Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/556/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709212539 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1709212539.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Bratislava, Vajanského nábr. 3, zastúpená LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi : Q. Q., O. G., S. X, o zaplatenie 89,62 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. 6. 2011 č.k. 10C 1/2010 - 34 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 8. 2011 č.k. 10C 1/2010 - 46, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 22. 8. 2011 č.k. 10C 1/2010 - 46 p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 89,62 € s príslušenstvom, titulom nákladov spojených s výkonom núteného odtiahnutia osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307, EČ : BA 462 OM na mieste zákazu zastavenia na Strážnickej ulici v Bratislave dňa 11 1. 2007. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 1, 5 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších prepisov, ustanovením § 3d ods. 2, ods. 4 písm. d/ zákona č. 315/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 3 ods. 1 písm. f/ zák.č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii ako aj ust. § 1, § 2 ods. 1, § 6 ods. 4 zák.č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, keď uviedol, že v posudzovanom prípade vykonala nútený odťah motorového vozidla obchodná spoločnosť ASTER, s.r.o., ktorá nebola oprávnená vykonať odťah, pretože nebola zriadená ani založená na tento účel obcou - Hlavným mestom SR Bratislavou. Obec - Hlavné mesto SR Bratislava nemohla previesť svoju právomoc v oblasti odťahu vozidiel na uvedenú spoločnosť. Navyše uplatňovaná výška nákladov za odťah by nemala byť paušálna, ale by mala zohľadňovať vzdialenosť z miesta odťahu na odstavné parkovisko, počet zamestnancov, zúčastnených na odťahu a aj iné náklady, ako spotrebu pohonných hmôt, amortizáciu vozidla, poistenia a ďalšie. Súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a § 200ea O.s.p. ( vec ako drobný spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania ). Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva, s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému odporcovi z obsahu spisového materiálu žiadne trovy nevyplynuli, resp. tento si náhradu trov neuplatňoval. Opravným uznesením zo dňa 22. 8. 2011 č.k. 10C 1/2010 - 46 súd prvého stupňa opravil napadnutý rozsudok v časti označenia právneho zástupcu navrhovateľa ( správne LEGAL CARTEL, s.r.o. namiesto nesprávneho LEGAL CARTER, s.r.o. ) podľa § 164 O.s.p. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovie; zároveň si uplatnil náhradu trov ako prvostupňového tak i odvolacieho konania. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený a tiež že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa navrhovateľovi dňa 30. 7. 2010 doručil najprv predvolanie na ústne pojednávanie, nariadené sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou na deň 14. 9. 2010, avšak následne súd postupoval vo veci s poukazom na ust. § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. a vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania sudcom JUDr. Romanom Majerským. Navrhovateľ sa preto domnieva, že bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu, nakoľko pôvodne vo veci rozhodovala JUDr. Priečinská a následne bola predmetná právna vec rozhodnutá sudcom JUDr. Majerským. Právo na zákonného sudcu je pritom nevyhnutným predpokladom nestrannosti a nezávislosti súdnictva aj nezávislosti každého jednotlivého sudcu. Za ďalší vážny nedostatok prvostupňového konania považuje navrhovateľ skutočnosť, že vo veci došlo najprv k nariadeniu ústneho pojednávania a následne súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Ak už vo veci došlo k nariadeniu pojednávania, podľa názoru navrhovateľa to vylučuje možnosť rozhodnúť vo veci bez pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukazoval na to, že motorové vozidlo EČV BA 462 OM bolo odstránené dňa 11. 1. 2007 z ulice Strážnická v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a jej správu vykonáva mestská časť Bratislava - Staré Mesto. Navrhovateľ je preto v spore aktívne legitimovaný. Striktný výklad ust. § 40 zákona ZPPK spôsobom, aký uvádza súd, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by navrhovateľ pripustil, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Bratislava - Hlavné mesto SR ako správca miestnych komunikácií vykonáva prostredníctvom sekcie dopravy magistrátu hlavného mesta a dodávateľských firiem pravidelne rutinnú a štandardnú údržbu ciest, dopravnej siete, zvislého dopravného značenia, vodorovného dopravného značenia, mostov, podchodov, cestnej svetelnej signalizácie, podzemných kolektorov. Navrhovateľ vo vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia napr. Krajského súdu v Bratislave ( sp.zn. 15Co 393/2010, sp.zn. 15Co 40/2009, sp.zn. 15Co 234/2009 ), Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 60/2009, ako aj nález ÚS SR sp.zn. III ÚS 300/07 - 30, na podporu svojho stanoviska. Navrhovateľ trval na názore, že zmluva o výkone odťahovej služby uzatvorená dňa 23. 10. 2006 medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto zriadenou navrhovateľom a medzi obchodnou spoločnosťou ASTER, s.r.o., neodporuje zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu SR. Nejde preto o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný. Odporca sa na odvolanie navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Vo veci na základe ust. § 156 ods.3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách padá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Podľa § 3d ods.5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že pre posúdenie veci je právne významné, či spoločnosťou ASTER, s.r.o. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ( § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb., o pozemných komunikáciách ). Rovnako správne potom dospel k záveru, že uvedená obchodná spoločnosť, ktorá odťah vykonala, nie je ani obec a ani právnická osoba obcou (mestom Bratislava) pre tento účel založená alebo zriadená. Vozidlo odporcu v danom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Z poverenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na zabezpečovanie odstraňovania vozidiel z 15. 2. 2006 (č.l. 8 spisu) vyplýva, že navrhovateľ ním poveril príslušníkov Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy rozhodovaním o odstraňovaní vozidiel v zmysle § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ zák.č. 315/1996 Z.z., a to z miestnych komunikácií III. a IV. triedy a ich súčastí na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Odstránenie vozidla v zmysle uvedeného poverenia zabezpečí VEPOS ako správca komunikácie prostredníctvom zmluvného partnera, ktorým bola spoločnosť ASTER, s.r.o., ktorá v danom prípade odťah vozidla odporcu aj realizovala. Skutočnosť, že technickú realizáciu odťahu vozidiel zabezpečila pre správcu cesty na zmluvnom základe spoločnosť ASTER, s.r.o. vyplýva aj z Protokolu o výdaji vozidla EČV : BA 462OM prevádzkovateľovi vozidla - odporcovi dňa 11. 1. 2007 ( č.l. 14 spisu ). V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je správcom komunikácie, z ktorej bolo motorového vozidlo odporcu odstránené. Samotný odťah motorového vozidla odporcu však už nevykonala obec ale ani spoločnosť, ktorá bola obcou pre tento účel založená alebo zriadená; navrhovateľ tak nie je v konaní vecne aktívne legitimovaný na uplatňovanie nákladov za odťah motorového vozidla, ktorý nerealizoval. Navyše, keďže v prípade odstránenia motorového vozidla odporcu z komunikácie išlo o zásah do vlastníckeho práva odporcu v rámci výkonu verejnej moci, tento nemohla realizovať ani súkromná spoločnosť (a to ani po technickej stránke). Dôvod uvedený v odvolaní, v ktorom navrhovateľa odkazuje na Nález ÚS SR sp.zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, ktorým ústavný súd rozhodol, že právo navrhovateľa na spravodlivé konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Co 486/05-69 z 27.3.2007 porušené bolo a ktorým tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, je právne irelevantný. V danom prípade má odvolací súd za to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu v tejto časti nie je náležite zdôvodnené (už aj tým, že sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie zákona) a tým nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces a tým spôsobom bolo porušené s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo navrhovateľa. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 8 Co 486/05-69 z 27. marca 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Odvolací súd má za to, že Krajský súd v Bratislave je len v konaní sp. zn. 8 Co 486/05 viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu, aj keď v tretej časti nálezu, v ktorom sa rozsudok krajského súdu ruší, nie je uvedené ustanovenie § 58d ods. 3 zákona o ústavnom súde (Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu) a je otázne čo za právny názor možno označiť. Celkovým nálezom ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008 sú súdy v zmysle § 135 ods.1 O.s.p viazané len v tom rozsahu, že nedostatok odôvodnenia súdnych rozhodnutí je porušením práva na spravodlivý proces poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Neopodstatnené boli aj ďalšie námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní voči napadnutému rozsudku prvostupňového súdu. Je pravdou, že vo veci bolo spočiatku nariadené ústne pojednávanie zákonnou sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou ( vec bola odročená bez otvorenia pojednávania, keďže účastníci sa naň nedostavili ), následne však vo veci konal a rozhodol sudca JUDr. Roman Majerský, avšak bez prejednania veci na ústnom pojednávaní, keď zvolil postup podľa § 200ea v spojení s § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, predmetná právna vec bola pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Petre Priečinskej ako zákonnej sudkyni. K zmene zákonného sudcu v danej veci však došlo zákonným spôsobom, a síce na základe Dodatku č. 1 Rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2011, v zmysle ktorého bol spis v predmetnej veci pridelený na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Romanovi Majerskému, ako zákonnému sudcovi ( úradný záznam o zmene zákonného sudcu na č.l. 30 spisu ). JUDr. Majerský, ako nový zákonný sudca, bol oprávnený prehodnotiť procesný postup vo veci a pokiaľ ide o otázku prejednania veci na pojednávaní, nebol viazaný procesným postupom, ktorý zvolila predchádzajúca zákonná sudkyňa - takáto viazanosť nevyplýva zo žiadneho procesného ustanovenia zákona (O.s.p.). Odvolací súd teda nezistil žiadnu takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, resp. tento žiadnu ich náhradu neuplatňoval, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.