Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/330/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211281 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1709211281.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého C. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: V. E., trvale bytom T. X, A., t.č. bytom N. X, A., zast. JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, AK Bratislava, Kalinčiakova 25, a Q. E., trvale bytom A. XXX, V. W. A., t.č. bytom A. XXX, okres B., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o zákaze styku otca s maloletým a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 27.06.2011, č.k. 25P 274/2010-134, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.07.2011, č.k. 25P 274/2010-138 sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 27.06.2011, č.k. 25P 274/2010-134 návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, zamietol návrh otca na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.08.2009, č.k. 9C 1/2009 nedošlo ani na strane rodičov, ani na strane maloletého k takej zmene pomerov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. Skutočnosti, na ktoré sa matka v návrhu odvolávala - sťahovanie do podnájmu a s tým zvýšené výdavky na bývanie, ako aj nástup maloletého do materskej školy podľa názoru súdu prvého stupňa nastali ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o výživnom, pričom zdôraznil, že o sťahovaní mala matka vedomosť aj v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku, nakoľko nájomnú zmluvu podpísala už XX.XX.XXXX. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti podľa názoru súdu prvého stupňa by došlo k neprípustnej reparácii pôvodného rozhodnutia. Ako nedôvodný vyhodnotil aj návrh otca na zníženie výživného, keď mal v konaní preukázané, že otec v súčasnosti riadne pracuje, dosahuje príjem viac ako XXX € mesačne, a preto je nepochybne schopný určené výživné platiť. Pokiaľ ide o doposiaľ určenú výšku výživného XXX € mesačne konštatoval, že vzhľadom na vek maloletého, ktorý je stále ešte v predškolskom veku a nemá žiadne mimoriadne výdavky je toto výživné dostatočné. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka maloletého, ktorá v napadnutej časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a výživné na maloletého zvýšiť v zmysle jej návrhu. Súdu prvého stupňa vytkla nesprávne vyhodnotenie dokazovania, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna zmena pomerov, a to ani na strane rodičov, ani maloletého, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 163 ods. 1, 2 O.s.p., najmä však ust. § 78 Zák. o rodine, podľa ktorého hmotnoprávnou podmienkou na zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu, v zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu 11CoP 330/11-148 vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zdôraznila, že danej veci v čase vyhlásenia rozsudku predchádzajúceho súdu o určení výšky výživného dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Pezinok ešte nedošlo k vzniku okolností, ktoré sú dôvodom na terajšiu zmenu vyživovacej povinnosti, uvedené zmeny nastali až od XX.XX.XXXX kedy sa matka s maloletým presťahovali z ubytovne do prenajatého bytu. Taktiež aj druhá okolnosť spôsobilá na zmenu pomerov nastala až neskôr, a to v októbri XXXX, kedy maloletý začal navštevovať predškolské zariadenie. Obe tieto okolnosti ktoré trvajú až doposiaľ sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch na strane matky, ktorá má zvýšené výdavky s úhradou nájomného za prenajatý byt a s nákladmi na dieťa v predškolskom zariadení. Uvedené okolnosti súdu v konaní o určenie výživného neboli známe, a teda nemohol na ne ani prihliadať, o to zarážajúcejší je fakt, že súd prvého stupňa v konaní o zvýšenie výživného nielen že tieto okolnosti nevzal do úvahy, ale naopak ich odmietol s poukázaním na údajnú neprípustnosť reparácie pôvodného rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je nedôvodné. Keďže predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletého, ako aj rodičov od poslednej úpravy výživného, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že ani na strane maloletého, ani na strane rodičov nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. V súvislosti s dôvodmi odvolania matky odvolací súd poukazuje na to, že výživné na maloletého vo výške XXX € mesačne bolo určené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.08.2009, č.k. 9C 1/2009 v konaní o rozvod manželstva, s ktorým konaním podľa § 113 O.s.p. je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom, a to na čas po rozvode manželstva, t.j. na čas po nadobudnutí právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia postupoval aj súd prvého stupňa, keď zmenu pomerov ako na strane maloletého, tak aj rodičov posudzoval od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. od XX.XX.XXXX. Do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva treba vychádzať zo zásady, že výživné na maloletého určené nebolo, z ktorého dôvodu matka návrhom zo XX.XX.XXXX sa nemohla domáhať zvýšenia výživného na maloletého zo XXX € na XXX € mesačne od XX.XX.XXXX. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na to, že k vzniku okolností pre ktoré podala návrh na zvýšenie výživného došlo až po vyhlásení rozsudku v konaní o rozvod manželstva, t.j. po XX.XX.XXXX, z ktorého dôvodu ich nemohla uplatniť v konaní o rozvod manželstva, s jej námietkami sa odvolací súd nestotožnil. Súčasťou obsahu spisu o zvýšenie výživného je totiž založená nájomná zmluva o prenájme bytu matkou podpísaná už dňa XX.XX.XXXX, s dohodnutým nájomným vo výške XXX € mesačne, z ktorej jednoznačne vyplýva, že matka túto okolnosť mohla uplatniť už v konaní o rozvod manželstva, rovnako aj nástup maloletého do materskej školy. Pokiaľ matka uvedené skutočnosti v konaní o rozvod manželstva neuviedla a ani voči rozsudku vo výroku o výške výživného nepodala odvolanie, nie je možné uvedené okolnosti v konaní o zvýšení výživného posúdiť ako zmenu pomerov. Pokiaľ ide o obdobie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode 11CoP 330/11-149 manželstva, t.j. po XX.XX.XXXX odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, či už na strane maloletého alebo rodičov, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia o výživnom. Na strane maloletého treba konštatovať, že naďalej ide o dieťa predškolského veku, jeho potreby sú primerané jeho veku, matka v konaní okrem poplatku v materskej škole také zvýšenie nákladov, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného nepreukázala. Na strane rodičov, a to u oboch rodičov sa pomery zmenili vtom, že matka sa zamestnala, príjem otca sa zvýšil, zmena v ich zárobkoch však taktiež nevykazuje takú výraznú zmenu, ktorú by bolo potrebné zohľadniť vo výške výživného. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže doposiaľ určené výživné na maloletého zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, v konaní ako na súde prvého stupňa, tak ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, či už na strane maloletého alebo rodičov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.