Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/185/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710210119 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1710210119.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky : A. S., I. S., M. Č.. XX/XX, proti odporcovi : A. S., I. Z., A. Č.. XX, o určenie výživného pre dospelé dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 9 C 251/2010-74 zo dňa 13. júla 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,-€ mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 06.09.2010, k povinnosti zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 06.09.2010 do 13.07.2011 v sume 698,-€ do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka je dcérou rodičov matky U. S., E.. XX.XX.XXXX a otca A. S., E.. XX.XX.XXXX. Matka navrhovateľky, U. S. zomrela B. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti otca, je plnoletá študentka strednej školy. Štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, štipendium nepoberá, brigádnicky nepracuje. Je nesporné, že navrhovateľka nie je schopná samostatne sa živiť. Navrhovateľka poberá sirotský dôchodok v sume 130,-€ mesačne, od júla 2010 do apríla 2011 jej otec na účet zasielal sumu 22,-€. Z príjmu 150,-€ si navrhovateľka hradila internát v sume 51,-€ mesačne a internátne stravovanie v sume 30,-€ mesačne. Nevyhnutnou položkou, ktorú navrhovateľka uviedla sú doplatky za lieky v sume 14,-€ mesačne, drogéria v sume 10,-€ mesačne, oblečenie v sume 34,-€ a obuv v sume 12,-€ mesačne. Tieto nevyhnutné náklady navrhovateľky predstavujú sumu 151,-€. Okrem týchto položiek však navrhovateľka potrebuje finančné prostriedky na stravu mimo internátu, cestovné a aktivity cez voľný čas. Dobrovoľne navrhovateľke vypomáha rodina, v ktorej navrhovateľka počas víkendov býva. Od apríla 2011 odporca zvýšil sumu výživného poukazovaného na účet navrhovateľky o sumu 40,-€, celkom teda prispieval sumou 62,- €, pričom však suma 22,-€ predstavuje prídavok na dieťa poukazovaný štátom k rukám odporcu. Z uvedeného je zrejmé, že odporca z vlastných finančných zdrojov prispieval na výživu navrhovateľky až od apríla 2011 a to sumou 40,-€. Navrhovateľka je spoluvlastníčkou bytu v Seredi, ktorý spoločne so svojou sestrou prenajíma, t.č. bezodplatne. V období od 30.1.2009 za sumu 265,55 €, s tým, že táto suma už v sebe zahŕňala platby spojené s užívaním bytu. Odporca je zamestnaný, s príjmom 571,43 €. Je ženatý, jeho manželka má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi. Náklady odporca vyčíslil na sumu
102,-€, do ktorej už zahrnul i výživné na navrhovateľku v sume 62,-€. Náklady na domácnosť vyčíslil odporca na sumu 810,-€. Na úhrade týchto nákladov sa finančne podieľa i manželka odporcu, ktorej príjem predstavuje cca 500,-€. Náklady na syna manželky odporcu v sume 90,-€, súd do posudzovania možností odporcu nezahrnul, nakoľko vo vzťahu k maloletému B., nemá odporca vyživovaciu povinnosť. Náklady odporcu a náklady domácnosti odporcu teda celkom predstavujú sumu 912,-€, s tým, že na ich úhrade sa odporca podieľa minimálne jednou polovicou, t.j. cca 460,-€.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal s možností a schopností odporcu prispievať na výživné a vzal do úvahy aj fakt, že jedinou osobou, ktorej zo zákona prislúcha plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu je odporca, nakoľko matka navrhovateľky zomrela. Potreby navrhovateľky vychádzajú z jeho veku, zdravotného stavu, záľub. Navrhovateľka je mladá žena, ktorá má zdravotné problémy, jej psychické zdravie je podlomené, k čomu značne prispela i rodinná situácia ( strata matky, komplikovaný vzťah s otcom ). Náklady, ktoré súdu vyčíslila, sú naozaj iba nákladmi nevyhnutnými. Strava, internát cestovné do školy, hygiena, oblečenie a odevy sú odôvodnenými potrebami mladej ženy, študentky. Skutočnosť, že navrhovateľka si dobrovoľne zvolila odchod zo spoločnej domácnosti, ktorú zdieľala s odporcom, ho nezbavuje povinnosti prispievať na výživu svojho dieťaťa, pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť. Od júla 2010 do apríla 2011 odporca z vlastných finančných zdrojov neprispieval navrhovateľke vôbec žiadnou sumou, nakoľko suma 22,- €, ktorú navrhovateľke poukazoval, je plnenie štátu vo forme prídavku na deti a zo sumy 62,-€, ktorú odporca začal od apríla 2011 navrhovateľke poukazovať, táto nie je schopná platiť si svoje mesačné náklady a to ani po pripočítaní sumy 130,-€ , ktorá predstavuje sirotský dôchodok.
K námietke odporcu, že navrhovateľka musí niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie opustiť spoločnú domácnosť prvostupňový súd uviedol, že odporca odmieta akceptovať fakt, že navrhovateľka je psychicky chorá mladá žena, ktorej rozhodnutia sú emotívne a určite podmienené i jej diagnózou, keď navrhovateľka sa musela vo veľmi mladom veku vyrovnať so smrťou svojej matky, stratou rodinného zázemia. Na skutočnosti, že sa po zverení navrhovateľky odporcovi, sa nepodarilo medzi nimi vybudovať vzťah, nenesie vinu iba sama navrhovateľka. Odporca nemôže od navrhovateľky spravodlivo očakávať, že sa bude sama živiť v čase keď denne riadne študuje a v plnom rozsahu preberie zodpovednosť za to, že sa nezžila s rodinou odporcu a radšej volila pobyt na internáte, resp. v rodine svojej kamarátky. Námietka odporcu, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou bytu a tento prenajíma, sa v konaní ukázal ako nepravdivý. A nedôvodená je aj námietka odporcu, že konanie navrhovateľky je nemorálne, nakoľko neustále žije na úkor druhých, nie je dôvodná. Jedným z predpokladov pre poskytovanie výživného, je súlad s dobrými mravmi. V danom prípade navrhovateľka požaduje iba to, čo jej zo zákona prináleží a čo je zároveň povinnosťou odporcu ako rodiča. Navrhovateľka nemá neprimerané nároky, chce iba uspokojiť svoje nevyhnutné potreby. Za v rozpore s dobrými mravmi je naopak možné označiť konanie odporcu, ktorý pripustí, aby jeho dieťa živili a šatili cudzí ľudia, poskytovali mu psychickú oporu a zázemie, bez toho, aby im akoukoľvek sumou prispel na úhradu ich nákladov, alebo sa aspoň zaujímal, či dieťa niečo nepotrebuje. V rozpore s dobrými mravmi je vyjadrenie odporcu, ktorý pravidelne návštevy navrhovateľky u svojej sestry a priateľa, nazýva " nepeňažnými pôžitkami ". V rozpore s dobrými mravmi je konanie odporcu, ktorý ponechal svoje dieťa niekoľko mesiacov bez akejkoľvek platby výživného, okrem prídavku na deti, ktorý jej zasielal. V rozpore s dobrými mravmi je konanie, ktorým rodič neposkytne pomoc dieťaťu, ktoré má zdravotné problémy, podmienené do značnej miery i rodinnou situáciou.
Prvostupňový súd teda ustálil, že je vo finančných možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,-€ mesačne dňom 06.9.2010, teda počnúc dňom podania návrhu. Hoci návrh navrhovateľky mal za dôvodný, momentálne možnosti odporcu súdu neumožňovali návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zameškané výživné za obdobie od 06.9.2010 do 13.7.2011 súd určil na sumu 698,-€, keď táto suma predstavuje rozdiel medzi výživným, ktoré za dané obdobie malo byť zaplatené, t.j. 1.000,-€ a sumou, ktorú za uvedené obdobie ak výživné poukázal odporca navrhovateľke, t.j. 7x 22,- € a 4x 62,-€, spolu 402,-€.
S poukazom na § 150 O.s.p. prvostupňový súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, s tým, že dôvody osobitného zreteľa videl v povahe prejednávanej veci.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci napriek tomu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka disponuje nasledovným nehnuteľným majetkom, resp. finančnými príjmami, keď je spoluvlastníčkou 1- izbového bytu v Seredi, ktorý t.č. zámerne prenajíma bezodplatne, poberá sirotský dôchodok v sume 133,10 € mesačne, od júla 2010 do apríla 2011 jej posielal na bankový účet dobrovoľný príspevok v sume 22,-€ mesačne, od apríla 2010 do júla 2011 v sume 62,- € mesačne (od júla 2011 v sume 100,-€ mesačne) a od marca 2008 do apríla 2011 v rámci investičného životného poistenia AXA v jej prospech vytváral úspory v sume 39,50 € mesačne. To znamená, že od júla 2010, kedy dobrovoľne odišla zo spoločnej domácnosti, disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami minimálne vo výške životného minima plnoletej fyzickej osoby, a preto v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine bola a je schopná sama sa živiť.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu vyjadrila v tom zmysle, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením, keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia a jeho postoj k plneniu základnej vyživovacej povinnosti voči vlastnému dieťaťu je odsúdeniahodný.
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 9 C 251/2010-87 zo dňa 19. januára 2012, ktorý nebol napadnutý odvolaním, prvostupňový súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), keď podľa § 129 ods. 1 a § 213 ods. 4 O.s.p. doplnil dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to potvrdením o ukončení štúdia navrhovateľky zo dňa 8.10.2012, potvrdením o výške zaplatenej platby za ubytovanie a stravu Strednej odbornej školy Modra zo dňa 25.9.2012, Nájomnou zmluvou zo dňa 1.6.2012, Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 13.9.2012 o zaradení navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, aktuálnym potvrdením o príjmoch odporcu a A. S. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné na dieťa, je zistenie ich skutočných príjmov ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča i jeho skúsenostiam plnenia pracovných povinností ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia, resp. zistenie ich celkových majetkových pomerov.
Pri rozhodovaní v určení rozsahu výživného vychádza súd zo všeobecných hľadísk, t.j. odôvodnených potrieb oprávneného (navrhovateľa); rozsah ktorých je rôzny na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, kultúrny a spoločenský život a podobne; ako aj reálnych schopností a možností povinného (odporcu) plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami a možnosťami povinného platí zásada priamej úmernosti, čo je v súlade so zásadou, že dieťa môže resp. má právo žiť na takej úrovni na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým sú rozsiahlejšie odôvodnené potreby dieťaťa, t.j. odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné ale vývoju dieťaťa prospešné napr. rekreačné, kultúrne rozvíjajúce ich nadanie či záľuby a podobne.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože každé dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd doplnil dokazovanie len na zistenie, či nedošlo k podstatnej zmene pomerov od vyhlásenia napadnutého rozsudku a doplneným dokazovaním odvolací súd zistil, že navrhovateľka síce ukončila vykonaním maturitnej skúšky 30.6.2012 štúdium na Pedagogickej a kultúrnej akadémii Modra, Sokolská č. 6, Modra, ale aj napriek tomu nie je schopná samostatne sa živiť, keďže bola Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta č.k. EZ/2012/03216-1/Dar zo dňa 13.9.2012 dňom 1.9.2012 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, bez priznania príspevku na podporu v nezamestnanosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že k žiadnej podstatnej zmene pomerov na starne oprávnenej navrhovateľky a povinného odporcu nedošlo.
Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade prvostupňový súd podľa vyššie uvedených zásad pre určenie výživného postupoval a suma 100,-€ určená odporcovi titulom výživného na navrhovateľku je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraná k jej odôvodnením potrebám vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, náklady spojené so štúdiom a v súčasnosti na jej kultúrny, spoločenský život a podobne, keď nadovšetko jediným zdrojom príjmu navrhovateľky je len sirotský dôchodok vo výške 133,10 €. Takto stanovené výživné ale predovšetkým zodpovedá reálnym možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorý mal v období od októbra 2010 do septembra 2012 priemerný mesačný brutto príjem 600,19 € a jeho manželka A. S. v období októbra 2009 do septembra 2012 priemerný mesačný brutto príjem 512,05 €. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p ako vecne správny potvrdil.
Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, nakoľko tu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.