Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/170/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711200561 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1711200561.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov: matka - J.. D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XXX/XX, zastúpená Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom so sídlom AK Bratislava, Gercenova 6/A, a otec - Z.. J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Y. X, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej G. na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.02.2012, č.k. 12P/23/2011-308, jednohlasne ( pomerom hlasov ( 3 : 0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti vo výroku o zročnom výživnom m e n í tak, že zročné výživné na maloletú G. za obdobie od 20.01.2011 do 31.01.2012 v sume X.XXX euro sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa : - zveril maloletú G. M., narodenú XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. na čas do rozvodu manželstvu sumou XXX euro mesačne počnúc dňom 20.01.2011, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred, - otcovi uložil počnúc dňom 01.02.2012 povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej sumu XXX euro mesačne na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v W. U. G..Y.., - zročné výživné na maloletú G.Ž. za obdobie od 20.01.2011 do 31.01.2012 v sume XXXX euro otcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.02.2012 k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 3, 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že rodičia maloletej od októbra 2010 nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá je od uvedenej doby v osobnej starostlivosti matky. Pri zohľadnení vhodných osobnostných, morálnych, zdravotných a charakterových predpokladov na strane matky k výchove maloletej a i k prezentovanému súhlasnému stanovisku otca, súd pristúpil k zvereniu maloletej G. do osobnej starostlivosti matky s určením, že táto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére, súd zohľadnil matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky s maloletou - cca XXX,XX euro ( v ktorej sú započítané výdavky na výživu, školské a mimoškolské aktivity, športovú činnosť ) a príjmy oboch rodičov - matka mesačne netto X.XXX,XX euro, otec X.XXX,XX euro. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére R., ktorá je študentkou vysokej školy a otec prispieva na jej výživu mesačne sumou XXX euro. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s navrhovanou výškou výživného XXX euro mesačne prihliadajúc na matkou deklarované mesačné výdavky na maloletú v sume cca XXX euro a na to, že otec za obdobie od kedy opustil spoločnú domácnosť, na úhradách nad rámec výživného (XXX euro mesačne a XXX euro mesačne), mesačne zasielal maloletej na jej osobný účet vreckové XXX euro, uhrádzal jej náklady spojené s mobilným telefónom a polovicu nákladov spojených s mimoškolskými aktivitami ( február 2011 - XX euro lyžiarsky výcvik, marec 2011 - Holandsko výmenný pobyt XX euro, letný tábor 2011 XXX euro), maloletej zakupoval darčeky ako napr. topánky, sveter, notebook, fotoaparát v celkovej sume X.XXX,XX euro; súd preto ustálil výšku výživného mesačne na sumu XXX euro tvoriacu polovicu matkou deklarovaných výdavkov na maloletú. Čo sa týka tvorby úspor, súd prvého stupňa vzhľadom na príjem otca určil otcovi od 01.02.2012 povinnosť mesačne uhrádzať na tvorbu úspor maloletej sumou XXX euro od 01.02.2012. Pri tomto rozhodnutí zohľadnil, že otec matke za obdobie od 10/2011 doposiaľ poukázal sumu celkom X.XXX,XX euro a X.XXX,XX euro a bolo na matke uvážiť, ako tieto finančné prostriedky použije. Súd prvého stupňa mal za to, že z týchto súm mohla matka určitú čiastku maloletej uložiť na sporiaci účet. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ matka finančné prostriedky použila na úhradu dlhov z minulosti a zveľaďovanie majetku, ktorý je v BSM, aj otec mesačne uhrádza finančné prostriedky na nehnuteľnosti, ktoré sú v BSM a má ďalšie náklady - výživné na plnoletú dcéru mesačne XXX euro plus plnenie nad rámec výživného a náklady spojené s tehotenstvom jeho terajšej partnerky. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s námietkami otca týkajúcich sa niektorých výdavkov maloletej s prihliadnutím k tomu, že životnú úroveň maloletej do októbra 2010 zabezpečovali obaja rodičia, ktorí ju nastavili na nadštandardnú životnú úroveň a z pohľadu maloletej G. by bolo nespravodlivé a aj v rozpore so Zákonom o rodine, aby po odchode otca zo spoločnej domácnosti sa jej životná úroveň neúmerne znížila v porovnaní so životnou úrovňou otca. Keďže sa nestotožnil s dôvodmi osobitného zreteľa uvádzanými právnym zástupcom matky, určil vyživovaciu povinnosť otcovi od podania návrhu matkou na súd. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s argumentáciou otca o splnení vyživovacej povinnosti k maloletej G. tým, že zasielal maloletej na účet matky na výživné od 02/2011 do 11/2011 mesačne sumu XXX euro a od decembra 2012 mesačne sumu XXX euro, keďže tieto sumy nepokrývali polovicu nákladov, ktoré matka na maloletú skutočne vynakladala. Otec má dostatočne vysoký mesačný príjem aby sa podieľal v polovici týchto nákladov. Ostatné platby otcom poukázané otcovi započítal a zohľadnil v súvislosti s rozhodovaním o tvorbe úspor maloletej. Zročné výživné za obdobie od 20.01.2011 do 31.01.2012 ( po započítaní otcom poukázaného výživného - 10xXXX euro+2xXXX euro =XXXX euro - XXXX euro ) v celkovej sume XXXX euro povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro, s poukazom na spotrebný charakter výživného, spolu s bežným výživným, a to v zmysle §-u 160 ods. 1 O.s.p. O strate výhody splátok rozhodol podľa §-u 565 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a / O.s.p.. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej, proti výroku rozsudku o splácaní zročného výživného a výroku, ktorým súd návrh matky v časti zamietol, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka namietajúc nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní poukázala na to, že súd prvého stupňa ustálil výšku výživného na sumu XXX euro mesačne v zásade z dôvodu, že táto suma tvorí polovicu ňou deklarovaných výdavkov na maloletú (XXX,XX euro mesačne). Súd tým vyjadril nesprávny právny názor, že obaja rodičia majú uhradiť výdavky na dieťa v polovici, čo je v rozpore s § 62 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré súd síce v rozhodnutí citoval, avšak v odôvodnení sa s ním nijako nevysporiadal. Otec opustil dňa 20.10.2010 spoločnú domácnosť, celú osobnú starostlivosť nechal na matke - maloletá je pritom vo veku, keď prechádza pomerne zložitým psychickým vývojom a osobná starostlivosť matky je pre ňu mimoriadne významná, ale aj náročná. Nepriaznivý zdravotný stav maloletej (nosí okuliare, ortopedickú obuv, je astmatička, trpí na atopický ekzém, v roku 2011 mala operovaný meniskus, pravidelne rehabilituje a navštevuje čeľustného ortopéda a vo februári opätovne podstúpila operáciu nohy ) si vyžaduje neustálu starostlivosť a pomoc rodiča. Túto skutočnosť súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a rozhodnutím jej de facto uložil podieľať sa väčšou časťou na úhrade nákladov dieťaťa ako otcovi, ktorý sa s dieťaťom stretáva len sporadicky. V danom prípade sa nemôže brať do úvahy tvorba úspor vo výške XXX euro mesačne, nakoľko ide o úspory do budúcna, ktoré sa na bežné výdavky maloletej nemôžu použiť. Rovnako súd prvého stupňa nezohľadnil § 62 ods. 2 Zákona o rodine pretože, ak by malo dôjsť k jeho naplneniu, nemohol by určiť otcovi pri jeho priemernom mesačnom čistom príjme X.XXX,XX euro a príjme matky X.XXX,XX euro mesačne vyživovaciu povinnosť vo výške XXX euro pri mesačných nákladoch na maloletú vo výške XXX,XX euro. Rovnako suma určená na tvorbu úspor maloletej vo výške XXX euro mesačne neodráža skutočné možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca . Pokiaľ ide o sumy poukázané otcom uviedla, že suma XXXX,XX euro slúžila na splatenie debetných zostatkov platobných kariet z obdobia pred opustením spoločnej domácnosti zo strany otca a suma XXXX,XX euro slúžila na vedenie domácnosti, úhradu nákladov spoločného majetku manželov a tiež je v nej započítané výživné pre maloletú G.. Matka nesúhlasila ani s výškou splátok zročného výživného od 20.01.2011 do 31.01.2011 v sume X.XXX euro, nakoľko otec je pri svojom príjme schopný sumu zročného výživného bez problémov zaplatiť skôr, ako v priebehu súdom poskytnutých dvadsiatich šiestich mesiacov. Matka navrhla, aby odvolací súd po preskúmaní veci rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozhodnutie súdu v napadnutej časti zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej dcéry G. M. na čas do rozvodu manželstva sumou XXX euro mesačne počnúc dňom 01.11.2010, ktorú bude povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a na tvorbu úspor maloletej na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. U., G..Y.. mesačne XXX euro počnúc dňom 01.11.2010 a zročné výživné na maloletú Alžbetu zaviaže otca splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške XXX euro spolu s bežným výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť, keďže je v plnom rozsahu v súlade s výsledkami rozsiahleho a obšírneho dokazovania pred prvostupňovým súdom, má oporu v právnych predpisoch, je v záujme maloletého dieťaťa a aj odzrkadlením pomeru skutočných potrieb oprávneného a možností a schopností povinného. Pokiaľ ide o námietky matky súvisiace s § 62 ods. 4 Zákona o rodine uviedol, že maloletá G. je vo veku XX rokov samostatnou bytosťou, ktorá si samostatne plní svoje úlohy v škole a rodine a samostatne rozhoduje o prioritách jej záujmov. G. je inteligentným dieťaťom, jej zdravotný stav je v poriadku ( trpí bežnými zdravotnými poruchami ) ako iné deti v jej veku a t.č. si nevyžaduje dennú osobnú starostlivosť matky. Životná úroveň matky zostala po tom, ako opustil spoločnú domácnosť na podstatne lepšej úrovni - zostala žiť s dcérou v 5 izbovom rodinnom dome s kompletným zariadením, záhradou, dvoma osobnými motorovými vozidlami a všetkými hnuteľnými vecami, ktoré počas manželstva spoločne užívali. On sa presťahoval do staršieho nezariadeného 2 izb. bytu a jeho životná úroveň preukázateľne poklesla. Súd prvého stupňa správne zohľadnil všetky príjmy matky vrátane príjmu z nájmu bytu vo výške XXX euro, naviac matka v prvostupňovom konaní tajila príjem z predaja osobných motorových vozidiel patriacich do BSM. Súd prvého stupňa správne zohľadnil to, že jeho vykázaný príjem je priemerom prijatých plnení spolu s nenárokovateľnými odmenami, keď jeho fixný mesačný základ predstavuje sumu X.XXX euro. Pri zohľadnení jeho finančných plnení, ktoré uhrádza ( presne uvedených v odôvodnení rozhodnutia ) je potom zrejmé, že vo forme nevyhnutných výdavkov uhrádza v porovnaní s matkou podstatne vyššie plnenia . Poukázanie platieb vo výške X.XXX,XX euro a X.XXX,XX euro riadne v konaní preukázal, keď debetné zostatky na spoločných účtoch vytvorila matka v čase, kedy bol rozchod partnerov potvrdený kúpou celého radu nepotrebných vecí, ako napr. okuliarov v hodnote X.XXX euro. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné len vo vzťahu k výroku, ktorým súd povolil otcovi platiť zročné výživné v celkovej sume XXXX euro mesačnými splátkami vo výške XXX euro. Vo zvyšnej časti napadnutej odvolaním vrátane vyčíslenia zročného výživného súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne a podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že konajúci súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v priebehu konania ( keď v procese dokazovania nebol viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov ) riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis ( čl. 3, 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine ) a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil, keď z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú jeho skutkový nález, ku ktorému dospel. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej G., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.01.2011 odvolací súd plne stotožňuje odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. V prejednávanom prípade je výška výživného v mesačnej sume XXX euro uložená súdom prvého stupňa platiť otcovi s účinnosťou od 20.01.2011, ako aj výška výživného určeného na tvorbu úspor maloletej v sume XXX euro mesačne, ktoré je otec povinný platiť s účinnosťou od 01.02.2012 na účet vedený v peňažnom ústave, primeraná jednak v konaní matkou deklarovanými a z vykonaného dokazovania zistenými potrebami dieťaťa, ako i výške príjmu otca vyplývajúceho z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa. K námietkam matky v súvislosti s aplikáciou § 62 ods. 4 Zákona o rodine je treba prisvedčiť názoru otca v tom, že maloletá je vo veku, kedy nutnosť osobnej starostlivosti rodiča, do starostlivosti ktorého je zverená, nie je nutné vyvažovať pri určovaní výšky výživného. K určenej výške bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor maloletej je treba uviesť, že súdom prvého stupňa priznaná výška výživného pri zohľadnení plnenia zo strany matky postačuje na uspokojovanie nielen základných potrieb maloletej, ale aj na uspokojovanie potrieb súvisiacich s rozvíjaním jej schopností, záľub, ktorým sa venuje a so vzdelávaním, ktorým sa pripravuje na jej budúce povolanie. Bez povšimnutia nie je možné ponechať i to, že dokazovaním vykonaným v priebehu konania bolo preukázané, že otec vo vzťahu k obom dcéram narodeným z manželstva prispieva i nad rámec výživného, a to jednak finančnými plneniami, ako aj nákupom oblečenia, obuvi, potrebnej elektroniky a pod.. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o bežnom výživnom , výživnom určenom na tvorbu úspor a v zamietajúcom výroku podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, v ktorom určil zročné výživné otca za obdobie od 20.01.2011 do 31.01.2012 v správnej výške XXXX euro o ( 13 mesiacov x XX,XX euro ) je treba uviesť, že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného ( § 160 ods. 1 O.s.p.). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu tohto konania nie je účelom takéhoto postupu to, aby oprávnený, t.j. v tomto prípade maloletému dieťaťu cestou matky boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorého mu vznikol nárok za minulé obdobie vyplácané neprimerane dlhé obdobie ( v danom prípade 26 mesiacov). Na základe týchto úvah odvolací súd s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zročného výživného tak, že otcovi povolil zročné výživné splácať v mesačných splátkach v sume XXX euro mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.