manželia majú v zmysle tohto ustanovenia široko koncipovanú povinnosť starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny. Uspokojovaním potrieb rodiny sa nemyslí len plnenie peňažných prostriedkov, hoci to do určitej miery evokuje slovné spojenie využívané v rámci ustanovení o vyživovacej povinnosti a to schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na uspokojovanie potrieb rodiny možno prispieť aj osobnou pomocou v domácnosti, pri starostlivosti o deti, o spoločný majetok, jeho údržbu a podobne. Starostlivosť o deti a domácnosť Zákon o rodine, ale aj Občiansky zákonník na niekoľkých miestach stavajú na úroveň finančným príspevkom, ktorými na potreby rodiny prispieva ten z manželov, ktorý je zárobkovo činný. Takýto prístup je plne v súlade s trendmi Európskeho rodinného práva, ktoré je rovnako založené na princípe ochrany slabšieho účastníka rodinnoprávneho vzťahu a na princípe manželskej solidarity. Výkon osobnej starostlivosti o deti a rodinu je cenený rovnako ako zárobková činnosť. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Európske rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktorá sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku, alebo podiel na majetku tohto druhého za obdobie trvania manželstva. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom, alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Ide o aplikácie zásady solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia, napr. v dôsledku starostlivosti o domácnosť, alebo o deti. Súd prvého stupňa v danej veci vychádzal z ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine a zo zásady, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah. Rozsah vyživovacej povinnosti určí tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, pritom prihliadne na starostlivosť o domácnosť. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania sú manželia a manželstvo uzatvorili dňa 15.12.1990. Odporca opustil spoločnú domácnosť dňa 20.06.2009 a odvtedy žiadnym spôsobom neprispieval na výživu navrhovateľky ako manželky a tiež na výživu maloletých detí. Odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a tiež na ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Z uvedených ustanovení vyplýva, že odporca mal vyživovaciu povinnosť a preto bol povinný prispievať na výživu navrhovateľky ako manželky a tiež na výživu svojich maloletých detí, pričom si túto povinnosť neplnil. V konaní táto skutočnosť nebola sporná. V čase, keď odporca opustil spoločnú domácnosť mala maloletá B. 14 rokov a maloletý I. 8 rokov, pričom išlo o maloleté deti, ktoré neboli schopné samostatne sa živiť. Starostlivosť o maloleté deti a ich výživu poskytovala iba navrhovateľka a to osobnou starostlivosťou o maloleté deti a tiež finančným zabezpečením. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka mala príjem 400,- eur mesačne a z tohto príjmu musela zabezpečovať finančne starostlivosť o maloleté deti, uhrádzať všetky náklady a potreby domácnosti a teda osobne aj finančne sa starať o domácnosť. Odporca si vyživovaciu povinnosť neplnil a na domácnosť a výživu členov domácnosti neprispieval. Navrhovateľka vyčíslila svoje osobné náklady na sumu 309,34 eur mesačne, pričom musela uhrádzať tiež všetky odôvodnené potreby maloletej B., ktoré vyčíslila v sume 373,35 eur, maloletého I. v sume 339,73 eur. Tiež musela uhrádzať náklady na bývanie. Odporca užíval spoločný byt tým spôsobom, že si uzamkol jednu izbu a nepodieľal sa na nákladoch spojených s užívaním bytu, ktoré musela hradiť navrhovateľka sama a ako vyplýva z predloženého vyúčtovania vznikol nedoplatok, ktorý tiež musí uhradiť navrhovateľka. Okrem toho, že odporca neprispieval na úhradu nákladov spojených s bývaním, ničil zariadenie bytu, rozbíjal spotrebiče v byte a takouto formou a takýmto spôsobom nemožno kladne hodnotiť jeho starostlivosť o domácnosť v súlade s ust. § 71 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine. Je potrebné tiež prihliadnuť na skutočnosť, že životná úroveň manželov nemohla byť rovnaká a ani primeraná vzhľadom na skutočnosť, že odporca v čase, keď opustil spoločnú domácnosť zobral sumu 24.895,64 eur z účtu v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s. a sumu 4.159,15 eur v peňažnom ústave Istrobanka, a.s., ako vyplýva z konania vo veci sp. zn. 4C 96/2009 a na účtoch v tomto peňažnom ústave nezostala žiadna suma. Odporca v odvolaní proti rozsudku v tej súvislosti uviedol, že po odchode zo spoločnej domácnosti musel nejako existovať, niekde bývať, potreboval tie najzákladnejšie veci na živobytie. Vzhľadom na uvedené tvrdenie odporcu, že tieto peňažné prostriedky použil na úhradu svojich potrieb po odchode zo spoločnej domácnosti je potrebné konštatovať, že jeho životná úroveň bola oveľa vyššia ako životná úroveň navrhovateľky, ktorej jediný príjem bol 400,- eur mesačne a z toho musela uhrádzať všetky potreby domácnosti. Správny bol záver súdu prvého stupňa tiež v tom, že odporca sa vzdal výhodného zamestnania, keď jeho príjem bol oveľa vyšší v čase, keď opustil spoločnú domácnosť ako preukazoval v konaní sumou 600,- eur mesačne, pretože vykonával podnikateľskú činnosť, mal živnostenské oprávnenie, mohol zabezpečovať dostatok finančných prostriedkov pre výživu svojich detí a aj svojej manželky, ktorá z dôvodu starostlivosti o spoločnú domácnosť a maloleté deti nemala možnosť zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov pre potreby domácnosti získaním prípadného ďalšieho príjmu, resp. vyššieho príjmu. Odporca v porovnaní s navrhovateľkou mal preto vyššiu životnú úroveň oproti navrhovateľke, mal dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich potrieb a tiež mal aj vyšší príjem na uhrádzanie svojich potrieb a je možné prihliadnuť na skutočnosť, že sa vzdal výhodného zamestnania. Okrem toho odporca užíva byt v bezpodielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou, v ktorom užíva a má uzamknutú jednu izbu a tiež má v prenájme byt, za ktorý uhrádza sumu 500,- eur mesačne. Odporca v konaní nepreukázal, že má pôžičky a jeho tvrdenie nebolo preukázané a tiež v konaní nepreukázal svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa však jednoznačne vyplýva, že odporca si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 190,- eur mesačne od 15. dňa v mesiaci vopred s tým, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p., keď bolo potrebné určiť deň odkedy je odporcovi uložená vyživovacia povinnosť a to od 06.11.2009 s tým, že zročné výživné v sume 6.618,33 eur bolo vyčíslené za obdobie od 06.11.2009 do 30.09.2012 (rok 2009 - 158,33 eur + 190,- eur, rok 2010 a 2011 - 2 x 2.280,- eur, rok 2012 - 1.710,- eur). Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak súd povolí plnenie v splátkach, tento výrok musí náležite odôvodniť, čo v danom prípade súd prvého stupňa neurobil. Hľadiskami pre úvahu súdu v zmysle doterajšej súdnej praxe, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. Vzhľadom na uvedené je možné dospieť k záveru, že nie sú splnené podmienky pre plnenie v splátkach, najmä z dôvodu, ako bolo už uvedené, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. Pokiaľ ide o platobnú schopnosť žalovaného z vykonaného dokazovania vyplýva, že z účtov v peňažnom ústave počas manželstva vybral dostatočnú sumu na to, aby bez problémov mohol výživné zaplatiť. S prihliadnutím na osobné pomery navrhovateľky tak, ako vyplývajú z vykonaného dokazovania je možné dospieť k záveru, že priznanie plnenia v splátkach by bolo pre navrhovateľku príliš ťaživé, vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery a tiež vzhľadom na skutočnosť, že odporca mal vedomosť o tom, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť a to najmä v čase, keď opustil spoločnú domácnosť a preto od uvedeného času musel mať vedomosť o tom, že peniaze na výživné bude musieť zaplatiť naraz, keď priebežne si vyživovaciu povinnosť neplnil a peňažné prostriedky, ktoré takto neuhrádzal má v súčasnej dobe možnosť zaplatiť naraz. Súd prvého stupňa odporcovi povolil platiť zročné výživné v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne. Vyčíslenú sumu zročného výživného by splácal za obdobie 4 a pol roka. Podľa názoru odvolacieho súdu, takto uhrádzané výživné by nebolo v súlade s účelom zákonného ustanovenia, ktoré upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Odvolací súd preto rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť zročné výživné do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke odvolací súd priznal náhradu trov konania vo výške 2.297,79 eur, ktorú zaviazal odporcu zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky. Odvolací súd priznal v konaní navrhovateľke trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 2.019,62 eur, pozostávajúce z úkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava zastúpenia (03.11.2009) vo výške 277,49 eur (270,54 eur + režijný paušál 6,95 eur), podanie návrhu vo veci samej (06.11.2009) vo výške 277,49 eur (270,54 eur + režijný paušál 6,95 eur), písomné podanie na súd (05.10.2010) vo výške 277,75 eur (270,54 eur plus režijný paušál 7,21 eur), účasť na pojednávaní (03.06.2010) vo výške 277,75 eur (270,54 eur + režijný paušál 7,21 eur), účasť na pojednávaní (05.10.2010) vo výške 277,75 eur (270,54 eur + režijný paušál 7,21 eur), účasť na pojednávaní (07.09.2011) vo výške 277,95 eur (270,54 eur + režijný paušál 7,41 eur), účasť na pojednávaní (15.02.2012) vo výške 278,17 eur (270,54 eur + režijný paušál 7,63 eur) a vyhlásenie rozhodnutia (07.03.2012) vo výške 75,27 eur (67,64 eur + režijný paušál 7,63 eur) a trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 278,17 eur, pozostávajúce z úkonu právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu (13.04.2012) vo výške 278,17 eur (270,54 eur + 7,63 eur). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.