Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/209/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202905 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1711202905.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: matka - O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K., zastúpená AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, a otec - O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, N., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.02.2012, č.k. 28P/70/2011-126 , jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania . o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P 137/2008 zo dňa 09.09.2008 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej I. K., narodenej XX.XX.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletú I. K., narodenú XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX euro mesačne od 10.03.2011, zročné výživné za obdobie od 10.03.2011 do 31.01.2012 považoval za vyrovnané a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine po zohľadnení zmeny pomerov, ktoré nastali v čase od posledného rozhodnutia súdu na strane oboch rodičov maloletej a i dieťaťa. Otec maloletej je v súčasnosti nezamestnaný, hľadá si však prácu, ktorú má prisľúbenú od marca 2012, spolu so svojou manželkou vlastní byt, ktorý bezodplatne prenajíma svojej svokre, je zdravý a nič mu nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal a plnil si svoju vyživovaciu povinnosť. Súd poukázal na skutočnosť, že otec maloletej nepoberal žiadny príjem so spoločnosti M. I..W..V.., ktorej bol až do januára 2012 konateľom i napriek tomu, že podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka je medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou vzťah podobný mandátnej zmluve - teda odplatný vzťah. Pokiaľ ide o otcom deklarované tvrdenia súd prvého stupňa dospel k úvahe, že otcovi nič nebránilo v tom, aby záložného veriteľa (banku ) požiadal o udelenie súhlasu s uzavretím nájomnej zmluvy na byt na I. ulici, a tak zvýšil svoj príjem. Otec v priebehu konania navyše žiadnym spôsobom nepreukázal na aké účely použil prostriedky vo výške X.XXX.XXX,- Sk , ktoré získal v roku 2008 z úverovej zmluvy a je možné predpokladať, že časť finančných prostriedkov si ponechal pre svoju osobnú potrebu. Pokiaľ ide o výšku nákladov prezentovaných matkou maloletej v priebehu konania, tieto považoval súd za mierne nadhodnotenú - náklady vo výške XX euro mesačne na ošatenie maloletej nezodpovedajú realite, náklady na výtvarný krúžok nepovažoval z hľadiska výchovy maloletej za nevyhnutné a matka nepreukázala, že by svojej matke každý mesiac poskytovala sumu XXX euro na úhradu bývania. Matka si musí uvedomiť, že maloletá môže mať len taký životný štandard, aký umožňuje príjem a majetková situácia jej rodičov. Výživné vo výške XXX euro mesačne považoval súd prvého stupňa primerané odôvodneným potrebám maloletej a majetkovým pomerom rodičov. Pri rešpektovaní zásady, že rodičia majú prispievať na výživu dieťaťa v zásade rovným dielom, bude mať maloletá k dispozícii na úhradu svojich potrieb sumu XXX euro mesačne, ktorá je primeraná jej veku a potrebám. V rozhodnutí napokon súd konštatoval vyrovnanie zročného výživného za obdobie marec 2011 až január 2012 so započítaním plnenia otca nad rámec určeného výživného v matkou akceptovanej hodnote XXX euro ( lyžiarska výstroj poskytnutá otcom maloletej koncom roka 2011, resp. začiatkom roka 2012 ). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak že počnúc dňom 10.03.2011 zvýši vyživovaciu povinnosť otca na sumu XXX euro mesačne. Mala za to, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca, keď žiadnym spôsobom nevyhodnotil minimálne rozporuplné a ťažko uveriteľné tvrdenia otca, ktorý zo svojho „ žiadneho „ príjmu platí náklady na byt, v ktorom býva ( cca XXX euro ) a s manželkou ( ktorej príjem je cca XXX euro ) platia hypotéku na byt vo výške XXX euro mesačne a v minulosti otec tiež platil leasing vo výške XXX euro mesačne. Po prihliadnutí k zjavnému nepomeru medzi príjmami a výdavkami otca je jeho postoj nanajvýš alibistický v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletej. Je pravdou, že žiaden účinný právny predpis nezakotvuje povinnosť rodiča pracovať, zákon o rodine však výslovne stanovuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa; teda je legitímne očakávať, že povinný rodič vyvinie maximálnu snahu si túto svoju zákonnú povinnosť plniť. Otcov prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti je maximálne nezodpovedný, keďže bez stáleho zamestnania môže zostať len ten, kto nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému nezaopatrenému dieťaťu a finančné prostriedky potrebuje len k uhradeniu svojich potrieb. Každý rodič má povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Na jeho ťarchu ako bezdôvodné sa vzdanie majetkového prospechu je potrebné vyhodnotiť spôsob užívania bytu na I. B..Č.. X C. N. , ktorý bezodplatne užíva matka jeho manželky, kým otec so svojou rodinou býva u svojej matky. Práve s poukazom na skutočnosť, že otec svoje príjmy riadnym spôsobom nepreukázal i napriek tomu, že do 31.01.2012 pôsobil ako konateľ spoločnosti M., I..W..V.. a od septembra 2009 má pod obchodným menom O. K. oprávnenie na poskytovanie vnútornej taxislužby a že jeho príjmy a deklarované výdavky vykazujú zjavný nepomer, mal súd vychádzať s poukazom na § 63 ods. 1 Zákona o rodine z príjmu otca vo výške 20 násobku sumy životného minima. Náklady, ktoré vydokladovala v priebehu konania vynakladané na maloletú nie sú nadhodnotené. Prezentované náklady na ošatenie vyplývajú z okolnosti, že maloletá je vo veku, kedy sa fyzicky vyvíja, s čím sú spojené zvýšené náklady na zakupovanie nielen ošatenia, ale aj sezónnej obuvi. Suma XXX euro, ktorou prispieva svojej matke zahŕňa tak podiel na nákladoch na bývanie pripadajúcich na maloletú I., ako aj podiel na nákladoch na bývanie pripadajúci na matku. Pokiaľ ide o konštatáciu súdu k nákladom na výtvarný krúžok je treba uviesť, že oprávnené potreby maloletého dieťaťa nezahŕňajú len stravovanie či náklady na bývanie, ale sú dané širšie, a to potrebami kultúrnymi, bytovými, odevnými či zdravotnými. Otec sa na financovaní potrieb maloletej okrem výživného žiadnym iným spôsobom nepodieľa ( s výnimkou nákupu lyžiarskej výstroje ), nehovoriac o osobnej starostlivosti o maloletú dcéru. Matka tak okrem toho, že s pomocou svojej rodiny takmer kompletne financuje všetky výdavky týkajúce sa maloletej, zabezpečuje v plnom rozsahu aj osobnú starostlivosť o maloletú dcéru, čo však súd i napriek výslovnému zneniu § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča čo znamená aj to, že má právo na takú životnú úroveň, ktorú mu rodič mohol zabezpečiť, pokiaľ by sa z vážneho dôvodu nevzdal zamestnania či iných výhod a činností, ktoré by mu túto životnú úroveň zabezpečovali. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť poukazujúc na to, že konajúci súd dostatočne preskúmal jeho príjmy, ktoré musel náležite v konaní vydokladovať, a teda námietky matky nie sú v tomto smere opodstatnené. Svoju vyživovaciu povinnosť si plní v celej miere a neustále sa snaží zvýšiť starostlivosti o maloletú. Snaží sa, aby obe jeho dcéry mali rovnakú životnú úroveň či už finančnú alebo citovú. Maloletej kúpil gitaru z dôvodu rozvíjania sa jej osobnosti a kreativity , chodil s ňou aj na tanečnú - matka sa k záľube dcéry postavila tak, že na tento krúžok dcéra prestala chodiť. Minulý mesiac jej kúpil z vlastných prostriedkov kvalitný bicykel v hodnote cca XXX euro, aby sa mohla pohybovo rozvíjať. Pokiaľ ide o oblečenie, jeho mladšia dcéra sa oblieka iba prostredníctvo second handov a vôbec to na nej nie je poznať. Nevidí za opodstatnené, aby jeho staršia dcéra chodila len značkách ako Nike, Adidas, Zara a pod.. Kolízny opatrovník maloletej navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatneného návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnymi závermi, ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu vo veci samej odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej , ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav , ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedeného, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre ustálenie zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, resp. rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané. Z vykonaného dokazovania je aj podľa názoru odvolacieho súdu nesporná zmena pomerov na strane maloletej I. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je od posledného rozhodnutia súdu rozhodujúceho o výške výživného otca ( rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 09.09.2008, č.k. 12P/137/2008-67, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na sumu X.XXX,- Sk od 01.09.2008 ) k momentu ustálenej zmeny pomerov o X,X roka staršia a jej potreby sa primerane nárastu veku zmenili. K nespornej zmene pomerov došlo i na strane matky nárastom mzdy na sumu 490 euro mesačne a otca dosahujúceho v roku 2008 príjem cca XX.XXX,- Sk mesačne , ktorý ukončil podnikanie a je nezamestnaný. Na základe okolností zisteného z vykonaného dokazovania je odvolací súd toho názoru, že výška výživného v sume 160 euro mesačne určená súdom prvého stupňa od 10.03.2011 ( od podania návrhu matky ), ktorou bol otec maloletej zaviazaný prispievať na jej výživu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná odôvodneným potrebám dieťaťa ( ktorých rozsah bol súdom prvého stupňa riadne zistený ), ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom a schopnostiam a možnostiam rodičov, pri zohľadnení práva dieťaťa odkázaného výživou podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vo vzťahu k odvolacím námietkám matky je treba uviesť, že okolnosť nezamestnanosti otca a ním deklarované výdavky ( splátky úveru vo výške XX.XXX,XX euro poskytnutého mu na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.09.2008 ) správne súd prvého stupňa nezohľadnil a výšku výživného určil s prihliadnutím na v konaní riadne zistené majetkové a finančné pomery otca v období, v ktorom dosahoval príjem z podnikateľskej činnosti, ktorý v priebehu konania aj riadne preukázal. Z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu naviac nevyplynula ani okolnosť mimoriadneho nárastu výdavkov na maloletú v porovnaní s poslednou súdnou úpravou odôvodňujúca navrhnuté zvýšenie výživného na takmer dvojnásobok doposiaľ určeného výživného , keďže maloletá je i naďalej žiačkou základnej školy s bežnými nákladmi súvisiacimi so školskou a mimoškolskou činnosťou a nemá zdravotné problémy, ktoré by mimoriadne zaťažovali rodinný rozpočet matky dieťaťa. Na základe uvedeného prihliadajúc i na správnosť výroku rozhodnutia súdu týkajúceho sa zročného výživného za obdobie od 10.03.2011 do 31.01.2012 pri započítaní v konaní medzi účastníkmi nesporného plnenia otca v sume 300 euro na lyžiarsku výstroj maloletej , odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.