Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710202942 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1710202942.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: O. V., bytom J. B.. Č.. XX, D., zast. JUDr. Petrom Oreškom, advokátom, Závadská ul. č. 22, Bratislava, proti žalovanému: X.. K. V., bytom Š. B.. Č..X/A, D., zast. JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom, Koceľova ul. č. 9, Bratislava, o určenie povinnosti zdržať sa neprimeraných zásahov do vlastníckeho práva a o určenie rozsahu vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 7C 74/2010 - 61, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému k rukám advokáta JUDr. Drahomíra Tomča trovy konania 78,25 eur do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zdržania neprimeraných zásahov do jeho vlastníckeho práva a to najmä neoprávneným a bezdôvodným prechádzaním a prevozom cez parc. č. XXX/XXX, k. ú. X. N. A. mimo určeného prechodu a prevozu podľa bodu 2/ výroku, určenie, že právo prechodu, prevozu a budovania inžinierskych sietí na parc. č. XXX/XXX v prospech vlastnícka pozemku parc. č. XXX/XX, k. ú. X. N. A., zriadené na základe darovacej zmluvy V-4338/03 je obmedzené na časť parc. č. XXX/XXX o šírke 210 cm hraničiacej so susednou parc. č. XXX/XXX, merané od stavaného drôteného oplotenia, tvoriaceho hranicu medzi parc. č. XXX/ XXX a XXX/XXX, podrobne vyznačenej v geometrickom náčrte, vypracovanom geodetom X.. E. Z., P.., - AGROGEO a žiadal uložiť žalovaného povinnosť platiť žalobcovi nájomné za časť pozemku zaťaženého vecným bremenom práva prechodu, prejazdu a budovania inžinierskych sietí v prospech vlastníka parc. č. XXX/XX, vytýčenej podľa geometrického náčrtu v celkovej výmere 65 m2 sumu 4,5 €/m2 ročne, t. j. spolu 292,50 € ročne a to počínajúc dňom právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nájomné za príslušný rok je splatné vždy k 1. januáru vopred k rukám navrhovateľa. Súd prvého stupňa vykonaným konaním zistil, že žalovaný na základe darovacej zmluvy zo dňa 25. 11. 2003 darom od svojej matky nadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXX/XX - záhrada o výmere 434 m2, k. ú. X. N. A., ktorej vklad bol povolený pod č. V - 4338/03, zapísané na LV č. XXXX. Na liste vlastníctva je evidované aj vecné bremeno - právo prechodu a prevozu, budovania inžinierskych sietí na parc. č. XXX/XXX v prospech vlastníka parc. č. XXX/XX. Žalobca na základe darovacej zmluvy zo dňa 20. 11. 2007 darom od svojej matky nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu súp. číslo 1076, postaveného na pozemku parc. č. XXX/XXX a k pozemku parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 404 m2, k. ú. X. N. A., ktorej vklad bol povolený pod č. V - 6211/07, zapísané na LV č. XXX. Na liste vlastníctva v časti „C“ je evidované vecné bremeno - právo prechodu a prevozu, budovania inžinierskych sietí na parc. č. XXX/XXX v prospech vlastníka parc. č. XXX/XX. Rozsah vecného bremena v darovacej zmluve z 25. 11. 2003 nie je vymedzený, pričom žalovaný prechádza cez parc. č. XXX/XXX ľubovoľne, podľa vlastného uváženia. Z obhliadky miesta súd prvého stupňa zistil, že od susediaceho plotu do vchodu domu žalobcu je priestor asi 3,80 m, iný príchod do záhrady žalovaného, ktorá je na konci pozemku asi 31 m od prístupovej cesty možný nie je, na konci záhrady za starým oplotením sa nachádza priekopa s potokom. Stredom pozemku žalobcu vedie betónový chodník asi 60 cm, pri plote suseda asi 2 m rastú vysoké stromy ihličnaté aj listnaté. Súd prvého stupňa z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že v čase uzatvárania darovacích zmlúv bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré spočívalo v práve prechodu, prevozu a budovania inžinierskych sietí na parc. č. XXX/ XXX v prospech vlastníka parc. č. XXX/XX, k. ú. X. N. A. bezodplatne, bez akéhokoľvek obmedzenia a bolo zriadené a vzťahovalo sa aj na právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán, o čom žalobca mal vedomosť a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný na parc. č. XXX/XX často dochádza, pričom nerešpektuje tradičné prístupy cez pozemok parc. č. XXX/XXX, prechádza ľubovoľne, podľa vlastného uváženia, pričom tým vedome bráni žalobcovi v plnohodnotnom užívaní vlastných pozemkov, čím je jeho správanie šikanózne. Žalobcovi skutočnosti a práva vyplývajúce z vecného bremena museli byť známe pri uzatváraní darovacej zmluvy so svojou matkou, pričom je nepochybné, že žalovaný realizuje právo vecného bremena v súlade s uzatvorenými darovacími zmluvami bez obmedzenia, ako bolo dohodnuté. Súd prvého stupňa mal za to, že medzi účastníkmi konania vyplynuli nedorozumenia, avšak nebolo preukázané, že je to jednoznačne z dôvodu správania sa žalovaného, ba práve naopak, žalobca podal žalobu na súd, bol to teda on, kto chcel v rozpore s oboma darovacími zmluvami obmedziť vecné bremeno žalovaného bez ohľadu na situáciu v teréne, kedy súd prvého stupňa dal za pravdu žalovanému, že v prípade vyhovenia žalobe by nemal dostatočný priestor na prístup do svojej časti pozemku - do svojej záhrady. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne zásahy žalovaného do jeho vlastníckych práv, najmä neoprávnené a bezdôvodné prechádzanie cez parc. č. XXX/XXX, k. ú. X. N. A., nakoľko žalovaný realizuje právo vecného bremena v súlade s platne uzavretou darovacou zmluvou, ktorá je záväzná aj pre žalobcu a jeho právnych nástupcov a preto žalobu zamietol. Žalobca žalobu v časti uloženia povinnosti platiť vlastníkovi parc. č. XXX/XXX nájomné za časť pozemku zaťaženého vecným bremenom zobral späť a preto súd prvého stupňa v tejto časti konanie v zmysle § 96 ods. 1, 3 O. s. p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti časti rozsudku, ktorou bola žaloba zamietnutá a žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a žalobe vyhovel. Uviedol, že súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, že v prípade platne uzavretej darovacej zmluvy sú v každom prípade rozhodujúce úmysel a vôľa darcu, pričom v zmysle § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Súd prvého stupňa teda nedostatočne zohľadnil vôľu darkyne pri uzavretí darovacej zmluvy so žalovaným, ktorá mu darovala záhradu a teda aj zriadené vecné bremeno bolo zriadené len a výlučne ako možnosť prístupu do záhrady. Takto prejavenú vôľu darkyne rešpektoval aj žalovaný do konca r. 2007, kedy ich matka žalobcovi darovala druhú časť pozemku aj s rodinným domom. Je teda prirodzené, že aj on ako obdarovaný v r. 2007 pri prijatí daru chápal prevzaté vecné bremeno v tom rozsahu a zmysle, ako ho svojou prejavenou vôľou zriadila darkyňa. Pri zriadení vecného bremena bola situácia taká že prístup na dotknuté pozemky bol cez parc. č. XXX/XXX v šírke cca 3,80 m až ku vchodu do domu a odtiaľ po chodníku o šírke cca 50 cm na parc. č. XXX/XX. Žalovaný neskoršie asi v r. 2009 znemožnil prístup do záhrady po existujúcom chodníku tým, že na svojom pozemku postavil plechovú garáž, ktorou prehradil existujúci prístup na jeho pozemok a následne začal na prístup na svoj pozemok ľubovoľne využívať cestu cez ktorúkoľvek časť parc. č. XXX/XXX. Súd prvého stupňa nedostatočne posúdil skutočnosť, že toto konanie žalovaného je v rozpore s ust. § 127 a § 3 Obč. zák.. Uviedol, že predložil žalovanému niekoľko návrhov dohody, ktoré by upravovali ich vzájomné vzťahy, avšak žalovaný všetky návrhy odmietol bez toho, aby navrhol vlastný spôsob riešenia vzniknutej situácie. Súd prvého stupňa pochybil, keď konanie žalovaného nevyhodnotil ako „neoprávnenú výhodu“ v zmysle § 151p ods. 3 Obč. zák., ktorou vznikol hrubý nepomer medzi právami žalobcu a žalovaného. Nesúhlasil s tým, aby súd prvého stupňa na jeho ťarchu pripočítal skutočnosť, že sa so žalobou na ochranu svojho vlastníckeho práva obrátil na súd. Taktiež nie je správne a je v jasnom rozpore s realitou konštatovanie súdu prvého stupňa, že sa domáhal „obmedzenia vecného bremena bez ohľadu na situáciu v teréne a že v prípade vyhovenia žalobe by žalovaný nemal dostatočný priestor na prístup do svojej záhrady“, keď toto tvrdenie odporuje preukázanej dôkaznej situácii, keď doporučil žalovanému využívať ako prístup do záhrady prístupovú cestu o šírke cca 210 - 230 cm priamo od hlavného vstupu na pozemok smerom do záhrady žalovaného. Napadol výrok o trovách konania, keď priznaná výška advokátskej odmeny bola vypočítaná v rozpore s vyhl. č. 655/2004 Z. z., nakoľko bola nesprávne vypočítaná hodnota advokátskej odmeny za úkon s najvyššou hodnotou, ale nesprávne boli brané do úvahy tri nároky. Išlo o nároky, o ktorých nebolo možné rozhodnúť samostatne, ale konanie o nich muselo byť spojené. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Najčastejším dôvodom vzniku vecného bremena je písomná zmluva. Tá musí mať všetky náležitosti vyžadované pre právne úkony v zmysle § 37 a nasl. Obč. zák. a platia pre ňu všeobecné pravidlá o uzavieraní zmlúv. Zmluva o zriadení vecného bremena je dvojstranný právny úkon, ktorý môže byť predmetom výkladu podľa § 35 Obč. zák., pritom je treba vždy dať prednosť výkladu, ktorý vedie k záveru o platnosti zmluvy, pred záverom o jej neplatnosti. Vecné bremeno nie je možné zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. Ak bolo dojednané právo prechodu a prevozu cez cudzí pozemok, právo prechodu môžu prípadne využívať aj iné osoby než tá, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, najmä osoby, ktoré k oprávnenému prechádzajú na návštevu. Tieto osoby nemajú právo prechodu z titulu vecného bremena, ale toto ich právo možno odvodiť od práva oprávneného, v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené. Rovnako môžu cez zaťažený pozemok prechádzať i rodinní príslušníci oprávnenej osoby, vlastník zaťaženého pozemku však nie je povinný trpieť prechádzanie návštev v rozsahu, na ktorý účastníci zriaďujúci vecné bremeno nemohli pomyslieť, napr. ak sa neskôr v rodinnom dome zriadi prevádzkareň, do ktorej dochádza verejnosť alebo zamestnanci vo väčšom rozsahu. Právo prejazdu sa vzťahuje na rodinných príslušníkov oprávneného, nemožno ho však bez ďalšieho vztiahnuť aj na tretie osoby, pretože prejazd predstavuje oproti prechodu vyššie zaťaženie služobného pozemku. V prípade pochybnosti platí to, čo je priaznivejšie pre služobný pozemok. Zmluva o zriadení vecného bremena by mala obsahovať údaj o úplatnosti zriadenia práva, inak platí, že vecné bremeno bolo zriadené bezúplatne. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný darovacou zmluvou zo dňa 25. 11. 2003 dostal darom od svojej matky nehnuteľnosť parcelu č. XXX/XX o výmere 434 m2 - záhrada, k. ú. Ivanka pri Dunaji, zapísanú na LV č. XXX. V čl. III darovacej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena v prospech obdarovaného a predmetom vecného bremena je neobmedzené právo prechodu a prejazdu obdarovaného cez parc. č. XXX/XXX o výmere 404 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k. ú. X. N. A., vedenej na LV č.XXX, ako jedinej prístupovej cesty na darovanú záhradu a právo budovania inžinierskych sietí na pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 404 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je výlučnom vlastníctve darkyne. Toto vecné bremeno sa vzťahovalo aj na právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca darovacou zmluvou zo dňa 20. 11. 2007 dostal darom od svojej matky nehnuteľnosť rodinný dom súpisné číslo 1076, postavený na parc. č. XXX/ XXX, k. ú. X. N. A. a pozemok parcelu č. XXX/XXX o výmere 404 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k. ú. X. N. A., zapísanú na LV č. XXX. V čl. IV darovacej zmluvy bol žalobca upozornený, že na darovanom pozemku parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria viazne vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, budovania inžinierskych sietí v prospech vlastníka parc. č. XXX/XX v zmysle V-4338/03. Odvolací súd je toho názoru, že zmluva o zriadení vecného bremena je platným právnym úkonom a to napriek tomu, že v nej nie je podrobnejšie vymedzené, cez ktorú presne časť zaťaženého pozemku má žalovaný právo prechodu a prevozu. Žalovaný má preto ako oprávnený z vecného bremena právo prechodu a prejazdu cez zaťažený pozemok vo vlastníctve žalobcu v takom zmysle, ako je to uvedené vyššie. Obmedziť prípadne zrušiť vecné bremeno možno iba v prípade, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (§ 151p ods. 3 Obč. zák.). V prejednávanej veci sa o tento prípade nejedná a ani samotný žalobca v žalobe netvrdí, že by došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 151p ods. 3 Obč. zák.. Za zmenu pomerov nemožno považovať to, že žalovaný podľa tvrdenia žalobcu „nerešpektuje tradičné vychodené prístupy cez parc. č. XXX/ XXX, ale prechádza ľubovoľne, podľa vlastného uváženia“. V zásade platí, že výkon vecného bremena nemôže zaťažiť povinného, resp. jeho nehnuteľnosť nad dojednaný rámec, resp. nad rozsah, na ktorý účastníci pri jeho vzniku nemohli pomyslieť. V prejednávanej veci právo prechodu a prevozu cez pozemok vo vlastníctve žalobcu nebolo žiadnym spôsobom obmedzené a preto žalovaný cez tento pozemok môže prechádzať ľubovoľne. Vzhľadom na to nie je dôvodná žaloba o určenie, že právo prechodu a prevozu cez parc. č. XXX/XXX a budovania inžinierskych sietí na tejto parcele je obmedzené na časť parc. č. XXX/XXX o šírke 210 cm v zmysle geometrického plánu X.. E. Z., P... K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že v darovacej zmluve z 25. 11. 2003 darkyňa vyjadrila vôľu ohľadom vecného bremena celkom jasne a jednoznačne tak, že žalovanému mienila umožniť neobmedzený prístup na jeho parcelu č. XXX/XX a to neobmedzeným prechodom a prevozom cez parcelu č. XXX/XXX, ktorá bola v tom čase v jej vlastníctve. Darkyňa v darovacej zmluve neprejavila vôľu umožniť žalovanému prechod cez parc. č. XXX/XXX iba v šírke 3,80 m ku vchodu do domu a odtiaľ po chodníku o šírke 50 cm do záhrady parc. č. XXX/XX. Súd môže vykladať iba tú vôľu, ktorú účastník právneho úkonu prejavil. Je mylné tvrdenie žalobcu, že súd prvého stupňa konštatoval, že prevodom vlastníckeho práva k parcele č. 672/163 na žalobcu došlo k závažnej zmene pomerov tak, ako ju chápe § 151p Obč. zák.. Súd prvého stupňa síce na str. 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že zmena v osobe vlastníka vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti je zmenou pomerov, ale súčasne na strane 7 odôvodnenia uviedol, že sa nejedná o takú zmenu pomerov, ktorou by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a že žalobca takúto kvalifikovanú zmenu pomerov nepreukázal. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok je v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá, vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie v časti odplaty za výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V prejednávanej veci boli predmetom konania 3 nároky žalobcu a to a/ zdržanie sa neprimeraných zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, b/ obmedzenie práva vyplývajúceho z vecného bremena, c/ uloženie povinnosti žalovaného platiť žalobcovi úplatu za výkon práva z vecného bremena. Ide tu teda o spojenie vecí na spoločné prejednanie, ktoré zo zákona nevyplýva (zo zákona vyplýva napr. spojenie konania o rozvod s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva). Správne preto súd pri výpočte trov právneho zastúpenia žalovaného vychádzal z § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o späťvzatú časť žaloby, zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca a preto v tejto časti vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.. Nie je v tejto súvislosti rozhodujúce, že - ako to uvádza žalobca v odvolaní - „o tejto časti návrhu nebolo do tej doby ani slovom vôbec pojednávané“. V časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. V súhrne má teda žalovaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny i v časti trov konania a preto ho odvolací súd aj v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného v odvolacom konaní. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 78,25 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (1/13 výpočtového základu = 58,69 : 3 = 19,56 + 58,69 = 78,25). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.